Klamem, klameš, klameme - na Slovensku aj v TV

Dostávate naozaj "Objektívne informácie" o výkone našich žiakov pri testovaní ? Neklamú Vám? Ste si istý? Tak sa na to pozrime...

15. februára 2020 prebehla v RTVS diskusná relácia "Sobotné dialógy", ktorej účastníkmi boli Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (za SNS) a Eduard Heger, tieňový minister financií a hospodárstva za matovičovcov. Relácia nevybočila z priemeru a venujeme sa jej len preto, lebo predsa priniesla niektoré "zaujímavé" myšlienky.

Podarilo sa vraj zvrátiť negatívny trend na ZŠ...

M. Lubyová: "Výsledky posledných vedomostných i kompetenčných testovaní potvrdili, že sa slovenské žiaci zlepšili a rezortu školstva i príslušným organizáciám sa podarilo zvrátiť negatívny trend."

E. Heger podotkol, že "zlepšenie nie je v dôsledku systémových zmien, ale osobnej iniciatívy aktívnych učiteľov".

Oba výroky v rámci predvolebnej kortešačky manipulujú so skutočnosťou. Pani ministerka na základe tzv. tvrdých, číselných údajov, E. Heger na základe akýchsi mäkkých údajov.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ) zverejnilo na svojej stránke tlačovú správu o výsledkoch celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka ZŠ. Testovanie 5 2019 realizoval 20. novembra 2019 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Testy písalo 48 605 piatakov na 1490 školách. V príspevku sa konštatuje, že priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 63,6 %, zo slovenského jazyka a literatúry 64,8 %. Obrovské rozdiely, ktoré zatiaľ neriešila žiadna vláda, pretrvávajú na základe socio-ekonomických podmienok. Najúspešnejší sú žiaci Bratislavského kraja (vyše 72 %) najmenej Košického a Prešovského kraja (okolo 55 %). Pokiaľ si tieto výsledky zobrazíme v porovnaní s Testovaním 5 2018, tak diskutujúci sa celkom umne opreli o toto porovnanie:

Takto zobrazený trend dáva pani ministerke za pravdu (pokiaľ výsledky dvoch testovaní za 2 roky môžu udávať trend). Trochu to pripomína výrok z filmu "Marečku, podejte mi pero", kde po oboznámení sa s guľami (pätorkami) žiaka Kroupu, st., študijný referent hovorí, že "víš Jirko, ale je tu i něco pozitívního, tá čtverka z toho dusíka, nebo čtyři mínus z fyziky...".

Úplná pravda však je, že testovanie prebehlo trikrát počas 3 rokov. Skúsme si toto testovanie z matematiky za tri roky zobraziť v reálnej mierke (slov. jazyk a literatúra má skoro totožný priebeh):

Pri porovnaní rokov 2016, 2018 a 2019 je trend ako na hojdačke s odchýlkou 3 - 3,5 %. Čiže počas ministrovania M. Lubyovej na MŠ od roku 2017 možno doplniť jej vyjadrenie takto: "Výsledky vedomostných i kompetenčných testovaní (2018) potvrdili, že sa slovenskí žiaci zhoršili a rezortu školstva i príslušným organizáciám sa v roku 2018 nepodarilo zvrátiť negatívny trend."

Suma sumárum: Niekoľko reforiem - nereforiem školstva v SR a desiatky novelizácií školských zákonov zapríčinili, že úspešnosť žiakov v Testovaní 5 v matematike a slovenskom jazyku a literatúre od roku 2016 stagnuje pri cca 60 %! Aj takto sa prekrúca odpočet v predvolebnom súboji

Iniciovanie aktívnych učiteľov

Testy prebehli asi na 1500 školách. Bolo by zaujímavé analyzovať, ako sa podarilo tých cca 3000 aktívnych učiteľov matematiky a 3000 aktívnych učiteľov slovenčiny osobne iniciovať zvlášť, ak nejakú významnú generačnú a inú výmenu na ich postoch sme neregistrovali, a teda logicky vyplýva, že v školskom roku 2017/2018 boli menej aktívni a iniciatívni ako v školskom roku 2018/2019? To bola hlavná príčina rastu vedomostí? Na pochválenie učiteľov a prihriatie si polievočky pred voľbami to pánovi poslancovi stačilo. Inak s pánom Hegerom možno súhlasiť, že určite tento trend nespôsobili systémové zmeny v školstve. Zatiaľ sa nám ich aj napriek snahe nepodarilo nájsť. Žeby sme vypísali odmenu pre nálezcu?

Výsledky testovania OECD PISA sú iné, ako interpretuje pani ministerka

Ďalej pani ministerka predvolebnou rečou povedala: "Zlepšenie vykázali nielen v 3. ročníku testovania piatakov, ale aj výsledky slovenských žiakov 9. ročníka v medzinárodnom testovaní PISA. V matematike dosiahli žiaci priemer OECD, to je obrovský zlom, výrazne sme sa zlepšili aj v prírodovednej a čitateľskej kompetencii. Spolu s výsledkami testovania 5. ročníkov, toto je obdobie, keď sa podarilo prelomiť klesajúce tendencie."

Poďme sa na ten zlom pozrieť rečou čísel publikovaných aj na stránkach MŠ, či NÚCEM. Malá poznámka však už úvodom - je okolo 25 - 30 %-ná matematická, či čitateľská negramotnosť tým bodom zlomu?

3. decembra 2019 na stránke MŠ boli uvedené výsledky šiesteho cyklu medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018 o testovaní 15-ročných žiakov. Významné zistenia PISA:

  • v oblasti matematickej gramotnosti bolo zaznamenaný oproti roku 2015 štatisticky významný posun 15-ročných žiakov na úroveň priemeru OECD,
  • v oblasti prírodovednej a čitateľskej gramotnosti zostal výkon hlboko pod priemerom krajín OECD,
  • zaznamenaný výrazný podiel žiakov v tzv. rizikovej skupine (žiaci s nižšou úrovňou vedomostí).

Je naozaj čím sa chváliť? Pozrime si to na grafoch - matematická gramotnosť:

Hodnotenie sa robí každé 3 roky a najbližšie sa uskutoční v roku 2021. Treba súhlasiť, že žiaci sa skutočne oproti roku 2015 o 11 bodov a dosiahli úroveň priemeru krajín OECD. Chválime sa teda týmto čiastočným výsledkom! Nikto z úradníkov MŠ však nevysvetlil, prečo sme v rokoch 2006, 2012, 2015 boli hlboko pod priemerom OECD a v rokoch 2009 a 2018 na úrovni krajín OECD. Na systémové vplyvy to nevyzerá a bolo by dobré tento začínajúci trend udržať. Uvidíme v roku 2021! Ale to bude hodnotiť asi iný minister.

Čitateľská gramotnosť:

Pani ministerka sa pochválila rastúcim trendom čitateľskej gramotnosti. Výkonnosť žiakov rástla o 5 bodov (podľa www stránky MŠ štatisticky bezvýznamná), M. Lubyová zabudla však podotknúť, že za priemerom OECD zaostávame o 22 bodov a dlhodobo má tento podpriemer stagnujúci trend. V rizikovej zóne sa nachádza 31,4 % žiakov.

Prírodovedecká gramotnosť:

Ďalší bod zlomu zvýšené skóre o 3 body (podľa stránky MŠ štatisticky nevýznamné) v prírodovedeckej gramotnosti oproti roku 2015 je zavádzajúce, pretože dlhodobo je SR pod priemerom OECD (max. 32 bodov). Tu je príklad, ako sa dá rozdiel OECD a SR v roku 2018 v hodnote 25 bodov, prekryť štatisticky bezvýznamnými 3 bodmi - manipuláciou s dátami.

Už sme si zvykli, že v debatách sa tára. Len tak, aby sa to páčilo publiku a pred voľbami voličom. A tak jeden pochváli učiteľov, ďalší sa tvári, že minimálne na základných školách sa objavili prvé pozitíva. Zvykli sme si, že táraniny nikto nekontroluje. Problém je, ak sa takéto reči podložia skutočnými podkladmi. Minimálne ministerka by mala vedieť, čo je na internetovej stránke MŠ. Alebo vymeniť referentov, ktorí jej podsúvajú prikrášlené štatistiky. Podľa vzoru - pokazilo sa auto, čo budeme robiť? Nič. Seďme a tvárme sa, že sa vezieme.

Pri debate o tom, že pretrvávajú rozdiely vplyvom nepriaznivých socio-ekonomických podmienok, dochádzame k záveru, že doposiaľ to riešili vládne garnitúry len okrajovo alebo vôbec. Preto opäť zaujal názor, že by to bolo potrebné riešiť predškolskou prípravou (moderne predprimárnym vzdelávaním) 3 a 4-ročných detí.

Pani ministerka uviedla, že aj "SNS má zámer nárokovateľnej škôlky pre 3- a 4-ročné deti, pokiaľ sa však nevráti časť kompetencií v oblasti zriaďovania škôl a škôlok z agendy miest a obcí na štát, je to nereálne". Ešteže sa poučila a podotkla, že je problém predprimárne vzdelávať aj 5-ročné deti a na základe požiadavky ZMOS sa tento projekt posunul na rok 2021. Niet priestorov.

A zrazu je to tu! Nestačilo nespočetné množstvo prenosov kompetencií v oblasti školstva. V poslednom rade zo štátu na samosprávy a obce. A teraz zasa zo samospráv a obcí na štát. A politici majú zasa o čom debatovať, eurofondy čerpať a popritom dohodiť nejaký kšeft. Základným problémom však je, že sa v minulosti zbúrali škôlky alebo zmenili ich účel, a tak je nedostatok priestorov aj pre 5-ročné deti. Takže predprimárne vzdelávanie a mladšie deti sa javí ako nápad z ríše snov.

Záverom treba podotknúť len toľko - pominula doba, keď politici mali svoje slová pokryté faktmi. "Ľudia chcú, aby sme pestovali pomaranče na Gerlachu". Tak im to sľúbia. Sú problémy v školstve, zdravotníctve atď., tak sa tvárme, že to vyriešime. Pritom školstvo je postihnuté systémom pokus - omyl - náprava. Podľa uvedených trendov minimálne čitateľská a prírodovedecká gramotnosť detí klesá. 

Spýtali sme sa vysokoškolskej učiteľky Heleny F., ktorá vyše 25 rokov mala na starosti cvičenia a praktiká z anorganickej chémie, či sa dlhodobo neriešené problémy ZŠ premietajú na vysokej škole. Hovorí: "Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že jednu hodinu cvičenia musím venovať triviálnej trojčlenke, ktorá je základom pri bilancii chemického pokusu. Tiež mi nedá a niekedy protokoly z cvičenia opravím aj čo sa týka pravopisu (červené more, 10 hrubiek nie je výnimkou). Každý rok je to horšie."

Len dodáme, že prístup politickej garnitúry ku školstvu niekedy pripomína zámer - nevzdelaný volič - dobrý volič.

Z toho plynie odporúčanie:

  • dobre a pozorne počúvaj politika
  • zapamätaj si to
  • prever si tvrdenia napríklad prostredníctvom googlu
  • analyzuj a konfrontuj
  • urob si názor, či politik tára
  • a zato všetko získaš dobrý pocit, že si sám (sama) sebou a nikto ťa už "neoblbne"...