Koľko vojen rozpúta za svoj mandát starý zatrpknutý Biden?

21.03.2021

V minulom článku sme rekapitulovali koľko vojen rozpútali za svoj volebný mandát jednotliví americkí prezidenti. Zväčša to bolo 5-6, vynimkou bol len nositeľ Nobelovej ceny mieru Barack Obama - ten ich dal 8... Naproti tomu toľko zatracovaný predchodca Joea Bidena - Donald Trump - sa nepustil ani do jednej. 

Uvidíme čo postvára súčasný vodca Bieleho  domu. Začina slovne dosť zostra. 

"Otvorené verbálne útoky prezidenta USA Joe Bidena na ruského prezidenta Vladimíra Putina sú priveľa," tvrdí Stefan Schwarzkopf, korešpondent nemeckej televíznej stanice Welt. 

Toto je však iba vrchol ľadovca. Novému americkému lídrovi sa podarilo otvoriť mnoho zahraničnopolitických frontov. Napätie rastie nielen v Rusku, ale aj v Číne, Saudskej Arábii, Iráne a Severnej Kórei. 

Za prvé dva mesiace vo funkcii sa Biden možno "skamarátil"s lídrami v Európe - v Nemecku, V. Británii, Francúzsku, ale inak si otvoril pomerne veľa frontov na poli zahraničnej politiky.

Na jednej strane je to samozrejme Rusko. Otvorené označovanie ruského prezidenta Vladimíra Putina za vraha a hrozba odplaty za zasahovanie Moskvy do volieb v minulom roku je príliš veľa.

Na druhej strane existujú aj ďalšie "obete". Napríklad Čína. Americká administratíva uvalila sankcie na 24 členov strany - vysoko postavených členov strany. Vieme ako skoncčilo aj stretnutie ministrov zahraničia a obrany oboch krajín na Aljaške, vo veľmi chladnej atmosfére (a nielen pre mínusové teploty v regióne).

Samozrejme, existujú aj ďalšie fronty: napríklad Saudská Arábia, Irán alebo tiež Severná Kórea. Odtiaľ už znie tvrdý tón. Tu vo Washingtone sa čoskoro očakáva testovací štart rakiet z Pchjongjangu.

Vláda amerického prezidenta Joe Bidena sa už takmer mesiac snaží nadviazať kontakt s vládou Severnej Kórey, všetky pokusy však zatiaľ zostávajú neúspešné, informuje CNN. Podľa zdroja v Bielom dome Washington a Pchjongjang už viac ako rok nevedú aktívny dialóg. A akí to boli dobrí priatelia - Donald Trump a Kim Čong-un.

Od polovice februára sa USA pokúšajú skontaktovať so Severnou Kóreou rôznymi diplomatickými cestami, zatiaľ však nedostali z Pchjongjangu odpoveď, informuje CNN s odvolaním sa na vysokého úradníka administratívy Joe Bidena.

Podľa úradníka, ktorý si želal zostať v anonymite, sa administratíva v snahe vyhnúť sa priťažujúcim nezhodám od polovice februára snaží nadviazať kontakt s KĽDR, a to aj prostredníctvom misie OSN v Pchjongjangu. "Dodnes sme od Pchjongjangu nedostali odpoveď," uviedol zdroj a dodal, že Spojené štáty neviedli so Severnou Kóreou aktívny dialóg už viac ako rok, a to aj napriek početným pokusom Washingtonu o kontakt s Pchjongjangom. Ten zatiaľ takýto kontakt považuje za stratu času.

Ako pripomenula CNN, spojenci USA stále čakajú na podrobnosti stratégie Bidenovej administratívy voči Severnej Kórei. Očakáva sa, že medzi agentúrne preskúmanie politiky v KĽDR "vrátane posúdenia všetkých dostupných možností boja proti rastúcej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea pre svojich susedov a medzinárodné spoločenstvo ako celok, sa uzavrie v najbližších týždňoch."

Napriek skutočnosti, že americký prezident Joe Biden počas predvolebnej kampane prisľúbil obnovenie účasti Ameriky na jadrovej dohode s Iránom, jeho administratíva sa stále nestretla s iránskymi orgánmi, aby diskutovali o procese návratu strán k dodržiavaniu dohody, píše The Washington Post. Ako je zdôraznené v príspevku, v tomto "diplomatickom tanci" sa každý z partnerov z vlastných dôvodov usiluje o to, aby najskôr konal jeho náprotivok. Sú však prvé náznaky, že Washington a Teherán sa snáď čoskoro dostanú zo slepej uličky.

USA sú pripravené diskutovať s Iránom o návrate k úplnému dodržiavaniu podmienok Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) alebo "jadrovej dohody", ktorú podpísali spolu s ďalšími piatimi svetovými mocnosťami, "dokonca zajtra", píše The Washington Post s odvolaním sa na vysokého činiteľa americkej prezidentskej administratívy Joe Bidena. Podľa dohody Irán obmedzil svoj jadrový program výmenou za zrušenie amerických a medzinárodných sankcií.

Irán zasa tiež jasne naznačil, že medzi jeho vlastné ciele patrí návrat k pôvodným podmienkam JCPOA predtým, ako sa z neho bývalý prezident USA Donald Trump rozhodol odstúpiť.

Medzitým, hoci od Bidenovej inaugurácie uplynuli už takmer dva mesiace a samotný Irán sa pripravuje na napäté prezidentské voľby naplánované na jún, obe strany, napriek všetkým svojim vyhláseniam o svojich zámeroch obnoviť jadrovú dohodu, medzi sebou nedokázali hovoriť.

Pred tromi týždňami sa americko-iránske stretnutie takmer uskutočnilo. Administratíva Bidena potom oznámila, že sa zúčastní na summite všetkých signatárskych krajín dohody iniciovaného EÚ, ktoré stále dodržiavajú svoje podmienky vrátane Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska a Číny, zdôrazňujú The Washington Post. Teherán však následne odmietol rokovať a tým naznačil, že si želá získať podrobnejšie informácie o tom, o čom sa bude rokovať, píšu.

Keď to zhrnieme jednou vetou: Joe Biden čelí niektorým výzvam zahraničnej politiky, a to je povedané veľmi opatrne.