Komu bude patriť ukrajinská pôda

Podarilo sa. Na zasadnutí Ukrajinského parlamentu 30.3.2020 bol prijatý zákon o predaji pôdy. Je to víťazstvo prezidenta Volodymyra  Zelenského a Medzinárodného menového fondu (MMF) nad ukrajinským národom. Prezident Zelenskyj nesplnil svoj sľub, ktorý dal minulý rok pred voľbami, že o takejto dôležitej veci nechá rozhodnúť Ukrajincov v referende.

Globálna epidémia pomohla MMF pri presviedčaní Ukrajinskej vlády o zrušení moratória na predaj pôdy. Finančné problémy a hromadná emigrácia sprevádzajú Ukrajinu od povestného Majdanu v r. 2014.

Uzatvorenie hraníc, narušenie dodávok surovín a tovaru, problémy v priemysle, to všetko umocnilo katastrofálnu situáciu na Ukrajine. Ukrajinci boli nútení požiadať o úver MMF. Aby fond poskytol úver, dal si ako podmienku zrušenie moratória a schválenie zákona na predaj pôdy. Samotné moratórium je na Ukrajine účinné už 18 rokov.

Časopis Forbes publikoval problémy krajiny s obsluhou verejného dlhu. Kijev má zaplatiť 15 mld. USD, čo predstavuje 37 % štátnych príjmov. Súčasne upozornil, že HDP krajiny vzrástlo o 0,1 % v štvrtom kvartáli minulého roku v porovnaní s 0,6 % s tretím kvartálom. Všetky ročné ekonomické ukazovatele sa znížili cca o polovicu. Pôžička by mala pomôcť, ale bez reformy o pôde to vraj nepôjde.

Toto bolo stanovisko MMF. Prezident a vláda musia presvedčiť medzinárodné finančné inštitúcie a investorov, že ich záujmy budú akceptované. Zástupca riaditeľa MMF na Ukrajine Vladislav Raškovan na sociálnej sieti Kijev upozornil: "v prípade defaultu čaká krajinu devalvácia, inflácia, prázdne obchody a násilie na uliciach".

Po tomto prehlásení riaditeľka MMF Kristalina Georgieva prehlásila, že organizácia je pripravená poskytnúť úver vo výške 2 mld. USD (1. tranža), keď parlament prijme nepopulárne zákony vrátane zrušenia moratória na predaj pôdy. Takéto rozhodnutie by umožnilo rýchlo postúpiť vpred a ukončiť práce na parametroch novej dohody s prístupom k novým zdrojom.

Minulý týždeň vláda publikovala makroekonomickú prognózu, kde sa má zvýšiť inflácia z 5,6 na 5,8 %, nezamestnanosť z 8,1 na 9,4 %. Viacerí ukrajinskí analytici hovoria, že situácia bude podstatne horšia. Prezident Zelenskyj vystúpil s dramatickým prejavom k národu a poukázal na hrozbu defaultu, ak parlament požiadavky MMF neprijme. Podľa Zelenského je krajina na križovatke a má dve možnosti. Prvá - prijať životne dôležité zákony a získať podporu od medzinárodných finančných partnerov. Toto je potrebné pre stabilizáciu ekonomiky a prekonanie krízy. Alebo druhá možnosť - neprijatie zákonov, čo bude mať za následok prepad ekonomiky a následne default.

Výsledky prieskumu verejnej mienky boli jednoznačné. Dve tretiny Ukrajincov je proti. Keď bol zákon v prvom čítaní prijatý, na uliciach vypukli protesty. Dnes je však v súvislosti s koronavírusom zákaz združovania a vďaka silnému mediálnemu tlaku zameranému na vyvolanie strachu z krachu ekonomiky bol zákon schválený.

Podľa analytikov Zelenskyj a MMF na základe nepravdivých informácií nanútili poslancom výber medzi defaultom a kapituláciou pred kreditorom.

Niekdajšia premiérka krajiny a dnes predsedníčka opozičnej strany "Baťkivščyna" J. Tymošenková prehlásila, že ukrajinská zem bude prinášať plody a zisk nie Ukrajincom, ale medzinárodným holdingom.

Taktiež poukázala na to, že súčasná vláda priviedla krajinu k úplnému kolapsu. Ekonomické údaje o rozpočte za január a február tohto roku ukazujú na neplnenie príjmov rozpočtu o 22,5 %, čo predstavuje výpadok vo výške 27,5 mld. hrivien. Keď sa táto situácia zopakuje ešte jeden, alebo dva mesiace, tak "počítajte s tým, že u nás ekonomika neexistuje", prehlásila Tymošenková. Priemysel sa prepadol o 20,4 %, čo predstavuje pätinu výroby. Toto sa odohralo za 9 mesiacov Zelenského vládnutia. Ako hlavného spoluautora tejto devastujúcej politiky označila Tymošenková Národnú banku Ukrajiny. Súčasný prezident vedie krajinu k úplnému zničeniu.

Prerušenie skoro všetkých obchodných vzťahov s Ruskou federáciou, ktoré boli budované desiatky rokov a ich nenahradenie sľubovanými európskymi dostalo krajinu na kolená. Ukrajinci si mysleli, že po Majdane sa im otvoria sľubované trhy EÚ a budú inkasovať eura. Sľubované zahraničné investície z USA a Európy sa taktiež nekonajú. Nekoná sa ani humanitárna pomoc v súvislosti s koronavírusom. Ukrajine dnes už nevládne Zelenskyj, ale MMF.

Čo sa týka samotného zákona, ktorý umožňuje predaj pôdy, tak prvé dva roky môžu kupovať pôdu len fyzické osoby - občania Ukrajiny vo výmere najviac 100 ha. Opozícia upozorňuje na riziko, že pôdu skúpia oligarchovia cez nastrčené "biele kone" a potom ju predajú zahraničným investorom. Ukrajinskému roľníkovi ostanú . ako sa hovorí - "len oči pre plač". Od r. 2024 budú môcť zem kupovať aj ukrajinské právnické osoby do maximálnej výmery 10000 ha. Možnosť kupovať pôdu priamo zahraničnými investormi sa bude riešiť vraj naozaj referendom.

Celkový úverový rámec je vo výške 10 mld. USD. Opozícia už avizovala, že dá zákon preskúmať Ústavnému súdu, či nie je v rozpore s Ústavou.

Bežní Ukrajinci vedia, ako sa v minulosti nakladalo so štátnymi peniazmi a zahraničnými úvermi. Väčšina skončila inde, než na čo boli určené. Čo sa týka samotnej pôžičky, treba si uvedomiť, že každý úver musí byť splatený aj s úrokmi. Táto povinnosť bude v budúcnosti na pleciach daňových poplatníkov.