Kradne sa aj v Europarlamente
"Kto nekradne, okráda svoju rodinu," bolo staré socialistické heslo. Keď prišiel cudzinec, nestačil sa čudovať. Na chvíľu stratil pozornosť a bol ľahší o kameru, doklady alebo peňaženku. Človek sa tak trochu hanbil za Slovákov. A teraz prišlo zadosťučinenie. Kradne sa nielen na Slovensku, ale aj v Bruseli. Priamo v srdci Európskej únie. A to priamo v Europarlamente. Dlho sa to tajilo, ale ako napísal Handelsblatt, počas koronakrízy prenikli zlodeji do prázdnych budov Europarlamentu a urobili si tam eldorádo "nákupu" techniky za vatikánsku menu. Otázkou ostáva, ako môžu úradníci z Bruselu garantovať ochranu občanov EÚ, keď nevedia ochrániť ani svojich europoslancov. Či okradli aj našich, zdroj neuvádza.
Počas pandémie v budovách Europarlamentu v Bruseli prebehla séria krádeží. Pandémia sa stala pre zlodejov "unikátnou historickou príležitosťou". Počas pandémie sa európska poslanecká štvrť v hlavnom meste Belgicka stala "mestom prízrakov". Zločinci využili túto skutočnosť a okradli poslancov vo veľkom štýle. Hovorí sa o 50 incidentoch, pri ktorých si zlodeji "požičali" notebooky, tablety, či videokamery. Jediné, čo mohli poslanci konštatovať, že už ich asi viac neuvidia. Aké služobné tajomstvá boli ich súčasťou, agentúra neuvádza.
Oficiálne informácie o tom, menovite ktorí politici boli okradnutí, nie sú dostupné. Vo vyhlásení Parlamentu EÚ oznámili, že ich snahou je prijať také opatrenia, aby vytvorili pre poslancov bezpečné podmienky práce. Treba kvitovať, že je tu snaha. Ďalej vyhlásili, že žiadne veci, ktoré by mohli mať vplyv na prácu zákonodarného orgánu, ukradnuté neboli. Chvála Pánu Bohu. To nám spadol kameň zo srdca.
Jedným z okradnutých sa stal aj člen nemeckej SDP Brend Lange, ktorý pracuje v Bruseli mnoho rokov. Podľa jeho slov za všetky tie roky sa niečo podobného neprihodilo. Je presvedčený, že u zlodejov boli kľúče, z čoho viní security service, cleaning manažment, resp. repair service. Aj tak je nepochopiteľné, že zlodeji mohli vyniesť z budovy nepozorovane všetku techniku a zmiznúť s ňou. Najväčšia časť kritiky sa vzniesla na hlavu vedenia Eurparlamentu, konkrétne generálneho tajomníka Klasusa Welleho, pretože zaujal pozíciu "bobríka mlčanlivosti".
Séria krádeží rozľútostila poslancov a priviedla ich k rozkolu. Niektorí z nich sú seriózne zasiahnutí udalosťami a odvtedy sa boja akékoľvek cenné veci nechať v Europarlamente bez dozoru. Napríklad aj na obed chodia ovešaní výpočtovou a audiovizuálnou technikou. Druhí argumentujú, že na báze tých politických a ekonomických ťažkostí, s ktorými sa teraz borí Európa, toto nie je najvážnejšia téma na riešenie. Títo politici neprejavujú zvýšenú ostražitosť a nechávajú veci v prázdnych kanceláriách.
Mimochodom, ako uvádza Handelsblatt, pred 10 rokmi prebehli v Bruseli podobné udalosti. Bola to séria vlámaní. V tejto súvislosti sa sprísnili bezpečnostné opatrenia. Po teroristických útokoch v hlavnom meste Belgicka v roku 2016 sa ochrana budovy Európskeho parlamentu prepracovala a odvtedy bola bezpečnosť podrobená prísnemu režimu. Najväčším rizikom bezpečnostného systému je ale človek. Všetko je bezpredmetné, ak sa v systéme nájde "prašivá ovca." Podľa zasvätených osôb sú šance na chytenie zlodejov mizivé. Orgány činné v trestnom konaní a ani belgická polícia nemôžu zhromažďovať dôkazy, pretože nemajú prístup do Europarlamentu.
Nás len môže tešiť, že niečo podobné sa nestalo v našom parlamente. Predstavte si, žeby ctihodnému zástupcovi ľudu ukradli notebook, v ktorom mal zaznamenané všetky kšefty, a preto ho nosí domov. Druhou možnosťou je, žeby zbytočne neznepokojovali krádežou v NR SR svojich voličov, a tak o tom neinformovali. Veď predseda parlamentu si vie v tichosti zjednať poriadok. Máme lepšie bezpečnostné služby ako tí v Europarlamente. Ďalšou možnosťou je, že poslanci si nosia notebooky domov, a tak pri vysokom riziku by zlodej v kancelárii našiel len zopár fliaš slivovice, vyschnutý chlieb, syr a klobásu.