Lesk a bieda slovenského parlamentného volebného systému

18.12.2021

Od vzniku Slovenskej republiky sa s ňou až na malé obdobie po jej vzniku nesie problém sústavného cyklu - volby do parlamentu, kedy občania volia stranu ktorá v nich vzbudila najväčšie nádeje a následné obdobie sklamania z nesplnenia väčšiny volebných sľubov. Viď najmarkantnejšie nekonečný osud budovania našich diaľnic, či reformy zdravotníctva alebo školstva.

Jednou z príčin je to, že pri zmene volebného systému volieb do parlamentu sa vtedajší dominantný líder HZDS Vladimir Mečiar rozhodol zmeniť volebný systém na tzv. jednoobvodový. V skratke to znamená, že každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách kandiduje podá jednu kandidátsku listinu kde môže navrhnúť v listine až 150 kandidatov (na 150 miest poslancov v parlamente), pričom volič môže voliť iba celú kandidátsku listinu - ale len jednej politickej strany... takže ak by sa mu zdalo, že v nejakej strane vidí možno 15 vhodných kandidatov a v druhej 2-3 a v tretej 5-tich - nepomôže si musí voliť len jednu politickú stranu èn bloc a basta.

Tak sa Mečiarovi podarilo jedným ťahom zlikvidovať tvorbu demokratických strán, v ktorých by sa v slobodnej politickej diskusii rodil program a postoje tejto strany. Tak dnes máme na Slovensku politické strany, o ktorých nik nevie - nemajú známeho lídra - a tie strany, ktoré sú "jednoosobové" - založené práve a len na známosti lídra. Každý v takejto strane potom závisí len od tohto dominantného politického lídra - lebo len on určí, kto na poslaneckej kandidátke bude a kto nie. A kto bude veľa diškurovať s predsedom tak ten tam na sto percent nebude. Zato nohlsed má miesto isté. Tak je veľa volebných lístkov takých, že občan by možno aj volil lídra ale tých dalších ani náhodou - no nemá na výber.

V skutočnosti akokoľvek sa teda tieto naše politické strany honosia, že sú vraj demokratické - sú to len strany jedného lídra a skutočnosť, že to tak je osvedčená aj tým, že tie strany priam súťažia paradoxne o to, ktorá bude mať menej členov. Vnútorná konkurencia názorov na politiku strany je pre lídrov zjavne na obtiaž. A v týchto stranách v nepravidelných intervaloch dochádza ku odchodu tých, ktorí už nechcú žiť v tieni lídra - a založia si paradoxne stranu, ktorá je verným obrazom pôvodnej - len teraz je ten odídenec konečne líder!

Zdanlivo z toho niet východiska. Ako by však vyzerala situácia, keby strana musela v každom kraji postaviť samostatnú kandidátku? Ak by strana chcela mať celoslovenský vplyv, musela by buď svojho lídra naklonovať alebo rozrezať na 8 dielov. Ak by v strane zostala iba táto vodcovská osoba, riskovala by strana výhru v jednom kraji kde by bol v celé kandidátky ale aj pravdepodobnú prehru v ďalších siedmich - a to by bol jej krach na celoslovenskej úrovni! Alebo bude teda mať strana najmenej 4-8 osobnosti, ktoré by mohli ísť do politickej súťaže,a to každá v jednom kraji. Ale to by bol celkom isto aj koniec monopolu jedného lídra v tejto strane na základe vydieračského postavenia tohto lídra pri zostavovaní jednej kandidátky.

Asi nám dá každý za pravdu, že strana, ktorá by musela mať aspoň 4 ak nie dokonca až 8 silných regionálnych osobnosti, by určite menej podliehala nedemokratickým trendom kultu lídra či aj dnešnému bratislavocentrizmu (40% poslancov býva v Bratislave resp 60% v bratislavskom a trnavskom kraji) a uvedené by sa muselo odraziť na oveľa demokratickejšej názorovej atmosfére v tejto strane a mala by v konečnom dôsledku odraz aj do atmosféry následného konania strany v parlamente. Čo vy na to? Ste za 8 volebných obvodov alebo ideme po starom - budeme voliť "lídrov" v jednom volebnom obvode?