Má Slovensko ministra obrany s Alzheimerom?

07.12.2021
Minister obrany SR, ktorý sa zaskvel výrokom, že “nie USA ale Rusko je krajina, ktorá zaútoči hocikedy a na kohokoľvek si zmyslí”, ak účelovo vedome neklamal, čo sa mu stáva odkedy zradil stranu Smer v ktorej politicky začínal, tak potom dozaista trpí na nejakú poruchu pamäti. 

Na pomoc mu však nečakane prichádza americký dennik Washington Post, ktorý zrekapituloval desať významných amerických vojenských intervencií od vietnamskej vojny - s tým, že niektoré z nich sa uskutočnili aj bez schválenia OSN. Tu je ich prehľad.

 

Grenada (1983)

V októbri roku 1983, podnikla USA jednostrannú akciu. Po krvavom prevrate v tejto malej karibskej ostrovnej krajine dal príkaz na intervenciu, teda zásah prezident USA Ronald Reagan.

Panama (1989)

O šesť rokov neskôr v decembri 1989, sa Spojené štáty americké rozhodli opäť uskutočniť jednostrannú vojenskú akciu. Vyše 27 000 amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa ujal nový prezident.

Irak (1990)

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch vojenských operácií, tú v Iraku podnikli Američania s požehnaním od Organizácie spojených národov (OSN). Keď armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila v auguste 1990 Kuvajt, Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Po vypršaní lehoty, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku.

Somálsko (1993)

Aj túto intervenciu odsúhlasila Organizácia spojených národov. Vojenské operácie trvali len tri mesiace. V období od augusta do októbra 1993.

Afganistan a Sudán (1998)

Po bombových útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii vyslali USA v auguste 1998 riadené strely na štyri výcvikové teroristické tábory v Afganistane v snahe zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a jeho spolupracovníkov. Raketami zničili aj farmaceutický výrobný závod v Sudáne, tvrdiac, že pomáha bin Ládinovi pri výrobe chemických zbraní. Išlo o jednostrannú americkú akciu.

Juhoslávia (1999)

V marci 1999 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) zaútočilo letecky v Srbsku a Kosove, pretože prezident Slobodan Miloševič pokračoval v etnickom prenasledovaní kosovských Albáncov, ktorí organizovali masové protesty proti srbskej vláde. Po niekoľkých týždňoch bombardovania sa juhoslovanské sily stiahli z Kosova a Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. NATO uskutočnilo tento útok bez mandátu OSN.

Afganistan (2001)

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorý poskytol útočisko vedeniu al-Káidy. Po zvrhnutí vlády Talibanu prevzali USA a ich spojenci kontrolu nad časťami krajiny a odvtedy bojujú s povstalcami. Dva mesiace po začatí vojny Američanmi, Bezpečnostná rada OSN schválila vznik medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl (ISAF), aby dozerali na bezpečnosť v krajine a viedli výcvik afganských síl.

Irak (2003-2011)

Táto jednostranná americká akcia, začala konflikt, ktorý trval od marca 2003 až do roku 2011. Vojnu Iraku vyhlásil prezident USA George W. Bush s cieľom "zbaviť Irak zbraní masového ničenia" a Saddáma Husajna. USA začali leteckým útokom na Bagdad, po ktorom nasledovala pozemná invázia vedúca rýchlo k pádu režimu.

Pakistan, Jemen, Somálsko (2002)

Od roku 2002 USA pravidelne útočia bezpilotnými lietadlami na teroristické ciele v Pakistane, Jemene a Somálsku. Počet týchto útokov sa zdvojnásobil za vlády prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý rozšíril rozsah aj intenzitu boje s militantmi na Blízkom východe a v Afrike. OSN taktiku využívania bezpilotných lietadiel kritizovala s tým, že neberie ohľad na civilistov.

Líbya (2011)

V marci 2011 začali Francúzsko a Británia s pomocou USA vojenskú operáciu v Líbyi. Misia NATO s mandátom OSN, sa skončila krátko po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v októbri 2011.