Morské plody obsahujú mikroplastikové častice

Austrálski ekológovia stanovili obsah mikroplastikových častíc v morských plodoch - kraboch, krevetách a ustriciach. Vo všetkých sledovaných druhoch morských živočíchov našli častice polyvinylchloridu (PVC) a polyetylénu (PE). Vedci prišli na to, ako spočítať počet mikročastíc plastu v organizmoch morských živočíchov.

Pri svojom skúmaní sa sústredili na takých populárnych morských živočíchov, ako sú ustrice, kalamáre, krevety, sardinky a kraby. Analýzy ukázali, že najviac sa častice plastov nachádzajú v sardinkách a najmenej v kalamároch a ustriciach. Plastikové mikročastice sa líšia zložením, ale najviac živočíchy boli kontaminované polyetylénom. Len v ustriciach dominoval polyvinylchlorid.

Každý rok sa na skládky ukladá 30 miliónov ton plastového odpadu. V podstate sa tento odpad nerozkladá a pretrváva mnoho rokov. Potom sa stáva súčasťou vôd svetového oceánu. Tento proces môže viesť k environmentálnej katastrofe.

Polyvinylchlorid je umelo vyrobený plastický polymér so širokou škálou použitia. Až polovica vyrobeného PVC sa používa v stavebníctve pri náhrade dreva, betónu, či keramiky.

Polyetylén sa vyrába polymerizáciou etylénu. Používa sa napríklad na výrobu fólií, rúr, ale tiež fliaš.

Keď sme na problém kontaminovaných morských plodov upozornili Emila U., ktorý preferuje bio potraviny a vlastní bio farmu, kde produkuje ovocie, zeleninu a mäso a zároveň počúva rady lekárov, aby konzumoval veľa rýb a morských plodov, len sucho konštatoval: "Človek už nemá žiadnu istotu. To aby som si krevetky, kalamáre, či kraby začal chovať na farme sám..."

Iný názor na predmetný problém majú napríklad obyvatelia dedín v povodí rieky Hornád. Každý rok totiž pošlú do priehradnej nádrže Ružín tisíce polyetylénových fliaš. To aby sa vodohospodári po veľkej vode nenudili. Ekológovia by mohli požiadať austrálskych kolegov o metodiku stanovenia mikročastíc polyetylénu v rybách Ružína, aby aj naši rybári vedeli, čo konzumujú.

Situáciu by sme mohli tiež riešiť ekologickou prevýchovou obyvateľov okolo rieky Hornád. Ale to viete, vyvolené firmy by dostali grant a k tomu peniaze... A život by išiel ďalej a súbežne s ním by fľaše plávali Hornádom ďalej.

Podobný problém mali kedysi v Humennom, keď v rieke Laborec plávali ryby kontaminované kaprolaktamom, ktorý používali na výrobu polyamidu. Rybári mali tú výhodu, že pri konzumovaní rýb kaprolaktam v nich charakteristicky páchol. Tento problém bol vyriešený až po roku 1990, kedy výrobca polyamidu zanikol.

Tu sa črtá paralelné riešenie. Ak nechceme mať v našich vodách plávali polyetylénové ryby, prestaňme z neho vyrábať fľaše. Ale to by tam potom plávali fľaše napríklad z polypropylénu.

Zostáva len apelovať na vládu. Naplňte sen predchádzajúcich vlád. Zaveďte konečne zálohu na plastové fľaše! Zberne okolo Hornádu budú praskať vo švíkoch a Ružín bude plný rýb bez mikročastíc polyetylénu či polyvinylchloridu.