Nahradí dotyk lakťom objatie?

Dvadsať sekúnd objatia stačí na posilnenie zväzku medzi ľuďmi a zníženie úrovne stresu, píše nemecký denník DieWelt. Vedci z rôznych krajín zistili, že objímanie podporuje uvoľňovanie "hormónu šťastia" oxytocínu, čo má pozitívny vplyv na duševnú pohodu i fyzické zdravie. Pre osamelých ľudí a ľudí s obmedzeným kontaktom v dôsledku koronavírusu vedci odporúčajú objímať psy, alebo dokonca stromy.

V časoch spoločenského vzďaľovania a obmedzovania kontaktov rastie túžba po intimite, kontakte s telom a objatí, píšu nemecké noviny Die Welt. Vedci zistili, že človek, ktorý je objatý, v lepšom prípade cíti dôveru, súcit, bezpečie a pohodlie, čo je dobré pre pokoj duše a fyzické zdravie. Navyše sa ukazuje, že objímanie môže pomôcť chrániť pred chorobami.

Keď vás niekto objíme, telo vylučuje špeciálne hormóny, ktoré sa ľudovo nazývajú "hormóny šťastia", hovorí DieWelt. Napríklad oxytocín má upokojujúci účinok, pomáha znižovať hladinu stresu a posilňuje väzby medzi ľuďmi. Podľa štúdie uskutočnenej Americkou spoločnosťou pre psychosomatiku sa u párov hladina oxytocínu zvyšuje už po 20 sekundách maznania.

Pre túto temnú zimu s koronavírusom je však pre mnohých ľudí obzvlášť ťažké získať svoju dávku objatí a na verejných miestach v dôsledku epidemiologickej situácie je objímanie úplne zakázané. Aj Svetový deň objatia v tomto ohľade priniesol malý efekt. Prvýkrát sa konal v Spojených štátoch 21. januára 1986 a odvtedy sa oslavuje každoročne medzi Vianocami a Valentínom.

Medzitým takmer 17 miliónov Nemcov žije osamelo. To však automaticky neznamená, že nemajú stáleho partnera na zdravé objatie, pokračujú nemecké noviny. Ale tí, ktorí sú skutočne osamelí, majú aj iné možnosti. Na švédskej univerzite sa preukázalo, že objímanie psov má tiež priaznivé účinky. Podľa švédskych vedcov môže zvýšiť uvoľňovanie oxytocínu aj lahodné jedlo, ak sa konzumuje pomaly a s radosťou. A neurológ Sebastian von Berg z Brém prišiel s ďalšou radou. Efekt prináša aj objatie stromu. "Teraz to znie vtipne, ale ak to vyskúšate, pocítite, že objatie stromu dáva dobrý pocit, začnete sa cítiť veľký a silný," hovorí nemecký neurológ.

Ako sa hovorí v článku, dokonalé objatia neexistujú, pretože vnímanie každého človeka je individuálne a nie každý rád púšťa iné osoby do svojej blízkosti. Vedci však skúmali objektívne faktory, ktoré môžu naznačovať ideálne objatie. Japonskí odborníci takto sledovaním srdcového rytmu novorodencov zistili, že priemerná sila objatia rodičov najlepšie upokojuje dieťa i rodiča. "V japonských rodinách však deti nie sú objímané dlhšie ako dvadsať sekúnd, pretože potom môžu byť deti opäť nepokojné," upozorňujú noviny.

"Objatia nemusia byť vždy dlhé," uzatvára Die Welt. Počas olympiády v roku 2008 sa vedci zo Škótska pozreli na spontánne objatia medzi športovcami a ich trénermi, konkurentmi a fanúšikmi. Vedci počas olympiády zaznamenali priemerné trvanie objatia 3,17 s. Výsledky zároveň neovplyvnila ani národnosť oboch objímajúcich, ani ich pohlavie.

Biopsychológ Sebastian Aucklenburg z Bochumu tvrdí, že ľudia sa objímali už v neolite, čo dokazujú pohrebiská nájdené v severnom Taliansku. V roku 2007 neďaleko Mantovy sa našli pozostatky dvoch ľudí, ktorí ležali v zemi najmenej 5 tisíc rokov a boli v tesnom objatí oproti sebe.

Aucklenburg s kolegami skúmal otázku, či je samotné objatie ovplyvnené emocionálnym kontextom. Pozorovaním stoviek príletov a odletov na letisku zistili, že keď sa jedná o city, objatia majú tendenciu začínať ľavou rukou. "Ľavá polovica tela je ovládaná pravou hemisférou mozgu, ktorá sa výrazne podieľa na spracovaní pozitívnych a negatívnych emócií," poznamenali pri tejto príležitosti nemeckí vedci.