Najprv škodia ľuďom v politike a potom ešte zarábajú miliónové honoráre keď o tom píšu

Napísať dobrú knihu nie je také jednoduché. Spisovateľ by mal mať vedomosti, zručnosti, životné skúsenosti, a to všetko využiť pri formulovaní cieľa, čím chce čitateľa osloviť a eštepotom to pútavo "vložiť na papier". Kým v minulosti vydanie knihy bolo náročnou tortúrou, v súčasnosti je to v podstate hračka. A tak denne sme zahrnovaní novými a novými titulmi. Píšu spisovatelia, ale aj športovci, celebrity, či politici. Niektorí pritom nedokázali napísať ani diplomovú prácu, ale pomocou rôznych pomocníkov robia "hlboké analýzy", "potia múdrosti", či hodnotia určité aspekty spoločnosti, alebo opisujú svoju činnosť a život v kladnom slova zmysle. Chýba im často určitý odstup a nadhľad. Česť výnimkám!

Poznáme dielka prezidentov či straníkov, ktoré nikoho neoslovili, ale pätolizačsky ich šíria partajníci alebo ich pobratimovia. A za to sú honoráre. Pokiaľ nepustí zákon o preukazovaní majetku, publikačná činnosť vo forme vydávania kníh alebo ešte jednoduchšie prednášok, dokáže prekryť aj tento problém. Boli sme toho svedkom v minulosti, ale aj nedávno. Mená si určite viete doplniť...

Začiatkom októbra vypukol v Nemecku hlasný škandál, ktorý sa dotkol bývalého ministra financií vo vláde A. Merkelovej, poslanca Sociálnodemokratickej strany PeeraSteinbrücka . Podľa správ nemeckých médií dostal politik za prednáškovú činnosť a vydávanie kníh za posledných pár rokov viac ako 560 tisíc eur, čo je značne nadhodnotená suma. Ale ak je niekto šikovný..., nezáviďme mu! Veď aj exprezident USA Bill Clinton dokázal touto činnosťou zarábať státisíce.

Ťažko povedať, nakoľko sú uvedené obvinenia opodstatnené, no v 20. storočí dostávali vládcovia najväčších svetových mocností skutočne obrovské honoráre. Je otázne nakoľko boli do publikačnej činnosti zapojené aj ich stranícke aparáty.Pozrime sa na niektorých z nich.

Najplodnejším spisovateľom v ZSSR bol nepochybne V. I.Lenin. Tvorivo "rozvinul" dielo Marxa a Engelsa. Jeho viaczväzkové diela však vyšli až po smrti vodcu, takže honoráre za svoje diela si vôbec neužil.

Jeho príklad chcel nasledovať aj Josif Stalin , ktorý mal tiež rozsiahly súbor diel. Tieto nesmeli chýbať vo všetkých knižniciach, sekretariátoch strany a komsomolu, či domácnostiach. Bol mimoriadne ústretový pri rozdeľovaní príjmov zo svojich publikácií. J. V. Stalin previedol všetky finančné príjmy z vydávania vlastných literárnych diel na najlepších predstaviteľov vedy a kultúry Sovietskeho zväzu.

Na tento účel bola na počesť šesťdesiatych narodenín vodcu zriadená "Stalinova cena". Platby za ňu sa každoročne poukazovali z osobného príjmu vodcu vrátane tantiém. Napriek tomu, že ich presná výška nie je známa, výšku honorárov Stalina možno odhadovať podľa Stalinových cien vyplácaných ročne od roku 1940 do roku 1954. Prvá cena bola 100 000 rubľov, druhá cena bola 50 000 rubľov a bola udelená 20 laureátom, tretiu cenu vo výške 25 000 rubľov získalo 30 uchádzačov. Okrem toho boli zriadené tri prvé, päť druhých a desať tretích cien s podobnou sumou za úspechy v oblasti vojenských vied. Celkovo sa na vyplácanie "Stalinových cien" ročne pridelilo 4 150 000 rubľov. V tom čase sa jednalo o kolosálnu sumu.

Šéf Čínskej komunistickej strany Mao Ce-tung dostal za svoje diela pomerne vysoké honoráre . Paleta literárnych žánrov, v ktorých veľký kormidelník pôsobil, bola zároveň pomerne široká. Kým J. V. Stalin písal najmä programové a ideologické diela, vodca komunistickej Číny písal celkom slušnú poéziu. Počas rozkvetu svojej vlády Mao Ce-tung zozbieral svoju poéziu v dvoch zväzkoch a vydal ju. Nečudo, že vzhľadom na vtedajšiu ideologickú situáciu populácia miliardovej Číny tieto knihy doslova rozchytala z pultov kníhkupectiev. Z masmédií je známe, že do roku 1967 dostala hlava Číny na honorároch sumu zodpovedajúcu 750 tisíc dolárom.

Mao Ce-tung sa zároveň ukázal ako najnepraktickejší zo všetkých vodcov 20. storočia. Neminul honoráre na podporu vedy a kultúry ako Stalin, ale ponechal ich bez pohybu na svojich osobných bankových účtoch. Po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 začali pribúdať úroky z licenčných poplatkov. Začiatkom roku 2001 táto suma presiahla 17,6 milióna dolárov. Najzaujímavejšie je, že počas umierania MaoCe-tung zakázal svojim dedičom dotýkať sa týchto peňazí, ktoré sú stále na účte a výrazne sa zvýšili vďaka každoročne pripisovaným úrokom.

Minulí diktátori sa však nechytali na takeho autora akým bol najmasovejší vrah v dejinách ľudstva Adolf Hitler.  Jeho vražedné dielo smerujúce ku vyhladeniu slovanskej podrasy vyšlo vo vtedajšom Nemecku v zavratných mnohomilionových vydaniach. Dokonca všetci novomanželia boli týmto “úchvatným” dielom obdarovaní. Aj keď sa povráva, že to prečítalo v celom Nemecku iba asi päť ľudí, podľa führerovho sekretára Bormanna  Hitlerovi natiekli honoráre v stovkách milionov zlatých ríšskych mariek…

Začiatkom 21. storočia bol v Čile zatknutý generál Augusto Pinochet, jeden z posledných diktátorov 20. storočia, ktorý pomocou USA v roku 1973 povalil demokratickú vládu prezidenta S. Allendeho. V čase zatknutia mal vládca 88 rokov. Napriek tomu bol ex diktátor obvinený z genocídyvojenskej junty, počas ktorej sa stratili tri tisícky ľudí. Okrem toho vyšetrovanie prinieslo proti Pinochetovi obvinenia zo sprenevery, podvodu a úplatkárstva, pričom na diktátorových účtoch bolo zmrazených 8 miliónov dolárov. Pinochetovi príbuzní vyvrátili tieto obvinenia a uviedli, že väčšinu týchto prostriedkov dostal bývalý diktátor ako honoráre za jeho literárne diela.

Široká verejnosť však o spisovateľovi Pinochetovi nič nevie. Počas svojho dlhého života však Augusto Pinochet skutočne napísal niekoľko serióznych kníh, medzi ktorými možno spomenúť: "Geografia Čile, Bolívie, Argentíny a Peru", články o vojenských záležitostiach v časopisoch "Sto orlov", "Vojenské postavenie ", "Mierové a ozbrojené sily a rozsiahla americká expanzia v Južnej Amerike". Ťažko povedať, či autorské honoráre za tieto knihy a články dosiahli osem miliónov dolárov, ale to, že Pinochet bol vcelku úspešný spisovateľ, je historický fakt!