Nemecký prezident si uctil pamiatku sovietskych obetí 2. svetovej vojny
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vystúpil s prejavom pri príležitosti 80. výročia útoku nacistického Nemecka na ZSSR a otvoril výstavu venovanú osudom sovietskych vojnových zajatcov, uvádza Das Erste.
Poznamenal, že nikto nepriniesol viac obetí ako národy bývalého ZSSR, a vyzval Nemcov na "veľkú zodpovednosť".
Podľa televíznej stanice ukrajinský veľvyslanec, ako aj zástupcovia pobaltských krajín odmietli pozvanie na túto pamätnú udalosť.
Nemecko-ruské múzeum "Berlin-Karlshorst" je historické miesto. V tejto budove podpísal poľný maršal Wilhelm Keitelv máji 1945 zákon o bezpodmienečnej kapitulácii, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Vo Veľkej sieni stále visia vlajky štyroch spojencov: USA, Veľkej Británie, Francúzska a Sovietskeho zväzu, píše Das Este.
22. júna 1941 vtrhli vojská nacistického Nemecka do ZSSR. Takmer presne o 80 rokov neskôr predniesol pamätný prejav nemecký spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier.
"Ofenzívu nemeckých vojsk od prvých dní poháňala nenávisť, antisemitizmus a boľševizmus, rasové šialenstvo proti slovanským a ázijským národom Sovietskeho zväzu," uviedol. "Vojna Nemcov proti Sovietskemu zväzu bola barbarstvom vrahov."
Steinmeier vzdal hold 27 miliónom sovietskych občanov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny, vrátane 14 miliónov civilistov. Podľa neho nikto v tejto vojne nepriniesol viac obetí ako národy Sovietskeho zväzu. "Vojna je stále citeľná - ako jazva, keď po nej prejdete prstami," uviedol nemecký prezident. "Ale robíme to my Nemci? Pozeráme sa tam dokonca, na príliš neznámy východ na našom kontinente?"
Týmito slovami otvoril Steinmeier expozíciu "Rozsah jedného trestného činu a Sovietski zajatci v druhej svetovej vojne" v Nemecko-ruskom múzeu venovanom osudu 5,7 milióna občanov Sovietskeho zväzu. Mnoho zajatcov zomrelo od hladu, následkom nútených prác alebo boli zastrelení.
Na pamätnú udalosť boli pozvaní veľvyslanci zo všetkých 15 krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Denník ocenil účasť zástupcov 9 krajín vrátane Ruska, Bieloruska, Gruzínska a Moldavska.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Melnyk vopred odmietol pozvanie "v súvislosti s anexiou Krymu Ruskom a vojnou na východe Ukrajiny".
Veľvyslanec upozornil, že usporiadanie hlavného podujatia za účasti nemeckého prezidenta v múzeu, ktoré sa nazýva nemecko-ruské, je z pohľadu Ukrajiny "urážkou".
Okrem toho riaditeľ Kyjevského múzea dejín Ukrajiny v druhej svetovej vojne - partner múzeav Berlíne - neposlal záznam pozdravu, ktorý sa plánoval počas ceremoniálu zobraziť na obrazovke, slová pozdravu teda zneli iba od vedúcich moskovského a minského múzea.
Podľa Nemecko-ruského múzea neposlali pobaltské krajiny na pamätnú udalosť ani oficiálnych zástupcov. V odpovedi na otázku Das Erste sa estónske veľvyslanectvo odvolalo na ďalšie predtým dohodnuté povinnosti veľvyslanca. Veľvyslanectvo okrem toho zdôraznilo, že "Estónsko bolo počas nemeckého útoku v roku 1941 okupované ZSSR".
Steinmeier zdôraznil, že história by sa nemala stať zbraňou: "Mám požiadavku: uvedomme si, v tento deň, keď si spomenieme na milióny a milióny tých, ktorí zomreli, aká veľká je cena zmierenia, ktorá vyrastala z pohrebísk. Dar zmierenia ukladá Nemecku veľkú zodpovednosť. Chceme a musíme urobiť všetko pre ochranu medzinárodného práva a územnej celistvosti na našom kontinente, pre posilnenie mieru so štátmi bývalého Sovietskeho zväzu a medzi nimi."
"Pri všetkých politických rozdieloch, pri všetkej potrebe polemizovať o slobode, demokracii a bezpečnosti, by malo existovať miesto pre pamäť!" povedal Steinmeier. "V smútku sa skláňam pred ukrajinskými, bieloruskými a ruskými obeťami, pred obeťami, ktoré priniesli všetky národy bývalého Sovietskeho zväzu."
Hoci bola medzi prvými zväzovými republikami ZSSR, ktoré napadlo hitlerovské Nemecko Ukrajina, jej dnešný postoj k vystúpeniu spolkového prezidenta je, povedzme, nepochopiteľný. To isté platí o pobaltských republikách ZSSR, ktoré prezentovali svoj názor prostredníctvom neúčasti na tejto akcii.
Múdry a štátnický prejav spolkového prezidenta Steinmeiera!
Bolo by zaujímavé vypočuť si názor na neho aj od ctených zástupcov ľudu v Európskom parlamente, ktorí v uznesení EP k interpretácii výsledkov 2. svetovej vojny č. B-2019-0097 schválili v bode L písm. 1 EP, že najničivejšia vojna sa začala ako dôsledok nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení, t. j. že príčinou vojny boli ZSSR a Nemecko.
A čo na to politici spoza rieky Moravy? Napríklad šéf Senátu ČR M. Vystrčil, či starosta mestskej časti Praha 6 O. Kolář, ktorý dal zbúrať sochu osloboditeľa Prahy maršala Koneva. Zaujímavý by bol k tomuto prejavu aj názor slovenskej verchušky...
A tak nám nezostáva nič iné, ako aj dnes, apelovať slovami armádneho generála Ludvíka Svobodu: "NIKDY NEZABUDNITE, AKO ĽAHKO SME SLOBODU STRATILI A AKO ŤAŽKO, ZA CENU VEĽKÝCH OBETÍ, SME JU ZÍSKAVALI SPÄŤ."