Noví českí ministri pôjdu maximálne na Slovensko a potom do jazykovej školy

30.12.2021

Jeseň bola na českej politickej scéne veľmi hektická. Prebehli parlamentné voľby, ktoré vyhralo Babišovo ANO, ale vládu nakoniec dávalo dohromady 5 subjektov združených do dvoch koalícií. Do toho prišlo ochorenie prezidenta Miloša Zemana. Česi museli riešiť, čo s tým. Nedočkaví proti babišovskípolitici chceli čo najskôr ku korytám a s pomocou predsedu Senátu riešili zdravotnú a psychickú spôsobilosť prezidenta vykonávať ústavné akty.

Miloš Zeman opäť prekvapil. Uzdravil sa. Veľmi racionálne vyviedol politickú scénu z krízy a dnes je menovaná nová vláda, ktorá sa ujala svojej misie. Navyše na ČT1 vystúpil s vianočným príhovorom, ktorým potvrdil (za silného škrípania zubov slniečkarov a pražskej kaviarne), že mu to myslí a navyše analyzoval situáciu a priamo a bez pozlátky ju pomenoval.

V prvom prípade upozornil, že "celosvetová bezpečnostná situácia sa zhoršila po kapitulácii Severoatlantickej aliancie v Afganistane, vzhľadom na ktorú túto krajinu znovu ovládlo teroristické hnutie Taliban. Tento afganský Mníchov zrejme povedie k zosilneniu migračných tokov z Afganistanu, ale predovšetkým k zvýšenému riziku nových teroristických útokov, a to aj v Európe, podobných útokom na newyorské dvojčatá, ktoré organizoval práve Taliban."

"Druhým nebezpečenstvom, ktoré sa objavilo predovšetkým v Európe, je takzvaný zelený údel. Z pôvodne serióznej vedy zvanej ekológia sa stalo náboženstvo. A ako každé náboženstvo aj toto má svojich prorokov, napríklad v podobe postpubertálnej dievčiny (pozn. Greta Thunbergová). Zelený údel pre Európu nám prikazuje v roku 2030 prestať kúriť zemným plynom, v roku 2035 nejazdiť v autách so spaľovacími motormi. Toto všetko by podlomilo našu energetiku tým, že by viedlo k energetickej chudobe, viedlo k poklesu životnej úrovne a ekonomického výkonu."

"Treťou oblasťou, ktorá nás zasiahla a ktorá je tiež celosvetová, je pandémia koronaviru Covid-21. Táto pandémia sa vracia v niekoľkých vlnách. Vždy sme potešení, keď klesá počet infikovaných, aby sme po niekoľkých týždňoch či mesiacoch s hrôzou čelili novej, ešte horšej vlne. Vidím očkovanie ako jedinú cestu proti tejto pandémii a tí, ktorí vyjadrujú názor, že sloboda je očkovaním ohrozená, by zrejme v prípade, keď by sa samovrah chystal vyskočiť z okna, tohto samovraha nezadržali, pretože by rešpektovali jeho slobodu voľby, a tým jeho smrť," uviedol prezident.

Potom sa vrátil k tomu, čo sa stalo doma, v Českej republike? "Bezpochyby najvýznamnejšou udalosťou boli voľby. Chcel by som oceniť pomerne korektný priebeh volebnej kampane. Chcel by som oceniť činnosť minulej vlády, ktorá urobila veľa dobrého. A chcel by som zablahoželať všetkým zvoleným poslancom ako aj členom vlády a popriať im veľa úspechov v ich činnosti. Viete, musím rešpektovať väčšinový názor populácie a tí, ktorí nie sú spokojní s výsledkom volieb a pritom k týmto voľbám nešli, môžu viniť iba sami seba. Vláda by mala dostať sto dní hájenia a mali by sme si priať, aby to bola vláda odborníkov. Poukazoval som na to, že nie všetci členovia vlády majú potrebnú odbornosť, a bolo mi odpovedané, že je dôležité, aby boli predovšetkým politikmi. Áno, ale aj politik môže byť súčasne odborníkom a nemusí to byť iba stranícky funkcionár, ktorý o rezorte, ktorý bude riadiť, nič nevie."

Hneď po Vianociach prišlo na slová prezidenta. Keďže Česká republika bude od 1. júla predsedať Európskej únii budú zároveň ministri vlády ČR koordinovať jednotlivé rezorty EÚ. A tu by sa okrem odbornosti, predpokladalo aj dobré jazykové vybavenie ministrov. Pritom preferovaný je anglický jazyk, hoci po odchode Spojeného kráľovstva je úradným jazykom v rámci EÚ snáď len v Írsku, na Cypre a Malte.

Pred voľbami pritom koalícia Spolu hovorila toto: "Profesionálne a zodpovedne pripravíme české predsedníctvo EÚ na jeseň 2022. Zaručíme, že každý člen vlády bude ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, ktorým sa bez problémov dohovorí." A Piráti sa STAN dodávali: "Budeme dôsledne vyžadovať znalosť svetových jazykov u ministrov a námestníkov." Avšak, "skutek utek"...

Denník Hospodářské noviny (HN) urobil prieskum medzi nastupujúcimi ministrami. Vďaka článku v nich vyšlo najavo, že niekoľko členov novej vlády nezvládne viesť pracovné rokovania v angličtine a bude využívať služby tlmočníka. Nedostatočné jazykové schopnosti má najmenej päť ministrov, aj keď strany súčasnej vládnej koalície sľubovali, že do vrcholných funkcií obsadia ľudí s výbornou znalosťou svetových jazykov. Určite vedieť vykoktať niečo ako "hallo Doly" k dobrej jazykovej výbave nepatrí.

Napriek všemožným sľubom boli nakoniec do vlády dosadení ministri, ktorí sa nemôžu spoľahnúť na svoju znalosť angličtiny, ktorá by im umožnila neformálne rokovania na vrcholnej úrovni, napríklad v Bruseli. Podľa Hospodárskych novín má nedostatočnú alebo žiadnu znalosť angličtiny až päť ministrov.

Reč je napríklad o ministerke obrany za ODS Jane Černochovej či ministrovi financií Zbyňkovi Stanjurovi. Tí síce deklarujú znalosť poľštiny, ale anglicky vedia málo. Spoliehajú sa tak na to, že na pôde EÚ siahnu po možnosti využiť služby tlmočníka.

"Moja angličtina je podľa mojich lektorov na úrovni B1 a snažím sa ďalej zlepšovať," reagovala na zistenie daná ministerka. Na svoju obranu uviedla, že sa dokáže dohovoriť po poľsky a pasívne vie aj po rusky.

A vyjadrenie prišlo aj od Stanjury, ktorý sa úrovňou svojej znalosti angličtiny nijako netajil. "Pre dôležité pracovné rokovania budem využívať tlmočníka. Aktívne som anglicky s výnimkou niekoľkých dovoleniek v poslednej dobe príliš nehovoril a sám sebe viem priznať, že úroveň mojej angličtiny je skôr spoločenská než vrcholne pracovná," podotkol. S ostatnými jazykmi je na tom rovnako ako Černochová. Hovoril o ruských znalostiach z čias komunistického školstva. "A vzhľadom na miesto môjho bydliska mám aj pasívnu znalosť poľštiny," dodal.

Držiteľom certifikátu o dosiahnutí jazykovej znalosti nie je ani minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka. "Od základnej po vysokú školu som študoval nemčinu, v ktorej môžem komunikovať. Angličtinu si v posledných rokoch dopĺňam, ale na oficiálnych rokovaniach využívam spoluprácu s tlmočníkmi," prezradil.

A služby tlmočníka chce využiť aj minister kultúry Martin Baxa (ODS).

Naopak, dobrú znalosť angličtiny potvrdili ministerka pre vedu a výskum Helena Langšádlová, minister školstva PetrGazdík a minister zahraničných vecí Jan Lipavský . Pokiaľ ide o ministra vnútra Víta Rakúšana, ten ako vyštudovaný germanista, hovorí nemecky.

Zvyšok ministrov otázku na znalosť cudzích jazykov radšej ponechalo bez komentára. Novinám sa tak nepodarilo zistiť, ako je na tom napríklad minister dopravy Martin Kupka, minister spravodlivosti Petr Blažek či minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek. K veci sa vyjadrila aj hovorkyňa ministerky pre životné prostredie Anny Hubáčkovej, podľa ktorej "sa pani ministerka dohovorí".

Existujúci premiér Petr Fiala, ktorý sám vie dobre po anglicky a nemecky, sa k celej záležitosti nijako nevyjadril.

Petr Kaniok z Masarykovej univerzity, ktorý je autorom knihy o českom predsedníctve EÚ z roku 2009 uviedol: "Všetky dôležité dohody a vyjednávania sú kuloárne. A tam žiadni tlmočníci nebývajú. O tom by sa tridsať rokov od revolúcie nemalo vôbec diskutovať, to by malo byť úplne automatické. Keď chce niekto byť vo vláde, mal by angličtinu zvládať ľavou zadnou."

Nie je teda divu, že neznalosť jazykov môže na medzinárodnej pôde štátnikovi spôsobiť nemalé problémy. Mnoho politikov už od čias Vladimíra Mečiara dodnes by mohlo o tom rozprávať.

"Pred dvoma rokmi sa o tom presvedčila bývalá ministerka financií Alena Schillerová (ÁNO). Preslávila sa svojim výrokom "we will see" (uvidíme), čo boli jej jediné slová, ktoré bola schopná vypotiť reportérom v Bruseli na položenú otázku ohľadom spotrebnej dane a digitalizácie. Následne vyšlo najavo, že anglicky hovorí veľmi málo, a na sieťach sa stala sledovaným hitom jej vystúpenie v Rade Európskej únie, kde medzi ostatnými ministrami financií členských krajín čítala s kostrbatou výslovnosťou svoje prejavy z papiera," nezabudli spomenúť HN.

Tu nevdojak človeka napadne myšlienka, že preto českí ministri tak rád podnikajú prvú zahraničnú cestu na Slovensko. Nielen si môžu "pokecať ako im zobák narástol", ale sa im ujde aj tradičnej slovenskej pohostinnosti.

Prezident M. Zeman mal tiež výhrady k odbornosti nového ministra zahraničia Bc. Jana Lipavského. Jeho bakalárska práca sa ihneď stala hitom sociálnych sietí (tiež si už mohol urobiť ten 2. stupeň vysokoškolského štúdia; veď náruč mnohých VŠ na Slovensku je pre neho otvorená).

Čo sa týka Zbyňka Stanjuru, angličtina zrejme nie je jediná jeho slabá stránka. Vo vysielaní CNN Prima NEWS ho trošku potrápila matematika na začiatku tohtoročného septembra. Vtedy ešte kandidát na ministra financií bol hosťom programu Ako volí vaša peňaženka.

Ešte pred otvorením samotnej debaty bol podrobený so svojím oponentom Janom Řehounkom kvízovým otázkam. Jedna z takýchto otázok znela, koľko núl má 500 miliárd. Stanjura bez premýšľania uviedol, že dvanásť. Potom sa opravil s tým, že má 14 núl. Pravdou ale je, že správne nebola ani jedna jeho odpoveď. 500 miliárd má totiž núl jedenásť. Avšak v tejto otázke sa netrafil ani jeho oponent Řehounek. Ten tipoval, že má núl desať. Takú otázku nedostali politici pre nič za nič. Práve 500 miliárd korún je výška schodku štátneho rozpočtu.

Tu sa treba pána ministra zastať. Nie je jednoduché, keď človek mesačne pracuje s výdavkami na úrovni poslaneckého platu rádovo desať tisíce korún a zrazu je financmajstrom a môže "rozhadzovať" miliardy. Koho by vzrušovali nejaké nuly. Po príklad nemusíme ísť ďaleko, je však v opačnom garde. Aj naša vicepremiérka pre investície V. Remišová nosí v hlave tie milióny a miliardy eur z eurofondov, takže už dvakrát sa v priamom prenose nenašlo miestečko pre výšku DPH na Slovensku. Tomu sa hovorí mozgová eliminácia malých čísiel veľkými. U Stajnuru je tento efekt zatiaľ opačný.

No a jazykovými výkonmi oslnil v Bruseli aj slovenský expremiér Matovič, ktorý sa už stal klasikom svojim “one time, next time”!