Pandémia v rukách milovaného vodcu Donalda Trumpa

Trumpova vláda vyzerá uprostred krízy ako Severná, nie Južná Kórea

Prepuknutie epidémie je niečo ako prírodná katastrofa: spontánna, náhodná erupcia, za ktorú nikto nemôže. To ale neznamená, že s ňou tiež nemôžeme nič urobiť a že stačí čakať až smrtiaci závod dobehne do cieľa. Dôkazy sú v túto chvíľu úplne jasné, šírenie vírusu je možné zásadne obmedziť v prípade, že vlády reagujú včas, inteligentne a agresívne. To bohužiaľ nie sú slová, ktoré možno použiť pri popise reakcie americkej vlády na pandémiu coronavírusu.

Rýchlosť šírenia môžeme sledovať od januára a v tej dobe sa už vírus rozšíril z Číny do ďaľších krajín. V Južnej Kórei sa po pôvodnom prudkom vzostupe nárast nových prípadov spomalil. Hongkong, Singapur a Tchajwan držia od počiatku počty nakazených na nízkej úrovni, 

navzdory veľkému množstvu ľudí cestujúcich z Číny. Vľavo je vývoj v Južnej Kórey, vpravo Singapur. V Spojených štátoch sme ale svedkami narastajúceho zrýchľovania.

Fiasko

Čo teda urobili úspešné krajiny dobre? Začali veľmi skoro a široko testovať. Vykonané testy spojili s karanténou nakazených a mapovaním ich predchádzajúceho pohybu, aby tak dokázali lepšie predvídať, kde sa môžu vyskytnúť ďalšie epicentrá. Systémy verejnej zdravotnej starostlivosti navýšili svoje kapacity, pretože mali k dispozícii adekvátne financovanie. A úrady vysielali smerom ku verejnosti väčšinou jednoduché, jasné a konzistentné informácie.

Jedna nová, zatiaľ nerecenzovaná štúdia tvrdí, že bez modernej detekcie nakazených a obmedzenia pohybu by počet prípadov v Číne mohol byť 67 krát vyšší než bol v skutočnosti na konci februára. A že keby Čína začala konať len o týždeň skôr, mohlo v nej ochorieť o 66 percent ľudí menej.

"Koho by napadlo, že taká kríza vôbec nastane?" prehlásil predminulý týždeň prezident Trump. No riditeľka Programu pre prípravu obrany proti zdravotným a biologickým hrozbám jeho vlastnej Rady pre národnú bezpečnosť predniesla v roku 2018 v Atlante prejav, v ktorom prehlásila, že "hrozba pandemickej chrípky je pre nás zdravotným rizikom číslo jedna. Vieme, že ju nemôžeme zastaviť na hraniciach."

Deň po tomto prejave Biely dom jej oddelenie zrušil.

Trump urobil veľmi dobré rozhodnutie, keď 31. januára zakázal vstup do krajiny väčšine ľudí prichádzajúcich z Číny. Spojené štáty vďaka tomu získali čas. Ten ale bohužiaľ zase premrhali, keď sa testovanie premenilo vo fiasko.

Keby sme boli vo vojne, boli by generáli v čele tejto operácie, ihneď zbavení velenia. Stačí jedno porovnanie. Južná Kórea testovala viac ako 230 tisíc potenciálnych prípadov v populácii s počtom 50 miliónov obyvateľov. V Spojených štátoch by tomu zodpovedalo 1,5 miliónov testov. V skutočnosti ich v štátnych laboratóriách prebehlo desať tisíc (a ďalšie v súkromných laboratóriách). V prepočte na počet obyvateľov testovali USA menej ľudí než väčšina vyspelých krajín.

Pre Trumpa je typický jeho posledný dramatický krok, zákaz cestovania z väčšiny Európy. Desiatky tisíc Američanov, ktorí sa v Európe v túto chvíľu nachádzajú, sú zo zákazu podľa všetkého vyňaté spolu s malým počtom ďalších ľudí. Dôležitejšie ale je, že ochorenie sa už v USA šíri. Prijaté opatrenia boli pritom premyslené tak zle, že dodatky, opravy a odvolávanie niektorých krokov nasledovali v ráde minút po prednesení prejavu.

Neprítomný

Táto kríza je ako stvorená k tomu, aby ukázala Trumpa v najhoršom možnom svetle. Prezident nemá rád expertov a nedôveruje im, často dokonca vysvetľuje, že toho vie viac ako oni. Preklamal a prekľučkoval sa väčšinou svojho života a nemá potrebu na tom nič meniť. Tentokrát ale nie sme jeho drzosťou okúzlení ani pobavení, tentokrát máme strach.

USA sa vo väčšine globálnych kríz stavia do čela a ponúkajú svetu záruky a ukľudnenie. V tejto ale je Trump neprítomný. Keď už sa na scéne predsa len objaví, je to iba preto, aby z ochorenia obvinil cudzincov a oznámil kroky, ktoré majú ľudí v takom obraze utvrdiť. Všeobecný kolaps globálnych trhov je nepochybne čiastočne tiež reakciou na absenciu vedenia v Bielom dome.

Trump vníma všetko narcistickým pohľadom svojho ega. Odmieta opačné názory a trvá na tom, aby ho neustále vychvaľovali - aj najvyššie postavení členovia jeho administratívy. Sledovať, ako šéfovia najdôležitejších vedeckých vládnych odborov v Amerike svoje prejavy uvádzajú rituálnou chválou "milovaného vodcu", je depresívne.

Keď na to príde. Trumpova administratíva vlastne kopíruje nesprávnu Kóreu. Miesto inteligencie a odbornosti Južnej Kórey napodobňuje pätolízačstvo, nekompetentnosť a propagandu Kórey Severnej...

Fareed Zakarija, autor je americký politológ a publicista, Washington Post