Plynovod „Sila Sibíri“

19.05.2020

Tak ako plynovod "Nord Stream 2", ktorý bude zásobovať Európu ruským plynom, tak Ruská federácia realizuje aj ďalší významný energetický projekt a to plynovod "Sila Sibíri". Ide o výstavbu plynovodu z Ruska do Číny, ktorý má byť ukončený v roku 2025. Celková kapacita je 38 mld. metrov kubických plynu a to po obdobie 30-tich rokov. Je to prvý plynovod, ktorý bude dodávať plyn a nahradí uhlie ako zdroj energie v severozápadnej Číne.

Pre USA vzniká ďalší problém, ktorý ohrozuje ich vzťahy k Číne. Projekt dostal zelenú v roku 2014, keď ruský GASPROM podpísal kontrakt s Čínskou národnou ropnou spoločnosťou (CNPC) na dodávky. Projekt sa veľmi dlho pripravoval a ťažko sa hľadala dohoda ohľadne ceny. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európy a USA urýchlili ruské rozhodnutie hľadať nové trhy a rozšíriť portfólio svojich odberateľov.

Nedávno bola zverejnená správa "Kongresovej výskumnej služby" USA, ktorá upozorňuje, aby sa prezident Trump nevenoval len plynovodu "Nord Stream 2", ale že ešte väčším nebezpečenstvom pre USA je spustenie "Sily Sibíri". Plynovod bude pokrývať cca 15 % čínskeho trhu s plynom, čo nie je málo. Pre Ruskú federáciu to bude mimo iné znamenať lepšiu vyjednávaciu pozíciu s európskymi odberateľmi a USA to skomplikuje dodávky bridlicového plynu na územie Číny.

Podľa čínskeho denníka SINA nedokážu ani USA, ani Európa ovplyvňovať energetickú politiku Ruska, čo sa týka kooperácie s Čínou. Aby toho nebolo málo, prezident V. Putin na schôdzi s riaditeľom GASPROMu A. Millerom dal súhlas na prípravu výstavby plynovodu "Sila Sibíri 2". Plynovod by sa mal stať novým infraštruktúrnym megaprojektom GASPROMu orientovaným na čínskeho spotrebiteľa. Kapacita prepravy plynu môže byť až 50 mld. metrov kubických ročne. Celková dĺžka plánovaného plynovodu bude okolo 2600 km.

Potreba plynu pre Áziu má z dlhodobého hľadiska rastúcu tendenciu. Prognostici hovoria, že v roku 2040 sa bude spotreba plynu na čínskom trhu pohybovať okolo 640 mld. metrov kubických ročne a Rusko chce byť na túto situáciu pripravené.

Dnes ešte Američania môžu používať plyn ako prostriedok na presadzovanie svojej politiky, ale je zrejmé, že čím viac plynu bude prichádzať z Ruského územia, tým viac budú Číňania nezávislí od USA. Čína je plynom zásobovaná prostredníctvom lodí a USA dnes kontrolujú všetky strategické prieplavy od Perzského zálivu až po Gibraltar. Je zrejmé, že plynovod je menej citlivý či už na počasie, pirátov, teroristické útoky a iné možné nebezpečenstvá ohrozujúce prepravu komodít.

Ani tento plynovod však zďaleka nepokryje čínsku potrebu, ktorá sa v súčasnosti pohybuje okolo 300 mld. metrov kubických ročne. Import Číny bol v roku 2018 121 mld. metrov kubických plynu, z čoho 60 % išlo cez plynovod a 40 predstavoval skvapalnený plyn.

Medzi hlavných dodávateľov plynu na čínsky trh patrí Turkmenistan (cca 70 %). Ďalšími exportérmi plynu cez plynovod sú Kazachstan a Uzbekistan. Skvapalnený plyn prichádza aj z Austrálie a USA. Aj Rusko exportuje cca 1,3 mld. metrov kubických plynu ročne.

Ceny, za ktoré budú Rusi Číne dodávať plyn budú podobné ako ceny nemeckých importérov. Geopolitické riziká spojené s dodávkami plynu na európsky trh donútili Rusku začať budovať plynovody do Ázie. Ázijský trh je nenasýtený a v súčasnosti až 80 % plynu prepravujú lode. Pokrytie Ázie plynovodmi je zatiaľ minimálne. Čínska potreba plynu je stále na rastovej trajektórii a 10 - 15 %-né pokrytie z nového ruského plynovodu nie je zatiaľ skutočným ohrozením amerických producentov skvapalneného plynu.

Väčším problémom pre USA môže byť schopnosť dlhodobo prežiť súčasnú cenovú vojnu na energotrhu. USA majú prebytok skvapalneného plynu a ťažiari sa všemožne snažia o zvýšenie exportu do Európy. V dôsledku teplej zimy, spomalenia ekonomiky, epidémie a prebytku energie môžeme očakávať dopad ako na spotrebu, tak aj na cenu energonosičov.