Podľa ČT1 je Sputnik V hybridnou zbraňou Rusov

Európska únia (EÚ) dlho odmietala ruskú vakcínu Sputnik V. Motívom bola: 1) finančná podpora vývoja vakcíny v EÚ a následný biznis farmaceutických firiem, 2) napäté vzťahy medzi EÚ a Ruskou federáciou (účel pomoc ľuďom proti Covid-19 bol podriadený politike). Nedávno však Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, pripustila zlyhanie EÚ. Jednotlivé štáty EÚ, včítane Českej republiky, ako aj EÚ, "omilostili" ruskú vakcínu, bola podaná žiadosť o jej registráciu na Európsku liekovú agentúru (EMA).

Premiér Česka Andrej Babiš začal vyvíjať iniciatívu na jej získanie, dokonca boli ponúknuté výrobné kapacity. Do toho vstúpila razantne Česká televízia (ČT), keď 14. februára v relácii 168 hodín nazvala "Sputnik V nástrojom ruskej propagandy". Tým sa pripojila k ukrajinskému stanovisku, že "vakcínu od agresora (Rusko) nakupovať nebude".

Pozrime sa na vakcínu Sputnik V cez prizmu faktov publikovaných vo svetových médiách.

V súčasnej dobe sú na trhu EÚ autorizované vakcíny spoločnosťou Pfizer/BioNTech (plánovaný nákup až 600 miliónov dávok), Moderna (160 miliónov dávok) a AstraZeneca (až 400 miliónov dávok). Okrem toho Európska komisia uzavrela zmluvy na dodávky do EÚ vakcín so spoločnosťami Johnson&Johnson, Sanofi-GSK a CureVac. Títo výrobcovia nepodali doteraz prihlášky na autorizáciu svojich prípravkov na trhu EÚ, v najbližšej dobe sa ale očakáva prihláška od Johnson&Johnson. Ruský fond priamych investícií (RDIF) 29. januára požiadal EMA o registráciu vakcíny Sputnik V. V týchto dňoch bola registrovaná v Maďarsku a dorazila tam prvá várka čínskej vakcíny CoronaVac výrobcu Sinopharm. Zároveň Maďarsko začalo skúšať očkovaciu látku indickej proviniencie.

V západných médiách sa objavili v posledných dňoch publikácie, ktoré popisujú výhody ruskej vakcíny Sputnik V určenej na boj proti šíreniu koronavírusu. V článku, ktorý uverejnil portál BLOOMBERG, novinár Sam Faselyupozornil na dopyt po ruskej vakcíne v zahraničí. Novinár TheNew York Times Andrew Kramer, ktorý sa dal zaočkovať vakcínou Sputnik V, poznamenal, že politizácia problému očkovania odvrátila pozornosť od vývoja ruských vedcov, ktorých výsledky možno označiť za významný úspech.

Kramer tiež poznamenal, že západná kritika Sputniku V sa zameriava na "sporné včasné schválenie vakcíny", ale nie na vývoj vakcíny, ktorý bol podobný vývoju na Oxfordskej univerzite a AstraZeneca. Dodal, že "politizácia problému vývoja vakcín" zatienila skutočne dobré výsledky testov, ktoré, ako píše Kramer, možno označiť za "skutočný úspech ruských vedcov".

Nemecká kancelárka A. Merkelová je pripravená zapojiť do schvaľovacieho procesu vakcíny Paul Ehrlich Institute, aby ruským špecialistom uľahčila prácu v EÚ. Ruského prezidenta o tom informovala v telefonickom rozhovore. "Rusko sa teraz obrátilo na Európsku liekovú agentúru. Navrhovala som, aby náš Ehrlichov inštitút podporoval Rusko na tejto ceste, ktorú vyžaduje EMA," ozrejmila Merkelová.

Kancelárka dodala, že ak bude vakcína Sputnik V schválená, bude ju možné nielen používať, ale aj vyrábať v EÚ.

"Potom, čo bude ruská vakcína proti koronavírusu Sputnik V schválená EMA, je ju možné použiť v Nemecku a ďalších krajinách EÚ," povedal to minulý týždeň na brífingu v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. "Nemecká vláda, vždy verila, že bezpečná a účinná vakcína by mala byť vítaná bez ohľadu na to, v akých laboratóriách bola vyvinutá. Podmienkou je však celoeurópska certifikácia EMA a schválenie pre celoeurópske použitie," dodal.

Keďže zmluvní dodávatelia vakcíny pre EÚ meškajú, použitie podľa portálu Le Figaro podporuje aj francúzsky prezident E. Macron a naklonení sú tejto myšlienke aj poslanci Európskeho parlamentu.

Veľkým zástancom vakcíny je aj rakúsky kancelár K. Kurz. Rakúsky novinár na stránkach časopisu Wiener Zeitunghovoril o "šoku", ktorý ruská vakcína priniesla do Európy. Autor tvrdí, že Západ bol skeptický ohľadom informácií o vytvorení "Sputniku V". Stalo sa tak kvôli stereotypom, ktoré v Európe panujú o zaostalosti Ruska. Situácia sa však teraz mení. "Západ musel pripustiť, že ruská vakcína je účinná a zároveň nespôsobuje vedľajšie účinky," píše novinár.

Záujem o túto vakcínu je veľký a ruská strana ponúka spoluprácu na jej výrobe. Zatiaľ sa, okrem Ruska, Sputnik V vyrába v Kazachstane a Brazílii. Záujem o výrobu vakcíny deklarovali o. i. premiéri Slovenska, Rakúska, Srbska, Česka. Ukrajina, ktorá má veľké kapacity v zariadení Biolek Charkov, priamu ponuku Ruska odmietla.

"Ruská vakcína Sputnik V, ktorou iránske úrady otvoriliočkovaciu kampaň, je účinná," vyhlásil oficiálny hovorca štábu pro boj proti covid-19 v krajine Alireza Raisi. "Sputnik V je jednou z najúčinnejších, spoľahlivých a renomovaných vakcín, ktoré sú k dispozícii. Môžem s istotou povedať, že ide o jednu z troch vakcín na svete z hľadiska účinnosti," povedal Raisi v relácii TV kanálu IRINN.

Použitie vakcíny Sputnik V už schválilo 21 štátov: Rusko, Bielorusko, Argentína, Bolívia, Srbsko, Alžírsko, Palestína,Venezuela, Paraguaj, Turkmenistan, Maďarsko, Spojené arabské emiráty, Irán, Guinejská republika, Tunisko, Arménsko, Mexiko, Nikaragua, Republika srbska, Libanon, Myanmar. V týchto dňoch RDIF informoval, že Pakistanský úrad na kontrolu liečiv schválil použitie Sputnik V. Pakistan sa tak stal 22. štátom.

V rozhovore pre TV Nova exminister zdravotníctva, epidemiológ Roman Prymula vyhlásil, že ruská vakcína Sputnik V je veľmi perspektívna. "Tá vakcína je veľmi kvalitná z hľadiska skladby a mechanizmu pôsobenia. Je sofistikovanejšie než AstraZeneca, pretože používa dva rôzne vektory." Za použitie vakcíny lobuje premiér A. Babiš, podporil to aj prezident Miloš Zeman.

Preto je nepochopiteľné, že verejno-právna Česká televize(ČT) 14. februára v relácii "168 hodín" priniesla reportáž, kde Sputnik V za "nový hit ruskej propagandy" označila moderátorka Nora Fridrichová. V čase, keď celá Európa sa snaží vakcíny zbaviť politických nálepiek, lebo ich je málo. Zaradila sa tak po boku českých komunálnych politikov (hlavne z Prahy), niektorých členov vlády, či predsedu Senátu, ktorí sa snažia na svojom pieskovisku robiť proti ruskú a proti čínsku politiku. Poslanec Vojtěch Filip sa vyjadril na Facebooku, že ide o porušenie Zákona o Českej televízii vo veci poskytovania "objektívnych, overených a všestranných informácií".

Autorka reportáže hovorí o Sputnik V ako o "kontroverznejvakcíne", ktorá sa stala nástrojom propagandy a politického vplyvu. "Čo na tom, že ruský režim nemá dosť vakcíny ani pre vlastné populácie, pre propagandistický príbeh je len drobný detail," prehovorila Fridrichová v úvode reportáže, ďalej sa však téme nedostatku vakcín v Rusku nevenovala a tieto údaje nepotvrdila.

Vo videu sa uvádza, že premiér Andrej Babiš obchádza kvôli Sputnik V "Rusom naklonené štáty", ako je Maďarsko a Srbsko (treba poznamenať, že ČT premiéra A. Babiša "príliš nemusí" a možno politizáciu vakcíny využila za účelom jeho diskreditácie).

"A sám sa pritom chytil do dezinformačnej pasce," dodáva autorka reportáže Zuzana Černá na adresu Babiša. "Údajne novinári aj odborníci, s ktorými sme vo videu hovorili, zdôrazňujú, že ruská vakcína zatiaľ nebola schválená Európskou liekovou agentúrou EMA a EMA dokonca žiadosť zo strany Ruska nedostala", dodáva.

Už skôr v svetovej tlači prebehla informácia, že RDIF 29. januára požiadal o registráciu vakcíny Sputnik V pre EÚ a má potvrdenie, že žiadosť bola prijatá, rýchlosť jej schválenie určuje európsky regulátor a že v prípade vystavenia podmienečného registračného potvrdenia a schválenia zo strany Európskej komisie bude možné dodávať ruskú vakcínu centralizovane do EÚ.

Bude zaujímavé sledovať, ako vzniknutú situáciu bude Česká republika riešiť. Vakcín je zatiaľ nedostatok a na postoje českých komunálnych politikov, predsedu senátu a najnovšie ČT môžu byť Rusko a Čína veľmi citlivé.

Podobné problémy má Ukrajina, ktorá nevie pre svoju vyše 40 miliónovú komunitu zabezpečiť dostatok očkovacej látky. Ukrajina reagovala na objednanie vakcín, ktoré sa používajú v EÚ oneskorene, a tak nemá záruku ich dodávky v najbližšej dobe.

Koncom minulého roku Rusko hľadalo výrobné kapacity pre Sputnik V. Požiadalo o spoluprácu Ukrajinu, ktorá má vyhovujúce veľké výrobné kapacity vo farmaceutickom zariadení Biolek Charkov. Odpoveď bola, že Ukrajina nepoužije očkovaciu látku od "agresora".

"Európska komisia pomáha Poľsku nakúpiť 1,2 milióna dávok AstraZeneca na Ukrajinu," uviedol to podľa Európskej Pravdypodpredseda EK Valdis Dombrovskis na tlačovej konferencii v Bruseli. Podľa neho dohoda o obstarávaní EÚ pomáha pri ďalšom predaji týchto vakcín na neziskovom základe."Komisia pomáha pri organizácii zmlúv, prepravy a dodávok z Poľska na Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ," uviedol Dombrovskis. Podpredsedníčka vlády Olga Stefanišinová predtým uviedla, že niekoľko krajín EÚ, vrátane jednej krajiny, ktorá je veľmi priateľská k Ukrajine, súhlasilo s ďalším predajom prebytočnej koronavírusovej vakcíny na Ukrajinu. Podľa dostupných informácií však v EÚ neexistuje štát, ktorý by disponoval nadbytkom vakcín.

Ešte pred nedávnom sa oči prezidenta Ukrajiny VolodymyraZelenského upierali na Čínu a jej očkovaciu látku. Potom, čo uvalil sankcie proti čínskym investorom, je možné, že z toho nebude nič, pretože vedenie Číny prijalo niekoľko bolestivých opatrení proti ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru a metalurgii. Išlo o reakciu na sankcie uvalené prezidentom Zelenským na príkaz Spojených štátov proti čínskym investorom, ktorí investovali milióny dolárov do podniku "Motor Sič", ktorý vyrába vrtuľníkové motory.

Je škoda, že pandémiu manažujú politici, ktorí nemajú príslušné vzdelanie. Najhoršie je, ak módu politických a ekonomických sankcií miešajú aj do tejto oblasti. Vakcína predsa nemôže byť "nástroj propagandy" alebo "vakcína od agresora". Môže byť buď dobrá, alebo zlá. A o tom majú rozhodnúť odborné regulačné orgány na úrovni štátov, EÚ, WHO. Bez súrenia a nátlaku politikov. Kritériá musia byť: 1) schválenie regulátora a kvalita, 2) dostupnosť v požadovanom množstve.s Lebo v konečnom dôsledku to odnášajú obyčajní ľudia.