Pohorí ekonomika EÚ na nedostatku horčíka?

Európa má stále viac problémov s materiálovými vstupmi. Nedostatok plynu, uhlia pociťujú ľudia už aj na vlastnej koži. V súčasnosti sa k tomu pridal a dôležitý prvok - horčík. Všetky veľké európske asociácie, ako Alumínium, Eurofer, ACEA, ESTAL, IMA... sa obrátili s výzvou na vedenie Európskej komisie, aby sa prijali opatrenia, ktoré umožnia pokračovanie výroby zlievarenského a oceliarskeho priemyslu.

​Svetové ceny kovov niekoľko násobne vzrástli. Dôvodom je hlavne zvyšujúca sa cena elektrickej energie, resp. jej nedostatok. Výroba v hutníctve je závislá na elektrine, ktorá vstupuje do výrobného procesu ako výrazná nákladová položka. Časť technológií na výrobu farebných kovov je závislá na elektro peciach a tie spotrebovávajú obrovské množstvo elektrickej energie. Ďalšie časť výroby je závislá na elektrolýze, čo je opäť náročný energetický proces.

​Horčík patrí medzi základné legujúce komponenty a jeho zásoby na skladoch v Európe sa koncom roka vyčerpajú. Najväčším dodávateľom horčíka na svete je Čína, ktorá dodáva okolo 90 % globálnej produkcie tohto kovu. Druhým najväčším dodávateľom je Ruská federácia, má najväčšie zásoby na svete, no jej dodávky sú až 15 x menšie ako čínske. Európska spotreba horčíka je okolo 14 - 18 % zo svetovej produkcie a je totálne závislá na importe.

​Deficit horčíka primárne ohrozuje desaťtisíce pracovných miest a sekundárne sa to šplhá až do miliónov. Špecifickou vlastnosťou horčíka je jeho nemožnosť skladovania. Horčík asi po troch mesiacoch začne na vzduchu oxidovať a začne meniť svoje parametre.

​Prečo je momentálne nedostatok horčíka na svete? Čína pod takom na znižovanie emisií CO2 prijala opatrenia súvisiace s dosiahnutím uhlíkovej neutrality. Čínski plánovači predpokladajú, že v roku 2060 sa im tento cieľ podarí. V rámci tejto politiky zatvára Čína stovky uhoľných baní a uhoľných elektrární. Jeseň tohto roku bola poznamenaná energetickou krízou a Čína musela opäť obnoviť prevádzku niektorých už uzavretých elektrární. Nedostatok elektriny mal za následok redukciu výroby aj niektorých energeticky náročných tovarov - medzi iným aj horčíka. Častejšie blackouty nie sú a ani v budúcnosti nebudú žiadnou výnimkou.

​Západ nanútením "zelenej agendy" zapríčinil zatvorenie dvoch tretín hutí v Číne. Problém s horčíkom signalizujú aj spoločnosti za oceánom a to kanadská MATALCO a americká ALCOA. Odborníci z oblasti hutníctva signalizujú, že toto bude mať dopad na zníženie výroby polotovarov z hliníkovo-horčíkovej zliatiny.

​Suma sumarum - energetická kríza v kombinácii s pandémiou Covid 19 a s tým spojený nedostatok hliníka, horčíka, medi, mikročipov a pod. tu je a dopadne na celý rad odvetví európskeho priemyslu. Európa disponuje len veľmi malým potenciálom nerastných surovín. Európski politici však neustále vyhrožujú Putinovi sankciami a všemožne sa snažia vytvoriť nepriateľské vzťahy medzi RF a Európou. Obdobnú politiku má Európa aj k Číne a preberá rétoriku USA, ktoré nazvali Rusko a Čínu svojimi nepriateľmi. Paradoxom na tom je to, že Rusko disponuje najväčšími zásobami nerastných surovín na svete a Európa sa bez týchto zdrojov nemôže zaobísť. Čína, ako "najväčšia fabrika sveta" naopak zásobuje EÚ "od ihly po ponorku".