Pokus o farebnú revolúciu pre zmenu v USA?

Bolo by si možné pred 2 rokmi, rokom, alebo mesiacom predstaviť to, čo sa 6.1.2021 odohralo v USA? Päť mŕtvych občanov ako dôsledok protestov v Kapitole. 

Jednou z obetí je aj Ashli Babbittovvá , vojenská veteránka, ktorá odslúžila 14 rokov v americkej armáde. V roku 2008 ju opustila a pracovala ako kontrolórka bezpečnostných síl. Bola nasadená do Afghanistanu, Iraku a iných oblastí, kde prebiehali reálne boje. Je nositeľkou viacerých amerických vyznamenaní. 

Typická americká patriotka. Bola zastrelená príslušníkom ochrany Kapitolu viacerými výstrelmi do chrbta. Zastrelená bola bez akéhokoľvek upozornenia a previnila sa tým, že bola "v nesprávnom čase na nesprávnom mieste". Ochranca Capitolu však môže strieľať len vtedy, keď je ohrozený na živote.

​Médiá vyhodnotili Babbittovú ako vnútorného teroristu (The New York Times) a podporovateľa teórie sprisahania. Kvety, ktoré boli prinesené na jej počesť pred Kapitol boli veľmi rýchlo odstránené.

Podobný prípad sa v USA stal v lete, kedy bol zastrelený George Floyd. Floyd strávil 5 rokov vo väzení za ozbrojenú lúpež, obchod s drogami a ďalšie trestné činy. Jeho smrť naštartovala nepokoje po celých USA (BLM - Black Lives Matter) vyznačujúce sa rabovaním, vypaľovaním obchodov, likvidáciou áut. Tieto nepokoje prebiehali vo väčšine miest USA. Floyd bol pochovaný v zlatej truhle, pred ktorou sa klaňali vrcholoví predstavitelia demokratov. Floyd je hrdina.

Pripomeňme si udalosti v Tbilisi (Gruzínsko) v roku 2019. Demonštranti sa snažili dostať do budovy Parlamentu na protest proti účasti na medziparlamentnom zhromaždení o pravosláví. ​Okolo 10 tisíc demonštrantov požadovalo odstúpenie predsedu parlamentu, čo malo za následok niekoľko zranených, ale nikto neprišiel o život. V Bielorusku od leta 2020 protestujú nespokojní občania proti prezidentovi Lukašenkovi, ale zatiaľ tiež nikto nebol zastrelený.

A ako hodnotí svet tieto udalosti? V USA sú protestujúci označovaní za vnútorných teroristov porušujúcich americké zákony. Všade inde vo svete sú to občania, ktorí majú demokratické práva vyjadriť svoje postoje voči existujúcej exekutíve. Tomu sa hovorí tzv. "dvojitý štandard" , alebo "keď dvaja robia to isté - nie je to to isté".

Vnútorní teroristi, ktorí napadli Kapitol sú postupne identifikovaní a bolo proti nim vznesené obvinenie. Dnes je ich okolo 700 a hrozí im až 10 ročné väzenie.

Prezident Trump je ešte stále najvyšších veliteľom ozbrojených síl USA a teda "prst na červenom gombíku od jadrových zbraní USA". Tento "pán" má však zablokovaný prístup na sociálne siete. Šéfovia Instagramu, Twitteru, Googlu, Youtube...sa rozhodli, že Trumpovi zatvoria jeho konto. Toto sú momentálne najväčší cenzori prezidenta. Súkromné spoločnosti si osvojili právo rozhodovať kto a čo môže zdieľať na sociálnych sieťach. Mark Zuckerberg , majiteľ Facebooke dňa 9.1.2015 reagoval na udalosti Charlie Hebdo: "nebudem nikomu zatvárať účty, či cenzurovať obsah zdieľaní. Facebooke bol vždy miestom, kde ľudia z celého sveta zdieľajú svoje názory a idei. Dodržujeme zákony v každej krajine, ale nedovolíme krajine, alebo skupine ľudí diktovať, čo majú ľudia zdieľať." Vyzerá to ako "sprisahanie" týchto spoločností proti úradujúcemu prezidentovi. Účet mu bol zrušený zrejme zo strachu demokratov, aby ešte do konca svojho funkčného obdobia niečo proti nim "nevyparatil".

Za situáciu, v ktorej sa USA nachádzajú môže podľa väčšiny demokratov Trump. Vinník sa našiel a je potrebné ho exemplárne potrestať, aby už nikoho nenapadlo robiť zmeny v systéme riadenia krajiny. Budú ho chcieť zlikvidovať tak (empeachment), aby už ani v budúcnosti nemohol vstúpiť do boja o prezidentské kreslo. Ako jedno z najväčších zlyhaní mu mimo iné pripisujú aj nezvládnutie boja s pandémiou. Už nikto však nehovorí o dlhodobo nevyhovujúcom systéme zdravotníctva, ktorý chcela meniť aj demokratka Clintonová a bola to jedna z kľúčových tém jej prezidentskej kampane.

Treba si položiť aj otázku, ako bol zabezpečený Kapitol z hľadiska jeho ochrany. Dalo sa predsa predpokladať, že dňa 6.1.2021 prídu do Washingtonu podporovatelia Trumpa a môžu vzniknúť nepokoje. Chovanie policajtov bolo viditeľne submisívne. Na dav reagovali ústupom a umožnili vtrhnutie demonštrantov do budovy. Zdalo sa, ako keby polícia mala obavu rázne zasiahnuť. Pri akciách voči BLMnedostala polícia dostatočnú podporu od kompetentných, naopak - viacero policajtov bolo obvinených z násilia voči demonštrantom.

V čom sú tieto udalosti iné ako kdekoľvek vo svete? Všetky "farebné revolúcie" , či už v niekdajšej Juhoslávii, Iraku, Sýrii, Ukrajine a naposledy v Bielorusku boli s väčšou, či menšou "účasťou" USA. V tomto "pokuse o prevrat" ako tomu dnes americkí demokrati hovoria nebol zainteresovaný nikto zo zahraničia. O toto to môže byť pre USA horšie. Exportované revolúcie mali podporu ako finančnú, logistickú, tak aj podporu v dlhodobom nasadení špecialistom, ktorí pripravovali priestor na ich úspešný priebeh. Napr. ukrajinský "Majdan" v r. 2014 nezákonne zvrhol demokraticky zvoleného prezidenta Janukoviča. Bez podpory západu by banderovci neboli schopní takýto prevrat uskutočniť. To, ako všetky tieto revolúcie dopadli je viditeľné. Ťažko by sme asi našli krajinu, kde je dnes lepšie ako pred prevratom.

Keby nebolo Trumpa, bolo by v USA všetko OK. Trumpa však zvolili za prezidenta občania a zvolili ho zrejme preto, že chceli zmenu. Aj v týchto voľbách ho podporilo viac ako 70 miliónov voličov. Či ich bolo viac sa možno raz dozvieme, ale tak či tak - okolo 50 % mu dalo svoj hlas.

Aké budú reakcie demokratov v krátkej budúcnosti? Môžeme zrejme očakávať vnútorné represie, likvidáciu Trumpa a jeho verných, ktorú sú už dnes nazývaní nepriateľmi a vlastizradcami. Demokrati zdvihnú zástavu a vyhlásia boj vonkajšiemu nepriateľovi. Kto sú vonkajší nepriatelia je viac menej jasné. To môže viesť k radikalizovaniu spoločnosti a výsledok môže byť pre USA podstatne tragickejší. Už dnes niektoré štáty USA (Texas) majú tendencie vystúpiť z konfederácie a vytvoriť inú konfederáciu.