Poliaci na kolenách - majú uhlie no budú musieť kúriť plynom

12.06.2021

V Poľsku si uvedomili, že sa nachádzajú v tragickej situácii v súvislosti s klimatickou politikou Európskej únie, a obviňujú Rusko a Nemecko z tajnej dohody.

V rozhovore pre naszdziennik.pl o tom hovoril Janusz Kowalski, poslanec za stranu Jednotné Poľsko (SolidarnaPolska), predseda parlamentného klubu pre energetickú suverenitu .

Tvrdí, že ďalšia implementácia bruselského systému obchodovania s uhlíkom povedie k vyšším cenám energie pre všetkých poľských spotrebiteľov.

Vysvetlil, že Poľsko dnes vyrába najlacnejšiu elektrinu v Európe na báze vlastných zásob uhlia. Náklady na výrobu jednej megawatthodiny v Poľsku sú v priemere asi 30 eur. Ale za každú megawatthodinu platí Poľsko daň za tonu emisií CO₂. Pred piatimi rokmi to boli štyri až päť eur a dnes stojí "špekulatívna daň" EÚ 54 - 55 eur, čo zvyšuje cenu poľskej elektriny na 78 eur za megawatthodinu.

"A len za túto cenu môže PGE (poľská energetická skupina) predávať svoju energiu. V súčasnosti sa stáva jednou z najdrahších v Európe," uviedol Janusz Kowalski.


Podľa neho je za takýchto podmienok pre Poľsko nerentabilné vyrábať elektrinu, je lacnejšie nakupovať ju vo Švédsku a Nemecku, preto sa "zrútia" poľské bane a elektrárne, zvýši sa nezamestnanosť u najradikálnejšej populácie. Očakáva sa, že už tento rok bude pre Poliakov teplo o 10 - 20 % drahšie a dôchodcovia, ktorí dnes za teplo platia 100 zlotých, nebudú môcť zaplatiť 200, pretože "žijú na hranici chudoby".

"Musíme si to uvedomiť. Dôchodca sa bude musieť vzdať liekov alebo jedla. Pre nás to bude obrovský problém. Obávam sa, že táto situácia vytlačí ľudí do ulíc a že to nebudú pokojné protesty," uviedol poslanec a dodal, že prvá protestná akcia baníkov a energetikov sa uskutoční už 9. júna.

Celkovo Poľsko ročne vynaloží z rozpočtu asi 3,5 miliardy eur na nákup uhlíkových kvót, ak nedôjde k zmenám. Podľa Janusza Kowalského bude Poľsko navyše musieť nahradiť svoje uhoľné elektrárne za plynové.

Spotreba modrého paliva v Poľsku (ak sa bude implementovať politika EÚ) stúpne zo súčasných 20 miliárd kubických metrov na 35 - 40 miliárd kubických metrov za 10 - 15 rokov. "To znamená, že dôjde k prudkému zvýšeniu dopytu po plyne, ktorý bude dodávať Nord Stream 2," poznamenal poslanec.

"Európska únia nás okráda... Klimatická politika EÚ povedie k úplnej strate suverenity Poľska, pretože plyn musí nahradiť menej ekologické uhlie," uviedol.

"Rusko nás chce urobiť závislými od plynu a Nemecko od technológií (veterné elektrárne). Ich ekonomika bude čoraz konkurencieschopnejšia, pretože oni Nemci budú nielen vyrábať lacnejšiu energiu ako tá naša, ale my tiež ich bude financovať tým, že od nich ju budeme nakupovať. A ak chcú, predajú nám ju. Dnešná situácia je už teraz tragická," uzavrel Janusz Kowalski. 

Navrhol boj s Nemeckom, prinajmenšom obranou jadrovej energie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Poľsko chce s pomocou amerických firiem postaviť v nasledujúcom desaťročí jadrovú elektráreň.

Rozhodnutia, o dôsledkoch ktorých hovorí Kowalski, boli prijaté v EÚ v decembri 2019, teda od prijatia Európskej zelenej dohody ("Zelený pakt pre Európu"). Cieľom projektu je dosiahnuť, aby bolo hospodárstvo EÚ do roku 2050 "klimaticky neutrálne". Z tohto dôvodu sa ako jedno z opatrení plánuje zaviesť uhlíkovú daň z dovozu do krajín EÚ.

Návrh zákona o tejto otázke sa v súčasnosti pripravuje a metodika výpočtu daňového odvodu je stále neznáma. Očakáva sa, že výpočet zohľadní uhlíkovú stopu dovážaného tovaru.

Poľsko je presvedčené, že obnoviteľné zdroje medzitým nikdy nenahradia energiu získanú spaľovaním uhlia, plynu alebo jadrovej štiepnej reakcie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) závisia od počasia a vyrábajú energiu iba tretinu dní v roku. Nie je možné stotožňovať obnoviteľné zdroje energie s udržateľnými zdrojmi výroby energie. Nie je možné vyrábať energiu pomocou fotovoltaických článkov v noci. Veterné elektrárne sú nanič, pokiaľ nefúka vietor. A zariadenia na uskladnenie elektrickej energie sú v plienkach.

Výrobu elektriny z uhlia v Poľsku v máji skomplikoval spor medzi Českou republikou a Poľskom o povrchovú ťažbu uhlia v bani Turów. Ohrozenie investícií v energetike, na ktoré upozorňovalo Poľsko v súvislosti s českou žalobou, nemôže prevážiť nad úvahami spojenými so životným prostredím a ľudským zdravím, konštatoval Súdny dvor EÚ.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí potvrdil, že dôsledky pokračovania ťažby uhlia v bani Turów na územie Českej republiky môžu byť natoľko významné a nezvratné, že nariadil Poľsku, aby okamžite pozastavilo činnosť v tejto bani do doby, kým bude známy finálny verdikt.

"Súd EÚ práve nariadil Poľsku, aby okamžite zastavilo ťažbu v bani Turów. A to do doby, než bude vynesený rozsudok k našej žalobe na Poľsko za porušovanie práva EÚ," reagoval český minister životného prostredia Richard Brabec.

Teda Poľsko má ďalšieho vinníka, ktorý v energetickej politike mu hádže "polená pod nohy". Okrem vybudovania už spomínanej jadrovej elektrárne, ktoré by zahŕňalo výstavbu kapacity až 6 GW do roku 2035, by malo byť do roku 2043 vybudovaných päť až šesť ďalších energoblokov. To však tak rýchlo nenahradí výpadky z produkcie uhoľných elektrární. 

A tak sa Poľsko zameriava na plyn. Lenže chce plyn ideologicky čistý, teda nie ruský. Preto sa rozhodlo vybudovať plynovod Baltic Pipe z Nórska do Poľska, hoci zlé jazyky tvrdia, že jeho zásoby sú nadhodnotené.

Poliaci teraz analyzujú geopolitický faktor odstavenia Baltského plynovodu (Baltic Pipe) Dánskom vo vzťahu ku konkurenčnej spoločnosti Nord Stream 2.

Poľsko sa nedávno radovalo, že Dánsko brzdí výstavbu plynovodu Nord Stream 2, a teraz z toho istého dôvodu plače, keď Kodaň zastavila výstavbu aj poľského plynovodu BalticPipe.

Vo štvrtok 3. júna dánsky prevádzkovateľ prepravy plynu Energinet oznámil, že dánsky odvolací výbor pre životné prostredie a potraviny stiahol environmentálne povolenie pre Baltic Pipe, ktoré má prepravovať plyn z Nórska cez Dánsko do Poľska a ďalej do strednej Európy.

Dôvod, ktorý sa týka starostlivosti o hniezdenie alebo miesta odpočinku určitých druhov myší a netopierov, vyzerá smiešne, len ak neuvážime, že nemeckí environmentalisti, ktorí zastavili na krátku dobu výstavbu Nord Stream 2 mali obavy z narušenia "miest odpočinku kačiek". Z pohľadu výstavby Baltic Pipe to vyzerá, že bude potrebné zásadne prepracovať enviromentálne dopady stavby. A to pri tak veľkej stavbe nebude trvať len "nejaký ten piatok".

Šéf kancelárie poľského predsedu vlády Michal Dvorczyk na brífingu vo štvrtok 3. júna uviedol, že úrady "musia analyzovať situáciu, aby mohli pokojne naplánovať ďalšie kroky". "Mali by ste to analyzovať pohľadom na geopolitické záujmy našich susedov a krajín, ktoré nechcú pre Poľsko to najlepšie," uzavrel.

Námestník ministra zahraničia Marcin Pshidach za seba v programe #Jedzemy uviedol, že Poľsko sa pokúsi dosiahnuť, aby sa situácia "konečne vrátila do pôvodného stavu"."Environmentálne problémy sú veľmi dôležité, ale nemali by zakrývať možnosť budovania kritickej infraštruktúry, čo je veľmi dôležité z pohľadu Poľska a energetickej bezpečnosti celého regiónu. Budeme sa snažiť zabezpečiť, aby sa toto rozhodnutie v konečnom dôsledku vrátilo do pôvodného stavu," uviedol diplomat. 

Podľa neho "každý vie", že BalticPipe a Nord Stream 2 sú konkurenti, pretože Poľsko tiež chce byť chrbticou energetickej bezpečnosti strednej Európy.

"Ak to Nemecko nechce robiť, potom Poľsko zaisťuje svoju bezpečnosť budovaním svojej infraštruktúry, ale môže to mať stabilizačný vplyv na pozíciu našich susedov (v EÚ)," uviedol Pshidach.

Upozorňujeme, že Poľsko by na tranzite plynu zarobilo oveľa viac, ak by nebol spustený nemecko-ruský plynovod. Krajina by sa mohla stať stredoeurópskym energetickým uzlom. Teraz je to otázne.

Je logické predpokladať, že Pshidach a Dvorchyk naznačujú, že Poľsku sa za snahu uzavrieť výstavbu Nord Stream 2 pomstili jeho konkurenti - Rusko a Nemecko.

Je známe, že Dánsko nie je krajinou, ktorá by bola silne ekonomicky závislá od Washingtonu. Navyše dlho museli reagovať na kruté pokusy USA "kúpiť Grónsko".

Na dánske spoločnosti sa navyše vzťahovali americké sankcie za účasť na Nord Stream 2. Napríklad dánska spoločnosť Rambøll "s ľútosťou" opustila projekt, aby pod nenespadla. Rambøll je popredná dánska konzultačná a inžinierska spoločnosť založená v roku 1945. V jej štruktúrach pracuje viac ako 16,5 tisíc zamestnancov. Firma sa zaoberá projektmi v oblasti stavebníctva, infraštruktúry, ekológie, energetiky a manažmentu.

Berlín samozrejme spolupracoval aj s Dánmi. Pripomeňme, že Dánsko, ktoré dlhodobo stavalo prekážky pre Nord Stream 2, odmietlo vo svojich teritoriálnych vodách používať plavidlá nevybavené dynamickým pozičným systémom (DP), ktoré na dlhý čas znemožňovalo prevádzku Fortuny - lode na kladenie potrubí. Potom, čo sa však nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila v duchu, že by sa plynovod mal dokončiť, a obvinila USA zo zasahovania do vnútorných záležitostí EÚ, dánska energetická agentúra dospela ku kladnému záveru.

Samotná Kodaň môže myslieť strategicky. Jedno z hlavných odporúčaní obsiahnutých v nezávislej analýze "O úlohe Dánskeho kráľovstva v Arktíde v oblasti zahraničných vecí, bezpečnosti a obrany" hovorí, že dialóg s Ruskom by sa mal "zlepšiť". Analýza bola zadaná dánskym ministerstvom zahraničných vecí v Dánskom inštitúte pre medzinárodné štúdie (DIIS).

Upozorňujeme tiež, že Dánsko už de facto prešlo na ruský plyn, pretože ťažba v najväčšom poli Taira (90 % výroby plynu) bola pozastavená z dôvodu vyčerpania. Teraz kráľovstvo kupuje plyn, a to aj z Nemecka. Ako poznamenalo rádio Danmarks, znamená to závislosť od plynu z Ruska, "pretože Nemci získavajú toto palivo od Rusov".

Vzhľadom na skutočnosť, že USA upustili od ďalších sankcií proti Nord Stream 2, a vďaka aktívnej práci nemeckej diplomacie na vypracovaní spoločného plánu s USA na konfrontáciu s Čínou výmenou za nezávislosť na európskom operačnom poli, bolo na rade, aby sa Nemecko vysporiadalo s Poľskom, ktoré si predstavovalo, že je silnejšie. Rusko v žiadnom prípade nie je proti.

Treba len kvitovať, že všetky doterajšie vlády Slovenska kontinuálne pokračovali vo vytýčenej stratégii rozvoja výroby elektrickej energie. Po spustení ďalších energoblokov Jadrovej elektrárne Mochovce sa dostaneme zo stavu sebestačný do stavu exportér elektriny, a teda nemusíme riešiť také ekologicko-energetické problémy, ktoré v tejto oblasti sužujú Poľsko.