Prečo uznesenie Europarlamentu 2019/2819 (RSP) nazvala Ruská    federácia lžou

Pomaly si zvykáme, kŕmení mainstreamom, že akosi podivne "pravda vítězí nad lží a nenávistí". Uznesenie Európskeho parlamentu o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy (2019/2819(RSP)) však svojím lži skóre asi ohromilo aj investigatívcov, lebo mu nevenovali takmer žiadnu pozornosť.

Toto uznesenie však nenechalo chladným prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina, ktorý toto uznesenie ostro odsúdil. V uznesení v jednom rade stoja ako tí, čo zapríčinili 2. svetovú vojnu, nacistické Nemecko a Sovietsky zväz. A vymývanie mozgov pokračuje. O desať rokov sa naše deti a vnuci nebodaj budú učiť, že vojnu proti Rusom vyhrali západní spojenci podporovaní demokratickými silami Nemecka.

Každého súdneho človeka potešilo, keď štátne orgány pripravili veľmi dôstojné oslavy 75. výročia SNP. Touto spontánnou operáciou sa totiž Československo zaradilo medzi víťazné mocnosti 2. svetovej vojny. Na druhej strane je hrozné, ako televízie propagandisticky vysielajú dokumentárne a hrané filmy a "zabudnú" medzi "najvýznamnejšie boje II. SV" zaradiť napr. zaradiť bitku pri Kursku v roku 1943. Veď to bola "maličkosť", bojovalo len 6 000 tankov a asi 5 500 lietadiel. Zato vyzdvihnú bitku pri Tobruku. Hystéria v niektorých krajinách prekonáva zdravý rozum, keď sa búrajú sochy osloboditeľov (nie však západných spojencov) a stavajú pomníky vojnovým zločincom, ktorých pred 70 rokmi už odsúdil vojnový tribunál zložený z víťazných mocností. Pre tých menej chápavých pripomeňme, že víťazné mocnosti v tomto procese boli USA, ZSSR, Francúzsko a Veľká Británia. Najväčšiu hlúposť odvysielala česká televízia, keď "erudovaný historik" vysvetľoval, že Prahu si oslobodili sami Česi. Asi povestným výkrikom Českého rozhlasu - "Prahá volá o pomoc!". Červená armáda vraj už prišla po funuse. Alebo francúzsky rádoby dokument o stalingradskej bitke, komentovaný z pohľadu ochrancu ľudských práv, ktorý nerieši problém, že bola vojna a na jednej strane bol agresor (nacistické Nemecko), na druhej hrdinský obranca svojej krajiny (ZSSR). Zaoberá sa hlavne neľudským prístupom veliteľov, a samozrejme tých sovietskych.

Korunu všetkému nasadilo uznesenie Európskeho parlamentu (EP), ktoré predložil údajne aj slovenský poslanec Ivan Štefanec 17. 9. 2019. Celé uznesenie má byť postúpené vládam štátov EÚ nájdeme ho tu (https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0097_SK.html). Nejako mu na domácej scéne nikto nevenoval pozornosť. Všimnime si dva body uznesenia, hoci všetky si zaslúžia pozornosť:

V bode L písm. 1 EP zdôrazňuje, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení z 23. augusta 1939, známej aj ako pakt Molotov - Ribbentrop, a jej tajných protokolov, na základe ktorej si dva totalitné režimy so spoločným cieľom dobyť svet, rozdelili Európu do dvoch zón vplyvu.

V kontexte s tým autori zabudli, že takmer o rok skôr 30. 9. 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda. Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a Taliansko. Aj napriek spojeneckej zmluve nás (Československo) spojenci pustili k vode. Vtedy bolo možné ešte Hitlera skrotiť! Nebol dobre vyzbrojený, na našich hraniciach boli opevnenia a dobre vyzbrojení a vycvičení vojaci. K tomu ešte zmluvne prisľúbená pomoc spojencov a tým podmienená pomoc ZSSR...

V kontexte s tým EP zabudol, že zóny vplyvu si neskôr delili so Stalinom aj demokraticky zvolení predstavitelia USA a Veľkej Británie (Roosvelt a Churchil) na Teheránskej a Jaltskej konferencii.

V bode L písm. 14 EP poznamenáva, že ponechanie pamätníkov vo verejných priestoroch (parky, námestia, ulice atď.) niektorých členských štátov, ktorými sa vyzdvihuje sovietska armáda, ktorá tieto krajiny okupovala, vytvára podmienky na prekrúcanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému.

Potom sa nemôžeme čudovať, že v niektorých krajinách dochádza k poškodzovaniu a búraniu pamätníkov. V skoro každom mestečku na Slovensku je pomník osloboditeľom. Pri niektorých sú aj hroby vojakov. Že tu padli, to je fakt. Že tu došli napríklad až z Buzuluku a pri oslobodzovaní nášho mesta ďaleko od rodnej zeme položili život, je tiež fakt. Mali by sme preto búrať pamätníky? Prečo im asi vo sviatok Všetkých svätých naši ľudia spontánne zapaľujú sviečky?

Celú túto smernicu EP by mali posúdiť (alebo možno skôr odsúdiť?) predovšetkým historici. Kto ju pozorne posúdil, a nie je žiaden dôvod sa tomu diviť je vláda Ruska. Rezolúciu Europarlamentu k druhej svetovej vojne nazval prezident Ruska Vladimír Putin jedným jasným slovom LOŽ. Na zasadaní organizačného výboru POBEDA odsúdil 11. 12. 2019, že v jednej línií stojí nacistické Nemecko a Sovietsky zväz. "Zdá sa, že sme zabudli, kto 1. septembra 1939 napadol Poľsko a 22. júna 1942 Sovietsky zväz. A tých, ktorí sa pokúšajú polemizovať na ničom reálnom

nezaloženej bezprecedentnej lži, oni včas obvinia z informačnej vojny proti demokratickej Európe," povedal Putin. Prezident ďalej povedal, že Moskva je pripravená publikovať archívne materiály o Veľkej vlasteneckej vojne, konkrétne o hrdinstve podzemia a zverstvách nacionalistov. Tiež sa podivil nad nevedomosťou autorov rezolúcie: "Buď nevedia čítať alebo písať".

A my k tomu dodáme len toľko, že ak sa tam aktívne zúčastnil aj slovenský europoslanec, tak očividne zabudol zakomponovať do uznesenia europarlamentu, že Slovensko po boku nacistického Nemecka napadlo Poľsko už 15 minút po Nemecku. Celkom 51 tisíc vojakov slovenskej poľnej armády Bernolák s tromi divíziami Jánošík, Rázus a Škultéty sa zastavili po útoku až vo vnútrozemí Poľska a to až na priamy rozkaz nemeckého wehrmachtu. Toľko z menej známych a o to viac aj neslávnejších našich vlastných dejín.