Prečo Západ nenávidí Rusko

Čo je dôvodom, že Západ v poslednom období tak intenzívne zvyšuje tlak na Moskvu? Po rozpade ZSSR, ku ktorému významne prispel vtedajší generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov sa vzťahy medzi Západom a Ruskom oteplili a americký prezident Ronald Reagan a Gorbačov začali novú éru rusko-amerických vzťahov. Sovietsky zväz bol mimoriadne ústretový voči Západu a USA zvlášť. V roku 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol a vznikli nové štáty. Po páde Gorbačova sa moci ujal Jeľcin a ten pokračoval v "konštruktívnej" spolupráci so Západom.

Rusko ponúklo Západu účasť na privatizácii štátnych podnikov, čo bolo veľkými západnými korporáciami vrelo uvítané. Západ sa dostal k obrovskému ruskému majetku hlavne v oblasti petropriemyslu, vojenskej techniky a technológií.

V tej dobe boli všetky problémy Ruska pripisované absencii súkromného vlastníctva. Ekonomickí poradcovia zo Západu poukazovali na deficit osobnej iniciatívy a konkurencie ako hlavných motorov ekonomického rozvoja krajiny. Privatizácia je cestou k blahobytu a prosperite krajiny - tvrdili predstavitelia vlády. Štát nie je dobrým hospodárom, čo je súkromné, to je efektívne a ziskové. Táto téza pretrvala tridsať rokov a aj dnes sú politici, ktorí toto hlásajú nehľadiac na skúsenosti, ktoré má aj Slovensko s "modlou" privatizácie. Čo spravila privatizácia v Rusku vidia ako pamätníci, tak aj súčasná mladá generácia.

V roku 2000 bol V. Putin zvolený za prezidenta Ruskej federácie. Jeľcin sa rozhodol predčasne skončiť vo funkcii a povedal: "Odchádzam. Urobil som všetko čo bolo v mojich silách." Jeľcin pochopil, že jeho ďalšie pôsobenie vo funkcii prezidenta už nie je možné. Bohužiaľ odovzdával krajinu zdevastovanú, demoralizovanú a väčšina ľudí pociťovala beznádej. Rusom chýbala istota a stabilita. Putin začal budovať nové Rusko. Vyhlásil boj oligarchom, ktorí vlastnili obrovské majetky a boli hlavným dôvodom destabilizácie krajiny.

Naopak Západ bol spokojný, Rusko už nepredstavovalo žiadnu ekonomickú ani vojenskú hrozbu. Mnohí hovoria, že Jeľcin de facto "daroval" Rusko Západu. Skorumpovaní oligarchovia vyvážali miliardy dolárov do zahraničných bánk, popredávali svoje podniky zahraničným investorom. Zinkasované peniaze investovali do honosných zahraničných rezidencií, nakúpili si lietadlá a jachty. Mnohí z nich získali viacero štátnych občianstiev s cieľom vyhnúť sa prípadnej trestnosti. Svoje deti poslali na anglické a americké univerzity a všetci boli "happy".

Putin zmenil štátnu politiku a začal opäť získavať ruský štátny majetok späť. "Mníchovská reč" Putina (r.2007) nechala v úžase väčšinu účastníkov konferencie, ktorej sa zúčastnili zástupcovia cca 40-tich krajín. Na tomto summite napadol Putin politiku USA, ktorá sa svoje pravidlá snaží presadzovať prostredníctvom NATO. Tento transatlantický pakt používajú na svoje ekonomické a politické ciele, hlavne na východe Európy.

Od nástupu Putina sa začala politika Západu voči Rusku meniť. Putin odmietol pokračovať v politike "výpredaja" krajiny Západu a začal presadzovať národné záujmy Ruska. Jedno z prvých opatrení, ktoré urobil bolo vrátenie kreditu ruskej armáde. Z rozpočtu vyčlenil dostatočné zdroje na výskum a vývoj nových zbraní a opäť vybudoval funkčný vojensko-priemyselný komplex schopný konkurovať Pentagonu. V súčasnosti je ruská armáda Rusko schopná brániť. Minulý rok Putin odprezentoval nové hypersonické zbrane schopné prekonávať až 10 násobok rýchlosti zvuku. Ide o rakety Zirkon, ktorými ruská armáda začína byť vyzbrojovaná.

Súčasne Putin povedal: "S nikým sa nechystáme bojovať, ale vytvárame takú situáciu vo sfére obrany, aby nikoho nenapadlo s nami bojovať". Ďalej uviedol, že "vzniká taká jedinečná situácia, kedy Rusko v obrane prestalo doháňať Západ".

Čo vidí ako problém súčasného Ruska priateľ Putina, režisér a umelec Nikita Michalkov je možný rozpad krajiny zvnútra. Je mnoho občanov, ktorí chcú Rusko rozložiť a svoj cieľ vidia vo vrátení ho na pôvodnú trajektóriu nastolenú Jeľcinom. Režisér Michalkov taktiež poukazuje na situáciu v krajinách okolo Ruska. Podľa neho je tzv. "postsovietsky" priestor atakovaný Západom a skoro všade vládnu nepokoje. Je nesporné, že snahou Západu je získať v týchto krajinách vplyv a priblížiť sa čo najbližšie k RF. Dôkazom toho je arménsko - azerbajdžanská vojna, nepokoje v Bielorusku, na Ukrajine a v ďalších postsovietskych satelitoch.

Podľa režiséra Michalkova je v súčasnosti Rusko jediná krajina, ktorá dokáže uchovať národné a kresťanské hodnoty. Režisér si dáva otázku, čo sa stalo s Európou, s potomkami takých osobností ako bol Michelangelo, Dante....... ,s krajinami, ktoré vytvorili veľkú európsku kultúru, filozofiu, ..... Podľa neho títo potomkovia "predali a zradili" všetky svoje hodnoty. Žili pod americkým jadrovým dáždnikom, kde im hovorili o komunizme, s ktorým je potrebné bojovať a USA ich chránili. Postupne sa Európa oslabovala a naraz sa v mnohých starých európskych krajinách začali objavovať iní ľudia - migranti. V porovnaní s Európanmi ľudia, ktorí sú ochotní umrieť za svojho Boha, za rodinu a za svoje hodnoty. Nemajú žiadne zábrany bojovať. Súčasní Európania, ktorí sú vo väčšine prípadov mierumilovní, tolerantní, inteligentní, vyznávajúci multikulturalizmus voči nim nemajú šancu. Režisér dáva krátky príklad zo Švédska, kde polícia vyzýva hlavne ženy, aby v noci nevychádzali na ulicu a tým nezadali dôvod k násiliu.

Taktiež minister zahraničných vecí Ruska Lavrov konštatoval, že tón rozhovorov Ruska so Západom evokuje v Rusku obmedziť komunikáciu. Minister vidí problém v tom, že Rusko sa opäť stalo veľmocou, čo u Západu vyvoláva negatívne reakcie. "Všetci chceli Rusko slabé, silné Rusko nikto nechce".

Prezident Putin sa snaží vrátiť Rusko tam, kde bol pred tým Sovietsky zväz. Prehĺbil hlavne obchodné vzťahy s Čínou. Rozohráva komplikovanú politiku s Tureckom, ktoré je členom NATO. Predajom prostriedkov protivzdušnej obrany S 400 ponížil hlavného aktéra NATO - USA. Ruská účasť na konflikte v Sýrii ukázala svetu, že Rusko je opäť globálnym hráčom na svetovej politickej scéne. Sýrska vojna umožnila Rusku demonštrovať pred svetom jeho vojenský potenciál.

Západ vyčleňuje obrovské množstvo financií na "prácu" proti Rusku. Len Oxfordský fond disponuje čiastkou cca 660 miliónov USD, ktoré sú vyčlenené na "demokratizáciu" Ruska.

Pre svet je určite dobré, ak sa udržiava rovnováha síl. Aj keď sa to mnohým nepáči, je Rusko jednou z krajín, ktoré k tejto rovnováhe prispievajú. Možno nebyť nenávideného Putina, je svet v ďalšej svetovej vojne.