Prokurátori, nezákonné stíhania a ich hmotná (ne)zodpovednosť

Kladieme si otázky - v čom tkvie trúfalosť prokurátorov - stíhať občanov Slovenskej republiky, kedy sa im zachce často aj bezdôvodne? Prečo si môže prokurátor na druhej strane dovoliť pozametať aj preukázanú trestnú činnosť pod koberec, kedy sa mu len zachce? Aj vás musia takéto otázky napadnúť, keď sledujete napríklad kauzu bývalého generálneho prokurátora Trnku. Všetky takéto konania prokurátorov predsa "smrdia" zjavným zneužitím právomoci verejného činiteľa.

Rozhodli sme zistiť možné príčiny takéhoto, bohužiaľ dosť častého konania prokurátorov. Čakali by ste, že práve takéto nezákonné konania sú v generálnej prokuratúre SR predmetom disciplinárnych konaní voči zodpovedným prokurátorom? Ak si nerozvážne myslíte, že tam čo i len jedno disciplinárne stíhanie prokurátora bolo za nezákonné rozhodnutia prokurátora v trestnom konaní - tak sa mýlite. Ani jedno. Zo zverejnených údajov GP SR sme zistili, že za roky 2015-2019 bolo právoplatne uzavreté len 28 disciplinárnych konaní! Z toho 10 bol zastavené. Pre premlčanie, Nadriadení nestihli v dvojročnej lehote od spáchania skutku prokurátorom podať návrh na disciplinárne konanie. Z tých, v ktorých bol predsa len postihnutý prokurátor, boli dve za alkohol. Zvyšné za rôzne formy prieťahov v konaní.

Takže je to jasné - táto bohorovnosť prokurátorov - nestíhať, keď to zákon káže, naopak stíhať bez dôkazov, kde to zákon zakazuje - spočíva jednoznačne v jeho pocite beztrestnosti. Vedia, že nebudú fakticky pykať za takéto konanie. Ani disciplinárne a tobôž nie trestne, dokonca ani finančne. V praxi Slovenska neuvidíte od vzniku samostatného štátu prípad sankcionovania prokurátora za jeho nezákonné rozhodnutia, alebo za nezákonné vedenie trestného konania.

Pozrime sa na fakty. Ministerstvo financíí SR podľa § 26 zákona č. 514/2003 z.z. o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu, eviduje pohľadávky občanov a právnických osôb vznesené na štát. Jedna sa o pohľadávky za škody a nemajetkové ujmy spôsobené nezákonnými rozhodnutiami štátnych orgánov.

Takto eviduje aj pohľadávky, vznesené nevinnými obeťami prokurátorskej zvôle, konkrétne v podobe žalôb na SR - zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR. Celkom je to len za roky 2015-2019 dokonca v 1 168 prípadoch. Voči Generálnej prokuratúre tak boli vznesene nároky za neuveriteľnych 86 898 639 €! Generálna prokuratúra zaplatila zatiaľ za tieto škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami prokurátorov obrovské peniaze. Celkom podľa údaju, ktorý nám poskytla sama GP, to bolo ku minulému mesiacu v sume 1 945 683 €.

Takže zopakujme si to - za roky 2015-2019 boli na Generálnu prokuratúru vznesené finančné nároky za škody a nemajetkové újmy spôsobené nezákonnými rozhodnutiami prokurátorov len v 1 168 nahlásených prípadov v sume 86 898 639 EUR! Za to by sa dali postaviť štyri nové nemocnice. A každým rokom toto číslo geometricky rastie.

Zisťovali sme ako prokuratúra zosobňuje tieto škody. Podľa § 22 ods. 1 písm.c/ zákona č.514/2003 z.z. štátne orgány musia regresne vymáhať náhradiu tejto vyplatenej škody od samotných vinníkov - konkrétnych prokurátorov zodpovedných za vydanie nezákonného rozhodnutia.

Čakali sme, že tu bude GP SR vzorom pre ostatné štátne orgány, lebo zjavne disciplinárne nástroje v rukách terajšieho vedenia GP SR na takúto elementárnu a spravodlivú vec neslúžia.

Podľa zákona o náhrade škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami štátu, je štát povinný do 1 roka po zaplatení škody,vymáhať ju od zodpovedného. Čo myslite , bol niekto z tých prokurátorov, ktorí boli skutočne osobne zodpovední za takéto nezákonné rozhodnutia, povinný niečo aj zaplatit? Aspoň symbolické euro?

Samozrejme že nie, veď žijeme na Slovensku. GP SR nám na sú otázku odpovedala slovami : "za roky 2013-2019 neevidujeme nijakú vymoženú nahradu (regres) zo strany prokurátorov".

Takže je to jasné - škody za prokurátorov zaplatia daňoví poplatníci! Zostane to zase na ich pleciach! Čo na to páni garanti zákonnosti?

Politici okolo prokurátorov vytvorili čarovný kruh beztrestnosti. Zjavne aby bolo jednoduchšie zneužiť právomoc zo strany prokurátora, napríklad v prospech politika, či a to môže byť dokonca častejšie, v prospech takého "kočnera" alebo iného vplyvného lobbistu, ktorých sa po Slovensku potĺka habadej. Aby sa našli "nebojácni" prokurátori schopní, keď treba, tak stíhať nevinného a keď netreba, tak zastaviť stíhanie darebáka.

Veď povedzme si to na rovinu - kto by nechcel mať takú moc, vybaviť niekomu nezákonné trestné stíhanie, tlačiť na neho a ničiť mu spoločenský i rodinný život, keď to vie vybaviť u "nebojácneho" beztrestného prokurátora? Zvážte, aká je to výhoda v potenciálnom inom súdnom spore. Odhliadnuc samozrejme od morálneho hľadiska, ktoré sa však na Slovensku bežne nenosí. Skôr tu platí, že účel svätí akékoľvek prostriedky, a to najmä ak zneužívateľovi a vybavovačovi žiadna ujma nehrozí. U týchto ľudí totiž naplno platí "Nemajú žiadnu morálku a už sa ani ničoho neboja!"

A ako je zrejmé aj z komunikácie Mariána K. s takzvaným "Bysťom" ako ho nazýval krycím menom, ktorého novinári údajne odhalili ako prokurátora okresnej prokuratúry Bratislava I JUDr. Bystríka P. st., tak peniaze nesmrdia ani prokurátorom. Veď si v komunikácii podľa aplikácie Threema kľudne nechal sľúbiť "30" za pomoc. Snáď sa nejednalo o 30 Eur, alebo azda o debničku jabĺk ako u neboráka pranierovaného pána Wänke z futbalového zväzu, ktorého za debničku páni prokurátori exemplárne potrestali. Ale potrestať prokurátora? To teda nie, veď ich služby treba a navyše povedzme si úprimne, kto by ho vlastne stíhal? Kolega prokurátor? To sa na Slovensku nenosí. Takže je verejným tajomstvom, že za začatia stíhania sa berú peniaze, za nezačatie stíhania taktiež, no kto už by nezobral svojich 30... najmä keď vie, že nik ho nikdy nebude za to nijak sankcionovať?

Poďme späť ku čarovnému ochrannému kruhu, ktorý vytvorili politici pre prokurátorov, zjavne na to aby bolo jednoduchšie ich využiť pre osobné mocenské potreby. V skratke o tom kruhu - čokoľvek pán prokurátor vyparatí nevinnej stíhanej obeti, nebude za to zodpovedný.

Je úsmevné, ako sa divia páni Kiska, Matovič a iní. Vraj nechápu, prečo sa to s nimi obdobne deje, "veď to si predsa prokurátor bezdôvodne nemôže dovoliť," hovoria. No mýlite sa páni, môže, pretože mu fakticky nehrozí ani 1 eurový postih a už vôbec nie stíhanie od kolegu prokurátora.

Posúďte sami, nezákonne trestne stíhaný musí platiť advokáta, rodina sa mu prestane zdraviť a zovšadiaľ pociťuje psychický tlak, ak nie je veľmi otrlá osoba - proste trpí, lebo nechápe ako sa mu može diať taká nespravodlivosť. Veď ho celý život učili, že prokurátor je v trestnom konaní "garant zákonnosti" a on vidí, že to veru nie je tak!

A keď po 5-10 rokoch preukáže svoju nevinu? Miesto kompenzácie ostanú mu znovu oči len pre plač lebo štát sa mu znovu otočí druhýkrát chrbtom. Nech sa súdi daľších v priemere 10 rokov so štátom o náhradu škody. A čo prokurátor, ktorý to všetko spôsobil? Dôjde spravodlivo dakedy aj na neho? Samozrejme, že nie. Kvôli čarovnému "zákonnému" kruhu prokurátorskej (ne)zodpovednosti.

Odpoveď je v porozumení paragrafov vzťahujúcich sa na "zodpovednosť prokurátorov za ich nezákonné konanie". Tieto sú postavené tak, aby ktoréhokoľvek prokurátora zbavili jednoducho viny a osobnej zodpovednosti za náhradu škody. Zákon je postavený tak, že je v podstate bezzubý, čo bude vysvetlené detailne ďalej.

Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom pri výkone verejnej moci síce obsahuje povinnosť štátnych orgánov podľa § 21 vymáhať regresne škodu (ak už štát škodu poškodenému vyplatil) od toho, kto ju fakticky spôsobil, ale má to však opäť háčik.

Už § 22 tohto zákona parádne zmierňuje toto zodpovednostné kritérium. Bude sa síce vymáhať od konkrétneho zamestnanca, ale len vtedy, ak sa jednalo u neho o úmyselné konanie. No ale povedzte, môže právny expert platený štátom s lukratívnym platom, neúmyselne poškodiť osobu napríklad nezákonným trestným stíhaním? Takže plat berie pokojne ako profesionál, okolo 3000 v čistom mesačne, ale koná bezstarostne - nevedomky, neúmyselne, či nedbalo. A vám išlo pritom o život!

Obdobne Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch - ktorý by sa mal radšej volať, zákon na ochranu " našich prokurátorov", zakotvuje v § 162 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom však opäť nenápadne znižuje možnosť vyvodiť reálne zodpovednosť konajúceho prokurátora. Muselo by sa totiž jednať o úmyselné konanie a navyše musí byť za to prokurátor aj právoplatne disciplinárne postihnutý.

To sú účinné "obranné"línie zákona - dať také podmienky do zákona, aby sa dosiahol cieľ - žiadnu škodu náš chránený prokurátor za svoje nezákonné konanie predsa nebude platiť - a to ani náhodou!

Takže pozrime sa, kto jediný môže začať disciplinárne konanie v zmysle § 197 Zákona o prokurátoroch? No predsa nadriadený prokurátor, toho prokurátora, ktorý disciplinárne pochybil. Nie je to však nik iný ako ten, kto bol od počiatku spoluzodpovedný za prácu svojho podriadeného. Smejete sa už dostatočne hlasno milí čitatelia? Tak to ešte nie sme vo finále tejto frašky.

No zamyslime sa, nadriadený bude na svojho podriadeného iniciovať disciplinárne konanie. Pritom je sám spoluzodpovedný za jeho konanie - ako nadriadený prokurátor - mal predsa dávať pozor na jeho činnosť. Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá, ale v danom prípade je však zrejme nielem slepá, ale kompletne potrhlá v podaní tejto frašky z dielne parlamentu. A roky to, zdá sa, každému na Slovensku vyhovuje. Veď prečo nie, keď stlačí gombík vplyvný človek, tak prokurátor začne kriviť zákon. Vplyvný politik či iná záujmová skupína.

Ďalšiu bariéru zabraňujúcu vynútiť zodpovednosť na prokurátoroch, vyrobili zákonodarci v konštrukcii zákona o prokurátoroch.. Disciplinárne konanie proti prokurátorovi totiž môže byť vedené len do dvoch rokov od spáchania disciplinárneho previnenia.

V praxi vieme, že ak prokurátor dá pokyn na trestné stíhanie určitej osoby, táto osoba bude stíhaná a ak sa na súde po podaní obžaloby preukáže, že táto osoba nemala byť nikdy trestne stíhaná, lebo skutok sa nestal, tak lehota na disciplinárne stíhanie prokurátora čo to spôsobil, je už dávno-predávno fuč. Súdne konania totiž bežne v SR trvajú 5-10 rokov.

Nezriedka trvá už len samotné prípravné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré si na chudáka človeka na takýto pokyn prokurátora zasadnú, najmenej niekoľko rokov a po podaní obžaloby to tiež nie je žiadna rýchlovka v réžii súdov v Slovenskej republike.

Isté však vo výsledku takejto zákonnej situácie je, že "nášho človeka" v podobe "povoľného" prokurátora, nie je reálne možné nijak potrestať, a preto si môže dovoliť, čo len chce. A kto to využíva?

Známi sú na Slovensku viacerí advokáti, zastupujúci štát v sporoch o náhradu škody za nezákonné rozhodnutia štátu. Majú verejne známy "modus operandi" na opovážlivca, ktorý sa odváži od štátu súdne pýtať kompenzáciu. V prvom rade ho začnú cez spolupracujúcich policajtov a prokurátorov trestne stíhať. Ak je výnimočne až taký opatrný, že sa na neho nedá našiť nič, tak začnú stíhať niekoho na kom mu záleží - manžela, syna, dcéru a pod. A prestanú s tým len vtedy, keď stiahne žalobu na štát. A advokát môže zase ukázať v účtovníctve mnohomilionové palmáre od vďačného štátu. Z toho už len odráta zaslúžené podiely pre zadávateľa, policajta, či prokurátora.

Alebo iná Story zo slovenskej prokurátorskej reality show. Odvážny policajt začne odôvodnene trestne stíhať vysokých úradníkov štatnej inštitúcie. Čo teraz? Nuž cez veľmi vysokého prokurátora požiadame nižšieho dozorujúceho prokurátora, aby toto rozhodnutie trúfalého policajta ihneď zrušil. Ale narazíme na prokurátora, ktorý povie - nie. Čo teraz? Tak mu tú vec odnímeme a dáme to "nebojácnemu" prokurátorovi. Vlastne v tomto konkrétnom prípade sa to dalo ešte "bojácnemu" stážistovi na krajskej prokurature. Prečo bojácnemu? Lebo mu naznačíme, ako má rozhodnúť a potom mu povieme, že ho samozrejme nechceme ovplyvniť, len nech pamätá, že o 15 dni bude komisia rozhodovať o tom, či si ho na krajskej prokuratúre necháme alebo nie...a čo myslíte, ako to dopadlo? Obvinenie vysokých úradníkov bolo zrušené a o 6 dní nato komisia srdečne privítala na KP - medzi sebou - nového prokurátora, ktorý sa práve tak presvedčivo osvedčil.

Tretím zásadným problémom vynútenia zodpovednosti prokurátorov je, že aj keby bolo možné prokurátora stíhať za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, tak neexistuje v Slovenskej republike prokurátor, ktorý by tak učinil voči svojmu kolegovi, a to z kolegiality a princípu vzájomnej ochrany a podpory stavovskej beztrestnosti. Ako sa hovorí: "vrana vrane oko nevykole."

Na policajtov sa zriadila aspoň policajná inšpekcia ale prečo takýto orgán nefunguje aj na prokurátorov? Už vieme, že práve kvôli ich potrebnej beztrestnosti. Veď keby takýto orgán na stíhanie prokurátorov existoval, tak by to mohlo predsa vystrašiť "nášho amorálneho prokurátora", ktorý ak má slúžiť lobbistom a nie zákonu, tak má byť zaručene beztrestný za svoje zákazkovo vykonané protiprávne činy.

Čo z toho všetkého vyplýva? Ak sa na Vás rozhodne s hľadáčikom pozrieť takýto "nebojácny" prokurátor, kúpený politikom, vysokým štátnym úradníkom, či nejakou obdobou Mariána K., tak Vám nezostane nič iné, len veriť v boha, zaťať zuby, mať pevné nervy a nasadiť si boxerske rukavice.

"Nebojácnemu" prokurátorovi, ktorý vám to spôsobil, nejde totiž o nič ( samozrejme okrem peňazí, či vidiny zaslúženého postupu), Vám však ide doslova o život.

Položili sme otázky všetkým politickým subjektom, ktoré kandidujú v tohtoročných voľbách, čo oni na to. Tak uvidíme, či chcú naozaj zmenu, alebo im ďalej bude vyhovovať "nebojácny" prokurátor bez morálnej či materiálnej zodpovednosti za vzniknuté škody. Uvidíme teda, či im ide o naozajstnú systémovú zmenu, alebo len o zmenu osôb pri koryte.