Rada EÚ ku cenám energie - nedohodli sa ani na tom, že sa dohodnú
V Luxemburgu sa konalo neplánované zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov energetiky o energetickej kríze, ktorá spočíva v prudkom zdražovaní elektriny pre európsky trh.
Deväť krajín EÚ (Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko a Holandsko) sa postavilo proti reforme európskeho trhu s elektrinou, ktorú navrhlizástupcovia Španielska a Francúzska (pripojili sa Grécko a Česká republika).
"Keďže cenové skoky sú spôsobené globálnymi faktormi, musíme byť mimoriadne opatrní pred zásahmi do štruktúry domácich energetických trhov. Toto nemôže byť riešením na zmiernenie súčasného rastu cien," uviedli ministri deviatich krajín v spoločnom vyhlásení na stretnutí európskych ministrov energetiky.
Ministri sa nakoniec nedokázali dohodnúť na spoločnom dlhodobom postupe. "Členské štáty EÚ sa výrazne líšia v spotrebe energie, daniach a sociálnej situácii. Preto neexistuje žiadny všeliek, ktorý by vyhovoval všetkým," povedala komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová.
V EÚ funguje mechanizmus maržovej tvorby cien, kedy sa cena určuje na základe rovnováhy ponuky a dopytu a vzťahuje sa na všetkých účastníkov trhu. Hlavným dôvodom vysokej volatility na trhu s elektrinou bola nízka miera využitia zásobníkov plynu, keďže plyn je hlavným palivom pre elektrárne v Európe. Od polovice októbra sú európske podzemné zásobníky plynu naplnené na 71 % objemu plynu, ktorý v nich zostal od minulej sezóny.
Francúzsko a Španielsko vidia problém úplne inak. Madrid a Paríž žiadajú Európsku úniu, aby im umožnila stanoviť si vlastné ceny elektriny bez ohľadu na európsku cenovú politiku v tejto veci. Navrhujú oddeliť problém ceny elektriny od ceny plynu a do výpočtu ceny elektriny zahrnúť lacnejšie obnoviteľné zdroje energie a jadrové elektrárne.
Podľa nich, ak by cena elektriny bola priamo naviazaná na zodpovedajúcu národnú štruktúru jej výroby, ochránilo by to spotrebiteľov pred nadmerným kolísaním cien. S týmto prístupom by v skutočnosti bola elektrina pre Španielsko a Francúzsko lacnejšia, pretože prvé z nich do značnej miery závisí od svojich zdrojov v podobe slnečnej, veternej a vodnej energie a druhé vyrába elektrinu najmä pomocou relatívne lacnejšej jadrovej energie.
Ako kompromis Španielsko ponúklo spoločný nákup plynu a vytvorenie strategickej rezervy. Potrvá to roky a v zásobníky nemajú také kapacity, odpovedali zástupcovia "deviatky".
Nemecko a jeho priaznivci považujú problém zvyšovania cien za krátkodobý a nechcú ho miešať s trhovými mechanizmami s elektrinou a plynom. Európska komisia navrhuje krajinám EÚ umožniť spotrebiteľom dočasne odložiť platby za elektrinu a poskytnúť im dotácie.
Hoci sa Slovensko nepriklonilo k žiadnej skupine štátov, model ktorý ponúklo Španielsko a Francúzsko by mu mohol vyhovovať, pretože vďaka jadrovým elektrárňam je vo výrobe elektriny sebestačné, a tak by bola cenotvorba elektriny na národnej úrovni možnosťou, ako zlacniť vysoké ceny elektriny.
Existujú aj niektoré iné názory: napríklad Varšava sa nepriklonila na žiadnu stranu. Poľsko (ako producent elektriny prevažne z tepelných elektrární na uhlie) obvinilo z nedávneho zvýšenia cien energií klimatickú politiku EÚ, pričom požaduje revíziu balíka klimatickej neutrality "Fit for 55" do roku 2035 a potláčanie "špekulantov".
Takéto nezhody len málo rozptýlili obavy z možného zablokovania dodávok energie v mnohých krajinách s blížiacou sa zimou. Potom môže nastať chaotické presadzovanie národných záujmov tak, ako to bolo na začiatku vakcinácie proti covid-19.
Ministri energetiky sa zatiaľ nedohodli ani na tom, že sa dohodnú. Je otázne, či sa to dá. Bolo by potrebné pomenovať vinníka, ktorý doviedol EÚ do takejto situácie. Nepomôže nám spriatelené USA, ktoré niektorí čelní predstavitelia EÚ ešte nedávno presadzovali ako importéra skvapalneného plynu? Teraz mlčia.
Zdá sa, že vinník bol určený a teraz je ho potrebné formálne obviniť. Ruská federácia "ocenila" iniciatívu poľského ministra Michala Kurtyka, ktorý žiadal, aby Európska komisia začala konanie proti Gazpromu pre nedostatok plynu na európskom trhu a vysoké ceny za "modré palivo". A to aj napriek tomu, že nemecká kancelárka A. Merkelová vyhlásila, že Gazprom svoje zmluvné dodávka splnil.