Regionálne školstvo – metóda “pokusu, omylu a nápravy”
Naše podvyživené školstvo od nežnej sprevádza vyše 20 nových zákonov a k päťdesiatke sa blížiacich noviel týchto zákonov (ich prehľad sme poskytli v predchádzajúcom príspevku tu).
Ako raz podotkol v parlamente klasik vtedajší predseda Ústavno-právneho výboru NR SR o zrýchlenom postupe prijímania zákonov: "Radšej nedokonalý zákon ako čakať, no a keď s tým budú problémy v praxi, tak ho budeme novelizovať." Mám dojem, že teraz sedí Mojmír M. na ústavnom súde.
Treba si však uvedomiť, že prijímanie zákonov systémom "pokus, omyl a náprava" má obrovský vplyv nielen na život občanov, ale aj na verejné financie. Ukážeme si to na príklade regionálneho školstva.
Názorným príkladom metódy pokusu, omylu a nápravy je prenášanie kompetencií na zriaďovateľov základných škôl. Namiesto toho, aby sa urobila poriadna reforma za účasti odborníkov a konsenzom všetkých politických strán sa zákonom schválila reforma, zobrali si to za svoje politici. Tí si neuvedomujú, že každým pokusom o zmenu zákona treba meniť tabule úradov, pečiatky, hlavičkové papiere, dekréty desiatok tisíc učiteľov atď., a že to stojí nemalé peniaze - z našich daní. A tak prebiehali reformy - nereformy a menili sa kompetencie orgánov k základným školám takto:
- do roku 1991 to boli okresné, miestne a mestské národné výbory,
- v rokoch 1991 až 1996 to boli špecializované okresné a krajské školské správy,
- v rokoch 1996 až 2003 to boli okresné a krajské úrady,
- v rokoch 2004 až 2012 to bolo 8 krajských školských úradov a územná samospráva,
- v rokoch 2013 až doteraz sú to okresné školské úrady v sídle krajov a územná samospráva (obce).
Posledná reforma je špecifická tým, že verejnú správu školstva zastrešuje ministerstvo vnútra a metodiku riadenia pedagogického procesu ministerstvo školstva. Dvaja kohúti na jednom smetisku.
Či sa niečo zmení na forme "pokus, omyl a náprava", je potrebné počkať po voľbách, kým sa politici utrasú.
Zaujímavou oblasťou výkonu školskej správy je predškolská výchova. Tá do nežnej revolúcie prebiehala v materských školách (MŠ) a pre 5-ročné deti bola povinná. Na to boli vybudované materské školy tak, aby bolo možné plniť túto zákonnú povinnosť. V roku 1991 bola táto povinnosť v zápale búrania všetkého starého zákonnou normou zrušená. V rámci reformy školstva sa tak dostala na okraj záujmu spoločnosti. Výsledkom bolo, že desiatky zariadení materských škôl boli zdevastované alebo začali slúžiť na iný účel. Spomeňme aspoň MŠ Galaktická a Baltická v Košiciach ďalšie v Banskej Bystrici, Žiline či Bratislave. Týmto omylom prišiel štát o ťažké milióny.
I dumali múdre hlavy, dumali. Európske fondy čerpali. Zistilo sa totiž, že zrazu máme až 30 %-nú matematickú, literárnu a prírodovedeckú negramotnosť. S tým treba veru niečo robiť! Jednou z príčin môže byť, že z marginalizovaných rómskych komunít navštevuje predškolskú prípravu len 30 %. A tak po tridsaťročnom bádaní sme došli k záveru zaviesť to, čo sme zrušili - povinnú predškolskú prípravu 5-ročných detí od 1. januára 2021. A aby to nebilo do očí, nazvali sme to predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Toto vzdelávanie bude trvať rok, a pokiaľ riaditeľ rozhodne, že dieťa nie je pripravené na povinnú školskú dochádzku, bude absolvovať túto prípravu ešte raz. Zdôvodnenie zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy.
Takže samospráva, teš sa! Kompetencie dali, budovy MŠ predtým sprivatizovali, či zbúrali. Zákon sa musí plniť, priestory chýbajú. A peniaze tiež! Ale namiesto predškolskej prípravy máme zrazu predprimárne vzdelávanie (ešte si na to nezvykol ani môj počítač, lebo slovo predprimárny označuje ako nespisovné).
Učeň - mučeň. Takto o sebe kedysi hovorili žiaci učňovských škôl, lebo na rozdiel od iných stredných škôl museli priebežne "pracovať". Za totality učňovské školy chrlili tisícky remeselníkov. Po nežnej bolo relatívne menej práce, a tak sa táto sociálna skupina dostala na pokraj záujmu. Triedy na praktické vyučovanie praktickí Slováci postupne rozobrali. Spoločenské ladenie a média začali preferovať zameranie mladých skôr na humanitné vedy, ako ekonóm, právnik a manažér (ktorých vychovávali učitelia, ktorí v živote manažérmi neboli). Snom mladých sa stali profesie spevák, tanečník, modelka a podobne. A zrazu to prišlo... Sme automobilová veľmoc, vyrastajú nové budovy, cesty, treba robiť drobnú údržbu a opravy. A remeselníkov, čuduj sa svete niet... Kde boli štátni radcovia, prognostici a ekonómovia, keď dopustili tento omyl? A čo vševedkovia politici?
Nasledujúci príbeh je vymyslený, aj keď tak nejak to mohlo byť.
Tento tridsaťročný omyl pod ťarchou vážnych skutočností sa pokúsili kompetentní riešiť. Bola to výzva na čerpanie eurofondov. Bola vymenovaná komisia za účasti vedcov, odborníkov a štátnych radcov. Už tri hodiny rokujú na blízkom zámku. Predsedajúci rozpráva o potrebe prepojenia školstva s praxou, školy s rodičmi, potreby a ponuky trhu práce, a jeho poslucháči driemu. Potom otvára diskusiu. "Dámy a páni, takýto systém, o ktorom hovoril pán predsedajúci, predsa funguje doposiaľ u pána Vladimíra v Podbrezovej. On ho nezrušil, vyučeným ponúka prácu a neexistuje tam nezamestnanosť alebo deficit zamestnancov," ozval sa starý radca z ministerstva. "Pán inžinier, nekomplikujte to!" zahriakol ho predsedajúci. Učená debata potom pokračuje ešte päť hodín.
Po dobrej večeri a ešte lepších raňajkách diskusia pokračuje. A keďže je piatok, komisia je netrpezlivá. Veď treba ísť na víkend. V napätej atmosfére predsa len sa ozve provokatívne starý profesor: "A čo keby sme sa vrátili k učňovskému školstvu?" Predsedajúci kontruje: "Pán profesor, to je prežitok a potom nezabúdajme na marketing. Ktorý rodič dá dieťa v dnešných časoch za učňa?" V pléne to súhlasne zašumelo. Predsedajúci ukončil zasadanie komisie so záverom, že o tom čo bolo povedané, budú rozmýšľať a stretnú sa o pol roka.
Po polroku sa komisia zišla opäť, aby členovia dospeli k záveru, že za pol roka vlastne k ničomu nedospeli. "Vážení musíme niečo robiť, lebo aj premiér tlačí na pílu," uviedol zasadanie predsedajúci. "Tak skúsme oprášiť myšlienku učňovského školstva," navrhol profesor. Väčšina členov komisie súhlasne prikývla. "Ale ako budeme prezentovať, že sme za peniaze EÚ objavili už objavené?" Počas dvoch dní sa členovia komisie zhodli na rámcoch riešenia. Problémom zostávalo, že sa to dosť podobalo na princípy učňovského školstva. "Bude treba poriešiť nomenklatúru, a tak o pol roka dovidenia," uzavrel rokovanie komisie predsedajúci.
Po šiestich mesiacoch v priestoroch blízkeho zámku päť dní prebieha tvrdá diskusia, ako sa budú menovať jednotlivé prvky reformy učňovského školstva, aby to nepripomínalo učňovské školstvo. Konečne je tu záver. Komisia jednohlasne odsúhlasila názov duálne vzdelávanie. Obsahom je to síce učňovské školstvo, ale názvom duálne vzdelávanie. Teda absolvent už nebude učeň, ale duálny vzdelanec alebo duálne vzdelaný? O tom ešte komisia nerozhodla. Pridelené peniaze z EÚ sa už v tejto prípravnej fáze totiž spotrebovali do centa.
Občania však nie sú ovce, ako si myslia politici. A tak nazvanie starého obsahu iným termínom, ako bol predtým, nemusí vždy znamenať nový obsah. Veď každý vie, že operátor výroby je robotník pri páse, asistentka predaja predavačka, cleaning manager upratovačka, či asistentka riaditeľa sekretárka. K ďalším problémom regionálneho školstva sa vyjadríme nabudúce.
Práve takéto metódy riadenia slovenského školstva nás nedávno doviedli k výsledkom ako sú tu. Slovenská republika sa umiestnila v medzinárodnom porovnaní 65 zúčastnených krajín v matematickej gramotnosti na 31. - 39. mieste, pričom si pohoršila oproti minulým rokom a dostala sa pod priemer OEDC. Aj v čitateľskej gramotnosti sme sa umiestnili na hrozivom 43. mieste. Prírodovedná gramotnosť nás rovnako nepotešila a slovenské deti zaujali 39. - 42. miesto zo všetkých zapojených krajín OECD.
Gramotnosť podľa OECD je "schopnosť využívať písomné informácie v bežných životných situáciách... schopnosť pochopiť, využiť a uvažovať o napísanom... Táto definícia je širšia než tradičné chápanie gramotnosti ako dekódovania informácií a doslovnej intepretácie napísaného v konkrétnych úlohách." Ako sa to testuje? Napríklad žiaci dostanú dva listy - jeden obhajujúci a druhý kritizujúci grafiti. Žiaci majú stručne vysvetliť, ktorý z listov je lepší obsahovo a/alebo štylisticky a prečo.
Takéto úlohy slovenskí pätnásťroční zvládajú takmer najhoršie v celej Európskej únii. To znamená, že sú najmenej schopní používať prečítané informácie na praktické účely a uvažovať o nich. Ide o vážny problém, keďže moderná spoločnosť (ako hovorí pravdivé klišé) je "informačná spoločnosť". Výsledky PISA sú tak asi najlepšou diagnózou zlyhania nášho vzdelávacieho systému sústredeného na schopnosť si informácie zapamätať, ale nie ich používať.
Tešiť nás môže azda iba to, že sme mohli byť v testoch OECD aj horší ale je to dôvod na skutočnú radosť ?