Sankcie proti Bielorusku

V poslednom období sú sankcie veľmi frekventovanou témou. Sankcie nabrali na intenzite, keď Rusko obsadilo Krym a ten sa následne stal súčasťou Ruskej federácie. USA, ako odpoveď na tento akt, spolu s krajinami EÚ zaviedli proti Moskve ekonomické sankcie. No sankcie zaviedli aj Rusi, napr. proti Turecku a to v súvislosti so zostrelením ruskej stíhačky Tureckom. A tak by sme mohli pokračovať s Iránom, Venezuelou, Severnou Kóreou, Čínou a ďalšími krajinami, voči ktorým sankcie boli zavedené.

Sankcie sú mnohokrát vysvetľované ako nástroj vonkajšej politiky voči "neposlušným" štátom. Najčastejšie sú zavádzané ekonomické sankcie, ktoré predstavujú čiastočné, alebo úplné prerušenie tovarových a finančných operácií s cieľom dosiahnuť politicky cieľ.

Veľakrát sa sankcie využívajú aj medzi "priateľmi". Koncom minulého roka uvalili USA sankcie proti Nemecku v súvislosti s výstavbou plynovodu "Nord Stream 2". Hlavným "propagandistom" sankcií v súčasnosti sú USA, ktoré sankcie zaviedli proti väčšine svojich konkurentov.

V súčasnosti sú sankcie opäť aktuálne a to proti "neposlušnému" Bielorusku. Ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli na sankciách proti "Lukašenkovým ľuďom". Sankcie sú plánované voči najbližším spolupracovníkom prezidenta Bieloruska. Dôvodom zavedenia týchto sankcií je spolupodieľanie sa na falzifikácii volieb a podpore násilia na bieloruských uliciach. Koľko funkcionárov sa na tento zoznam dostane ešte nie je presne známe.

Litovský minister zahraničia Linas Linkevičius nie je spokojný so sankciami voči Bielorusku a nazval ich "symbolickými". Podľa neho to nie je adekvátna reakcia na situáciu v Bielorusku. Český minister zahraničia Tomáš Petříček zasa kritizuje, že na zozname nie je Lukašenko, ale súčasne hovorí, že je to len otázka času, kedy ho tam pripíšu.

Odporcovia sankcií argumentujú tým, že sankcie proti prezidentovi môžu skomplikovať diplomatické úsilie pri riešení konfliktu. Zatiaľ nie je známy ani termín, odkedy budú sankcie platiť.

Problémom zavedenia sankcií EÚ môže byť Cyprus, ktorý hrozí vetom, ak EÚ nezvýši tlak na Turecko v konflikte súvisiacom s plynom v Egejskom mori. "Nechceme dvojaké štandardy" - zdôraznil minister zahraničia Cypru Nikos Christodoulidis, keď odpovedal na otázku, či Cyprus zahlasuje proti Bielorusku.

Ani Lukašenko nezostáva - čo sa týka sankcií - pasívny. Prezident oznámil, že nebude trpieť sankcie od Pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny a odpovie protiúderom. Prezident má v rukách mnoho nástrojov, ktoré môže využiť. Môže zastaviť dodávky produktov, ktoré sú pod sankciami a idú z EÚ do Ruska a Číny cez Bielorusko s bieloruskou etiketou. Môže zastaviť tranzit tovarov z EÚ do Ruskej federácie a Číny. Môže zastaviť dodávky bieloruských tovarov do litovských prístavov. "My im ešte ukážeme, čo sú to sankcie. Doteraz lietajú do Ruska a Číny (Poliaci a Litovci) cez naše územie, tak teraz budú lietať cez Baltické, alebo Čierne more a o produktoch, na ktoré zaviedla RF embargo nech si nechajú iba snívať", uviedol prezident.

Súčasne dal prezident pokyn vláde pripraviť návrh o preorientovaní všetkých tovarov smerujúcich do litovských prístavov na iné. Podľa Lukašenka až 30 % litovského rozpočtu závisí od dodávok bieloruských tovarov exportovaných cez Litvu. Pre Litvu je to vážna hrozba. Ako prvý na to môže doplatiť Klajpedský prístav, cez ktorý len v roku 2019 prešlo 14,1 mld. ton bieloruských tovarov, čo predstavuje tretinu z celkového objemu tovarov.

Natíska sa otázka, či by nemali krajiny, ktoré dali Lukašenka na zoznam ako "persona non grata" zastaviť akýkoľvek biznis s Bieloruskom. Obchodovanie týchto krajín s Bieloruskom umožňuje Lukašenkovi financovať svoju politiku cez dane plynúce do rozpočtu.

V tomto spore môže vyhrať Rusko. Ak sa Bielorusi rozhodnú preorientovať svoj export, tak tento pôjde cez prístavy v Rusku. Dôsledkom však môže byť zdraženie nákladov na logistiku. Ukrajina naopak môže utrpieť škody, ak Bielorusko zakáže tranzit tovarov z Ukrajiny do pobaltských krajín. Ukrajina mimo iné závisí od importu bieloruských petro- produktov, ktoré tvoria rozhodujúcu časť importovaných palív. Z tejto vojny však nemôže vyjsť ani Minsk víťazne. Ekonomická vojna má spravidla obete na oboch stranách. Čo je potrebné zdôrazniť, aby Minsk mohol takúto politiku realizovať, potrebuje jednoznačnú podporu Putina. Karty sú čiastočne rozdané a kto bude mať na konci v rukách tromfy sa uvidí.