Smrť skutočného hrdinu

8.marca 1943 zahynul pri obrane Sokolova príslušník 1.československého samostatného práporu v Sovietskom zväze kapitán Otakar Jaroš. Ako prvý cudzinec v druhej svetovej vojne bol vyznamenaný titulom hrdina Sovietskeho zväzu. Na mnohých miestach v bývalom Československu sú po ňom pomenované dodnes ulice a námestia.

Narodil sa v rodine kuriča c. k. štátnych dráh a detstvo prežil v Mělníku, kde pôsobil v organizácie Skaut a Sokol. Navštevoval tamojšie gymnázium, no nedokončil ho. Následne absolvoval Vyššiu elektrotechnickú školu v Prahe, od roku 1934 poddôstojnícku školu v Trnave, ďalej školu pre dôstojníkov v Turnove a od roku 1937 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Do roku 1939 bol veliteľom telegrafnej čaty v Prešove.

Po Mníchovskej dohode bol demobilizovaný a pôsobil ako poštový úradník v Náchode. V auguste 1939 utiekol do Poľska, kde sa pripojil k vojakom pod velením Ludvíka Svobodu a odkiaľ sa mu podarilo dostať do ZSSR. Bol internovaný v tábore Suzdaľ a Oranky. Vo februári 1942 nastúpil do výcvikového tábora čs. jednotiek v Buzuluku, kde sa stal veliteľom 1. roty práve sa formujúceho 1. československého samostatného práporu v ZSSR. Veľmi rád fotografoval a mnoho zo snímkov z Buzuluku sú jeho dielom.

Po odchode česko-slovenskej jednotky na front, bola jednotka súčasťou 25. gardovej streleckej divízie v rámci síl Voronežského frontu. 1. rota bola na jeho osobnú žiadosť presunutá do oblasti Sokolova, 8. marca 1943 pôsobila na najťažšom úseku v centre obrany. Ich protivníkom boli dve bojové skupiny nemeckej 6. a 11. tankovej divízie s asi 60 tankmi. Veliteľské stanovisko bolo v kostole priamo v strede dediny. Zahynul pri obrane veliteľského stanoviska v neskorých popoludňajších hodinách 8. marca. Jestvuje viacero verzií o jeho smrti.

Nadporučík Jaroš bol in memoriam povýšený na kapitána a 17. apríla 1943 mu bolo výnosom Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR udelené najvyššie sovietske vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu ako vôbec prvému cudziemu štátnemu príslušníkovi. Neskôr mu bol udelený aj Rad Lenina a Rad bieleho leva prvého stupňa. Bola po ňom pomenovaná škola v Sokolove a ulice v Buzuluku na Urale, kde sa 1. čs. prápor formoval, ďalej v Charkove a Poltave. V Mělníku sa nachádza jeho pamätník.