Správa o pomeroch v Benátsku – coronavírus zabíja život aj inak

Taliansko a najmä jeho tri severné oblasti sú najsužovanejšiou oblasťou sveta neslávne známym coronavírusom. Naša čitateľka pôvodom zo Slovenska nám poskytla exkluzívny telefonický rozhovor.

Opýtali sme sa na otázky, ktoré by vás mohli zaujímať. Podstatné sú najmä z dôvodu, že Taliansko nás "predbieha" približne o 4 týždne v rozvoji epidémie tohto vírusového ochorenia - COVID-19. Preto stav a opatrenia, ktoré sú v tomto momente v Taliansku, môžu byť predobrazom aj toho čo bude zanedlho realitou aj v Slovenskej republiky. Je to taký malý pohľad do jasnovideckej gule. Tak poďme na to.

Otázka: V ktorej časti Talianska bývate a čo vás do Talianska priviedlo?

Gabika: Vydala som sa sem a žijem v krásnom mestečku Forli v regióne Emilia - Romagna. Mám 7-ročnú dcérku, takže sme teraz doma, lebo školy fungujú len cez internet.

Otázka: Zmenil sa nejako Váš život po tom, čo sa masovo začal šíriť koronavirus?

Gabika: Radikálne. Hlavne severné  Taliansko - všetky tri regióny. Zo dňa na deň zatvorili školy, v piatok boli deti v škole a pondelok 24.2.2020 už boli školy zavreté. Následne o dva týždne potom zavreli aj obchody okrem potravín, drogérii a lekárni - banky sú tiež otvorené. Dekréty sa menili z týždňa na týždeň s pribúdajúcim počtom nakazených ľudí. Striktne sa pristúpilo k obmedzeniu pohybu obyvateľstva na voľných priestranstvách, parkoch, uliciach.

Otázka: Ako to funguje, ak potrebujú ísť ľudia nakúpiť.

Gabika: Teraz je to už tak sprísnené, že z rodiny môže ísť na nákup len jeden človek, a to musí mať špeciálny auto certifikát, čo je opäť novinka a v ktorom musí byť vyhlásenie, že je človek zdravý, uvedený účel cesty a aj to, že sa čo najrýchlejšie vráti domov. Vypísané musia byť aj údaje konkretizujúce typ a značku auta. Keď vás zastavia, sú oprávnení požadovať dokonca bloček z obchodu, preukazujúci pravdivosť vyhlásenia.

Otázka: Ako fungujú rodiny, oslavujú sa sviatky tak ako predtým, navštevujú sa ľudia?

Gabika: Nijak. Všetko je zakázané. Nikto sa s nikým nestretáva, nikam sa nechodí. Už ani pohreb v úzkom kruhu nie je dovolené urobiť. Boli povolaní vojaci s tými najväčšími nákladnými autami, aby odviezli mŕtve tela, pretože už ich nie je kam dávať. Krematóriá nestíhajú. Napríklad hlásili, že krematórium v Bergame má kapacitu len 25 ľudí denne a mŕtvych je bežne v meste 75 a viac... Tak ich odvážajú do krematórií, kde ešte majú možnosť do troch dní spopolniť nebožtíkov! Je to strašné vôbec o tom hovoriť!

Otázka: Je vidieť policajtov a vojakov v meste?

Gabika: Áno. Všetko sa kontroluje. Už aj vojaci majú kompetencie policajtov a karabinierov, aby mohli sankcionovať nezodpovedných občanov nedodržiavajúcich zákazy. Dokonca sme kontrolovaní aj zo vzduchu - dronmi.

Otázka: Ako je to napríklad s donáškou jedla? Ako je postarané o starších ľudí, ktorí sú indisponovaní a nemôžu si nakúpiť?

Gabika: Donáška pizze zatiaľ funguje, no uvidíme dokedy... Fungujú tu charitatívne skupiny zriadené mestom, ako aj dobrovoľníci, ktorí zabezpečujú, aby aj starí ľudia a ľudia žijúci sami, mali základné potreby na prežitie. Ľudia sú zjednotení viac, ako kedykoľvek predtým a pomáhajú si.

Otázka: Mestá sú údajne uzavreté, čo v prípade, ak človek potrebuje ísť mimo mesto?

Gabika: Nesmie sa cestovať mimo mesto, len v odôvodnených prípadoch - napríklad cesta za prácou - aj to len s čestným vyhlásením. Ak Vás zastavia policajti, že sa len tak vozíte, lebo si potrebujete len vyjsť z domu, majú oprávnenie vziať Vám auto, dostanete ešte pokutu 5000 EUR a k tomu nadôvažok budete mat zápis v registri trestov.

Otázka: Spomínala ste, že kamarátka si chcela ísť z bytu zabehať...

Gabika: Áno, volala mi, že sa jej chce plakať. Že si chcela len ísť zabehať a toľko, čo vyšla pred vchod, boli tam policajti, ktorí ju okamžite vrátili dovnútra. Žiadne behanie, cvičenie, zamknuté parky a ak nie sú zamknuté, tak sú s opáskovanými preliezkami, lavičkami, proste všetko.

Otázka: Kedy Taliani predpokladajú, že by sa situácia mohla upokojiť a trochu znormalizovať?

Gabika: No to sami nevedia, predpokladalo sa, že 18. marca by mal kulminovať počet nakazených, ale nebolo to tak. Stále stúpa počet mŕtvych. Ľudia sú už z toho frustrovaní, cítime sa ako v domácom väzení, už len zákaz dýchať nám môžu dať... A situácia sa napriek tomu neupokojuje.

Otázka: Čo by ste odkázala ľuďom žijúcim na Slovensku?

Gabika: Aby to nezľahčovali, nie je to obyčajná chrípka. Ľudia zomierajú závratnou rýchlosťou, chorí nemajú lôžka, starších pošlú domov zomrieť, lebo ich nemajú kde dať. Určite treba striktne dodržiavať bezpečnostné a hygienické opatrenia, na nákup jedine v rúšku a rukaviciach a jednoznačne treba rešpektovať aj zákaz vychádzania.

Toľko teda zatiaľ z Talianska ochromeného coronavírusm...