Štadióny – pýcha a problémy Košíc a ich primátora

Výstavba štadiónov v Košiciach zažila búrlivé roky, ešte za socializmu keď Košičania boli schopní zakryť "Stodolu" za dva týždne, aby Dukla Košice mohla hrať prvú ligu. Iné stavby sa neuveriteľne preťahovali, niektoré zostali nedokončené, iné hrdzavejú od podstaty. Zrieknutím sa Letného európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v roku 2021 Košice prišli o šancu dať športovú infraštruktúru na úroveň minimálne slovenského nadpriemeru.

Primátorovi Košíc Jarovi Polačekovi ostal na krku nový futbalový štadión a tenisová hala. Kým hala na tenis stagnuje, štadión na futbal rastie. Možno preto, že to má na starosti primátorov, možno posledný kamarát na magistráte, námestník M. Gibóda. Mesto sa rozhodlo štadión dokončiť a dať na neho 2 milióny eur. Zatiaľ nemá kto na ňom hrať, bude len v chudobnej 1. fáze. Ale bude náš, aj keď taký, nedorobený!

Aký bol vývoj výstavby štadiónov v Košiciach? Proces výstavby niekedy nedokončený, prerušený, aby z niektorých štadiónov sa stala pýcha Košíc. Príčina problémov bola jednoduchá, nikdy neboli vopred zabezpečené v plnej výške tie prekliate peniaze, peníze, peňeži...

Od Stodoly k Steel aréne

V roku 1962 vznikol hokejový klub Dukla Košice a začal sa búrlivý rozvoj hokeja v Košiciach. Dá sa povedať, že Košice sú hokejovým mestom dodnes. Cez krajské majstrovstvá a víťazstvo v druhej celoštátnej lige sa Dukla dostala do prvej federálnej ligy, kde nastúpili v súťažnom ročníku 1964-1965.

Prvá štandardná ľadová plocha bola otvorená v meste v roku 1959. Štadión mal kapacitu 3 000 divákov. Bol postavený v akcii Z (brigádnicky).

Začiatkom roku 1964 v súvislosti s črtajúcim sa postupom Dukly do 1. ligy začalo uvažovať o jeho zakrytí (podmienka pre účasť v prvej lige). 4. 9. 1964 sa rozhodlo o zastrešení s tým, že v priebehu 2 týždňov v mostárni VSŽ vyrobili oceľovú konštrukciu a 20. 9. 1964 bol štadión zastrešený s kapacitou 5 000 miest na sedenie a 1 000 na státie. Prvý ligový zápas sa hral už 8. 10. 1964 s Gottwaldovom (Zlín). Teda za necelý mesiac bola Stodola pripravená na prvý zápas. Rýchlosť hodná na zápis do Guinessovej knihy rekordov.

Výstavba jej nasledovníčky Steel arény už taká expresná nebola. Majitelia VSŽ Košice, ako aj hokejového klubu VSŽ (nástupca Dukly), s veľkým nadšením v roku 1996 vyhlásili, že na mieste Stodoly vyrastie moderná aréna. Nasledovali búracie práce a jej výstavba začala. Práce postupne nadobúdali slimačie tempo, aby nakoniec zastali. Výrazný posun nastal po privatizácii VSŽ americkým U.S. Steelom. V rámci daňových úľav pre svoje podnikanie sa zaviazali dokončiť aj arénu. Vzniklo o. z. Steel aréna (členovia súkromné osoby, mesto Košice, U.S. Steel) a 24. 2. 2006 bola Steel aréna - štadión Ladislava Trojáka slávnostne otvorená. Kapacita 8 350 miest je druhá najväčšia v SR, a to umožnilo v Košiciach usporiadať dvakrát majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Aréna patrí medzi architektonické pýchy mesta a svojou infraštruktúrou sa stala cieľom návštev celých rodín. Priemerná návštevnosť na hokeji v tejto sezóne bola 5 200 divákov. Slúži aj na iné športové podujatia a kultúrne účely. Jediný hendikep voči Stodole - výstavba trvala dlhých 10 rokov. V súčasnosti má o. z. Steel aréna finančné problémy, ktoré sa zatiaľ neriešia.

Štadión Lokomotívy

Slávnostný výkop nového futbalového štadióna začali železničiari 1. mája 1957 v Čermeli, kedy priamo zo sprievodu prišli prví brigádnici. 15. 8. 1959 sa tu hral prvý zápas železničiari ČSR a NDR. Kapacita štadióna bola 28 000 divákov a v roku 1961 dostal umelé osvetlenie.

Medzi pamätné zápasy, keď štadión praskal vo švíkoch, bol pohárový zápas UEFA Lokomotíva - AC Miláno (32 000 divákov). Po čudnom príchode 1. FC Košice do Čermeľa tu zažil štadión veľké zápasy v lige majstrov, napríklad 1. FC Košice- Manchester United (1997). Hovorí sa, že D. Beckham odmietol využiť hrdzavé sprchy v šatni a futbalisti sa vysprchovali až v hoteli Slovan.

To už štadión Loky bol geniálne "sprivatizovaný" skupinou okolo bývalého futbalistu Vladimíra Hrica. Futbalisti Lokomotívy odišli do vyhnanstva v Krompachoch (1998) a 1. FC Košice platil ekonomické nájomné. Kapacita štadióna bola znížená na 12 000 sediacich, miesta na krytej tribúne padli za obeť rozširovaniu hotela. Z areálu Loky sa tiež využila tréningová plocha na výstavbu viliek. Hlavnú plochu štadióna majitelia aj naďalej prenajímajú. Z kedysi slávneho štadióna s bránou borcov, kde začínal a končil Medzinárodný maratón mieru, zostalo v novej ére kapitálu len torzo.

Všešportový areál

VŠA bol projektom mesta v sedemdesiatych rokoch a okrem futbalového štadióna s kapacitou 32 000 divákov tu boli tréningové plochy, basketbalová, zápasnícka a hádzanárska hala. Stavba bola stavaná za podpory Košičanov aj pomocou akcie Z a bolo odpracovaných tisíce brigádnických hodín. 100 mil. korún si mesto požičalo od VSŽ.

Štadión bol uvedený do prevádzky 9. 3. 1976 zápasom ČSSR - ZSSR. V kotli sa vtedy tiesnilo odhadom 40 000 divákov. Areál sa stal domovom VSS Košice, ktoré sa presťahovali zo Solovjevovej ul. (dnes štadión Slávie TU). Neskôr sa nástupcom VSS stal 1. FC Košice podporovaný majiteľom VSŽ J. Rezešom. Zápasy tu hrala aj naša reprezentácia, napr. kvalifikáciu na EURO v roku 1995 ČSFR - Rumunsko. V roku 1994 sa zápasu veteránov ČSFR a Brazílie zúčastnil aj legendárny Pelé.

Štadión bol uzavretý v roku 1997 presťahovaním 1. FC na štadión Lokomotívy. Do roku 2004 bol využívaný na tréningové účely. Pozemky pod športoviskami boli oproti dlhu 100 mil. korún prevedené na VSŽ a neskôr U.S. Steel. Potom boli predané developerom. V deväťdesiatych rokoch boli zámery na prebudovanie štadióna na nový s kapacitou 20 000. Zrejme športové zámery ustúpili komerčným. Bodku za obrovským nadšením budovateľov, ktorí tento stánok vytvorili, dal rok 2011, keď bol štadión zbúraný. Treba povedať, že štadión nebol nikdy dostavaný. V tom čase chýbali peniaze na hlavnú krytú tribúnu a infraštruktúru v nej (kapacita štadióna by sa zvýšila na 42 000). Využívali sa unimobunky v pozadí.

Roky na prelome tisícročia boli futbalovou katastrofou pre Košice. Okrem spomínaných štadiónov padli za obeť shoppingu štadión TJ VSŽ plus 4 trávnaté tréningové plochy (dnešná Optima), štadión Spojov na Bardejovskej a niektoré ihriská pri školách. Toho odrazom je, že vrcholový futbal v Košiciach paberkuje a živorí. Hold na pažiti Messiho nevychováš!

Košická futbalová aréna (KFA)

Tento zámer sa pripravoval dlhé roky ľudovo povedané "ako hladný na trávenie". Reálne kontúry nadobudol v roku 2014, kedy 4 mil. eur odklepla vláda účelovo pre SZF, 8 mil. eur bola účelová finančná výpomoc ministerstva financií. Na naplnenie zámeru mesto zriadilo akciovú spoločnosť Košická futbalová aréna. V súčasnosti má základné imanie 11,2 mil. eur a na jej čele boli viceprimátori, toho času Marcel Gibóda. Samozrejme po komunálkach 2018 Jaro Polaček, primátor, vymenil celé predstavenstvo a dozornú radu. Tento danajský dar pristál na jeho širokých pleciach.

Ak nechcelo mesto prísť o vládnu dotáciu, muselo začať stavať v roku 2015. Každému je jasné, že hneď potom muselo zasiahnuť košické prekliatie pri výstavbe štadiónov. Aréna mala mať kapacitu 9 080 divákov a vyhrievaný trávnik. Mali sa tu dať hrať aj medzištátne zápasy (štandard UEFA kategórie 4).

Sezónu 2017-2018 mali futbalisti odohrať už tu. Mali, ale neodohrali. Po zarovnaní terénu koncom roka 2015 a v polovici roku 2016 práce zastali. Chýbali peniaze. Preto bola celá akcia rozfázovaná:

• 1. etapa - postavia sa bočné tribúny pre cca 6 000 ľudí, budú sa môcť hrať ligové zápasy SFZ (štandard UEFA kategórie 3), ukončenie v roku 2019
• 2. etapa - pribudnú zadné tribúny
• 3. etapa - prepojovacia časť zadných a bočných tribún pre 13 000 divákov, budú sa môcť hrať aj medzištátne zápasy (štandard UEFA kategórie 4), ukončenie v roku 2020

Celkové náklady na všetky etapy boli plánované na 19,5 mil. eur.

Bola to sláva, keď slávnostným výkopom 29. 10. 2018 začala výstavba KFA. Už na dostavbu 1. etapy chýbalo 2,7 mil. eur. Práce pokračovali rýchlym tempom ďalej a dnes už stoja bočné tribúny. Na dokončenie stavby chýba nejakých 2,2 mil. eur.

Ďalší osud štadióna bol v rukách primátora a mestského zastupiteľstva. Je potrebných 2 mil. eur. Ako to dopadne v kontexte správ, o ktorých sme písali pred nedávnom, že pre koronavírus mestu chýba per brucho 40 mil. eur a J. Polačekovi sa vzbúrili starostovia mestských častí (MČ), ktorých chcel pumpnúť? Dopadlo to dobre. 29. 4. 2020 mestské zastupiteľstvo 2 milióny na KFA schválilo pomerom hlasov 33 z 34. J. Polaček medzitým "znížil" výpadok v rozpočte na 30 mil. eur a poslanci schválili aj kontokorentný úver vo výške 15 mil. eur. Čiastočne spokojní boli aj starostovia MČ. Zdalo by sa, že týmto je rozprávke koniec. Ale, ako hovorí klasik, to be continued...

Viceprimátor Gibóda poznamenal, že ak budeme chcieť tu hrať futbal:

• bude potrebné ešte vnútorné vybavenie vo výške 1,6 mil. eur
• zabudol skromne poznamenať, že na futbal treba aj hráčov, ktorými mesto nedisponuje a keby ho využíval druholigový FC VSS (domovský štadión Lokomotíva), nájomné by mu pohltilo 80 % celoročného rozpočtu
• predpokladá sa, že mesto bude chcieť fixné ročné náklady vo výške cez 600 tis. eur po nájomcovi

Celkový plán predpokladal rozpočet 19,5 mil. eur, dnes je upresnený na mierne cez 21 mil. eur. Prvá etapa bude stáť okolo 16 mil. eur, na 2. a 3. etapu treba ešte 5,3 mil. eur. Nájdu sa? Alebo KFA dopadne ako VŠA? VŠA bez hlavnej tribúny - KFA bez zadných tribún! V takomto prípade by bolo dobré, ak by J. Polaček oželel z repre tresku exclusive (aj keď v spotrebiteľskom teste šalátov obsadila 1. miesto) a za ušetrené peniaze poslal M. Gibódu do Ruska za potomkami kniežaťa Potemkina. Mohli by vyriešiť, ako zakryť skoro 100 metrové diery za oboma bránkami, aby to nevyzeralo tak humorne.

Bolo by dobre vedieť, prečo po odstúpení primátora od rozpracovaných projektov, tak nezvyčajne vehementne presadzuje dokončenie KFA. Možno sa domnievať, že:

• v polčase svojho vládnutia chce ukončiť aspoň jeden veľký projekt a kolaudáciu naplánoval na október 2020 (dúfajme, že nedopadne ako karanténna stanica)
• "ja na bráchu, brácha na mně" - dnes podporím posledného priaznivca Gibódu, zajtra on mňa

Je dobré, že KFA sa ukončí aspoň v 1. etape, aj keď na nej nebude mať kto hrať. Inak by bolo potrebné stavbu zakonzervovať, čo by nebol lacný špás. Aj potom budú nerozhodný rozhodný J. Polaček a M. Gibóda stať pred rébusom:

• prevádzkovať KFA pri fixných nákladoch 600 tis. eur ročne a nerobiť 2. a 3. etapu
• prevádzkovať KFA pri fixných nákladoch 600 tis. eur ročne a urobiť 2. a 3. etapu
• neprevádzkovať KFA a dať ju strážiť pri nákladoch cca 15 000 eur mesačne
• čakať na lepšie časy, resp. vydržať a prevaliť ten balvan novému primátorovi

Vo svete je bežnou praxou, že primátor jedná z podnikateľmi, aby ich získal pre nejaký projekt. Pamätníci spomínajú na primátora (ktorý bol neskôr aj prezidentom), ktorý od rána do večera vyjednával s podnikateľmi a keď dostal prísľuby, nehanbil sa zavolať aj niekoľkokrát, kým peniaze neprišli na účet mesta. Asi najschodnejšia cesta, ako vtiahnuť podnikateľov do projektov. Napríklad aj ponukou akcií KFA. Ale J. Polaček nie je z takého cesta, aby on prosil podnikateľov. "Terazky" keď je primátorom.

Treba pripomenúť, že čoskoro vykvitne nový problém, v ktorom je mesto len 33 %-né. Steel aréna. Je pravdou, že J. Polaček chcel tento problém riešiť výmenou neschopného manažmentu. Môže však vyskakovať len do výšky podielu mesta. Možno, že niekto chce túto pýchu Košíc doviesť do krachu a potom ju lacno odkúpiť. A tak košická futbalová aréna a Steel aréna - pýcha a problémy Košíc budú gniaviť J. Polačeka v blízkej budúcnosti ešte viac.