Svetu mier pod atómovým hríbom

Bola sobota 26. apríla 1986. Vedci v Černobyľa začali deň predtým robiť experiment, ktorý sa trošku predĺžil, a tak v ňom pokračovala nočná, nezaškolená zmena. Boli odpojené všetky regulačné a havarijné systémy. Reaktor bol vydaný napospas ľudskej regulácii, a teda aj ľudskej chybe. Náhoda je blbec a k ľudskej chybe došlo. Pred 34 rokmi.

Bol štvrtok 1. mája 1986. V mestách v celom Československu boli nachystané tribúny, státisíce pracujúcich, ľudové a dychové kapely, tribúny pre papalášov, stánky s pivom a párkami, vlajky a heslá typu "Atómový reaktor, vymeníme za traktor", "Naše ženy krásavice, pomáhajú republice", či jednoduché "Svetu mier!". 

Kamaráti Fero a Jano netušili, že v sprievode nesú heslo a nad nimi sa posúva rádioaktívny mrak. Pozdrav zo štvrtého bloku Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina. Hoci M. S. Gorbačov zaviedol v ZSSR "glasnosť", predsa len spoločnosť nebola pripravená na to, aby o vzniknutej situácii hneď a objektívne informovala.

RNDr. Maroš B. pracoval v oblasti medicínskej a veterinárnej diagnostiky pomocou rádioaktívne značených zlúčenín. Mal na starosti strediská na východnom a stredom Slovensku. Pred časom sme mu položili zopár otázok na tému, ako prežíval Černobyľ.

Otázka: Bol ste v sprievode na prvého mája 1986?

Dr. M. B.: Samozrejme, že som bol. Ako každoročne pečenú klobásu s chrenom a pivo som si nenechal ujsť.

Otázka: Kedy ste sa dozvedeli, že niečo nie je kóšer?

Dr. M. B.: Večer pred prvým májom boli kalamajky, a tak som bol so synom v meste. S kolegom zo školy sme šli na pivo. Pracoval na Rádioekologickom ústave v Košiciach a hovoril, že namerali na Bankove zvýšenú rádioaktivitu. Tiež kolegom v laboratóriu nízkych aktivít sa zrútil celý systém. Aj keď na túto situáciu upozornili Československú komisiu pre atómovú energiu, spätnej väzby sa nedočkali. O informovanosti obyvateľstva rozhodovali politické orgány. Neskôr po prvom máji vyšla správa, že ZSSR s poľutovaním oznamuje ...

Otázka: Vy ste kedy prišli do styku z černobyľskou rádioaktivitou?

Dr. M. B.: Nevedomky už asi v nedeľu, pondelok, kedy rádioaktívny mrak najprv smeroval na Škandináviu a potom sa stočil nad Slovensko. V piatok 2. mája som išiel do jedného z laboratórií na Východe. Mali problémy, lebo sa im strojnásobilo pozadie na merači gama žiarenia, ktorý bol nastavený na mäkké žiarenie. V tom čase už bolo publikované aj u nás vyhlásenie o havárii na Ukrajine, a tak som šiel vonku a natrhal trávu. Keď sme ju dali do skúmaviek a zmerali, mala zvýšenú rádioaktivitu. Viete, prírodná rádioaktivita (pozadie) nás sprevádza celý život. Produkujú ju rádionuklidy prítomné v zemskej kôre a časť priletí z vesmíru. Ale toto bolo navyše.

Otázka: Ako reagovali z vášho pohľadu štátne orgány?

Dr. M. B.: Politicky. Prvý máj musel byť, aj keby tragáče z neba padali. Na rozdiel od dneška mali na takéto prípady lepšie vybavenie. V skladoch CO boli masky, protichemické obleky, vojsko malo k dispozícii merače rádioaktivity, odmorovacie sústavy, v rámci základnej vojenskej služby bol každý vojak cvičený na ochranu proti chemických, biologickým a rádiologickým zbraniam, veľa špecialistov prešlo výcvikom v chemických práporoch armády. Využilo sa to len málo. Treba zdôrazniť, že situácia nebola kritická. U nás sa jednalo len o zvýšenie radiácie k hranici normy. Možno toľko, koľko dostanete z kozmického žiarenia pri lete lietadlom.

Otázka: Čo to značí?

Dr. M. B.: Treba vedieť, čo sa stalo. Vedci v Černobyle sa snažili urobiť experiment, a k tomu potrebovali vypnúť regulačné a havarijné systémy. Akoby reaktor začali riadiť ručne, v opačnom prípade by bezpečnostné systémy reaktor zastavili. Odpojením chladiaceho okruhu sa reaktor enormne prehrial a vysoká teplota spôsobila deformácie, takže nebolo možné do reaktora zasunúť ani regulačné a ani havarijné tyče. Nastal rad reakcií, neriadená štiepna reakcia, pri vysokej teplote rádiolýza vody na vodík a kyslík, čím vznikla traskavá zmes, uhlíkové regulačné tyče začali horieť, zapálili túto zmes, ktorá roztrhla reaktor. Vznikla obrovská tlaková vlna, ktorá rozváľala všetko v okolí. Všetko živé v okolí bolo vystavené rádioaktivite tisíckrát vyššej ako je smrteľná dávka. Okrem toho do ovzdušia unikla rádioaktivita, ktorá spolu so zvírenou zeminou vytvorila rádioaktívny mrak a ten zamieril podľa smeru vetra do Škandinávie a potom sa otočila na východnú a strednú Európu. Tu treba povedať, že ak by prišiel intenzívny dážď, rádioaktívny spád by spláchol do zeme, mrak by nepokračoval v takej intenzite a nedošlo by k expozícii ľudí, či už vonkajšej alebo vnútornej. Bohužiaľ nepršalo.

Otázka: Dali sa následky havárie zmierniť?

Dr. M. B.: Žiadny Prvý máj, žiadne ambulantné predaje, byť doma zavretý a čakať kým príde dážď a to zmyje. Ideológia u nás to nedovolila. Napríklad v Maďarsku rozdali obyvateľstvu jódové tabletky. Dobytok nevpustili na pašu, kŕmili ho silážou v maštaliach, aby nespásal kontaminovanú trávu a rádionuklidy sa nedostali do mlieka a potom do potravinového reťazca. Riziko nebolo smrteľné, ale zvýšené bolo a oni ho účinne znižovali.

Otázka: Ako preventívnu ochranu majú jódové tablety?

Dr. M. B.: Do rádioaktívneho mraku sa dostali rádionuklidy, ktoré sú vedľajším produktom štiepnej reakcie v jadrovom reaktore. Najhoršie sú biogénne prvky a tie, ktoré majú dlhší polčas rádioaktívneho rozpadu. Väčšinou sa hovorí o rádioaktívnom ¹³¹jóde, ⁹⁰stronciu a ¹³⁷céziu. Biogénne nuklidy sú chemicky podobné alebo identické s nuklidmi, ktoré sú dôležité pri biochemických pochodoch v ľudskom tele. Jód sa zabuduje do štítnej žľazy, stroncium nahradzuje vápnik v kostiach a cézium môže vytesniť draslík. Pokiaľ sa zabudujú do štruktúr tela, ich žiarenie pôsobí vo svojom okolí v tele. Potom záleží ako rýchlo sa príslušný prvok odbúrava (biologický polčas), resp. aký má polčas rozpadu. Kým rádiojód sa prakticky rozpadne cca za 3 mesiace, u stroncia a cézia je to niekoľko desiatok rokov. Preto je dôležité ihneď sa zatvoriť doma a počkať kým rádioaktívny mrak rozfúka vietor a ešte lepšie zmyje dážď. A napríklad rádiojód "vytlačiť" zo štítnej žľazy neaktívnym jódom v tabletách.

Otázka: Ako sa správali ľudia?

Dr. M. B.: Tak ako v socializme. Ľudia neboli dopodrobna oboznámení so situáciou. Ale poslušne verili strane a vláde. Ono nakoniec to žiarenie nebolo vidno. Po mesiaci, dvoch už to neriešili. Stalo sa mi, že som bol v laboratóriu pri Michalovciach. Ľudia tam cez víkendy chodili na trh v Užhorode. Ponúkli ma cukríkom odtiaľ. Spustil som ho do šachty gama merača. Mal zvýšenú aktivitu trikrát ako pozadie. Cukrík, ktorý bol zabalený v celofáne, nevykazoval rádioaktivitu, obal áno. Je ťažko hovoriť o tom, čo konkrétne zapríčinil výbuch na zdraví ľudí. Okrem rádioaktivity tu boli ďalšie rizikové faktory, napríklad PCB-čka v Strážskom, trojuholník smrti Humenné-Strážske-Vranov, zvýšený obsah dusičnanov na Zemplíne. Kuriózny prípad - v jednej obci gazdinky, aby mali po zavarení krásne zelené uhorky, do fľaše prskli jednu lyžičku modrej skalice. Pritom hygienickú normu prekročili odhadom miliónkrát.

Otázka: Ako sa po tejto skúsenosti pozeráte na využitie jadra v energetike?

Dr. M. B.: Dve tragédie - vo Fukušime prírodné živly, v Černobyle ľudský faktor - hrubé a nepredpokladané porušenie bezpečnosti jadrového reaktora. Následkom toho sa vo svete robili na všetky elektrárne krížové testy. Ich bezpečnosť sa výrazne zvýšila. Napríklad Mochovce zvýšili seizmologickú bezpečnosť. Energia z jadra patrí medzi najčistejšie, elektráreň ročne produkuje len niekoľko ton odpadu. Energetická bezpečnosť krajiny je kľúčová. Vďaka jadru ju máme na Slovensku zabezpečenú. Z môjho pohľadu momentálne neviem, aká je situácia na Ukrajine. Tam pracujú 4 elektrárne na jadro, ktoré sú pomerne zastarané. Tuším USA dali Ukrajine na modernizáciu peniaze. Podmienené je to, že ruské jadrové palivo bude nahradené palivovými tyčami americkej spoločnosti Westinghouse Electric Company. Uvidíme, či budú kompatibilné s ruskou jadrovou technikou. Druhým problémom je, či Ukrajina použije peniaze na zvýšenie bezpečnosti jadrových reaktorov alebo na boj s koronakrízou.

Otázka: Môžete porovnať dve krízy, ktoré sú pre ľudí nebezpečné - havária jadrovej elektrárne a koronavírus?

Dr. M. B.: Predovšetkým jadrová havária je lokálna a spôsobí obrovské ireverzibilné škody v blízkom okolí. Pôsobenie so vzdialenosťou klesá, záleží na sile a smere vetra, dažďových pomeroch. Radiácia zabije obrovský počet ľudí naraz pri letálnej dávke (pritom si nevyberá podľa veku), pri nižšej dávke dochádza k chorobám z ožiarenia a genetickým poruchám. Rádioaktivita sa dá rýchlo a ľahko detegovať, napríklad aj celotelovou gamagrafiou. Pokiaľ je človek deaktivovaný od povrchovej kontaminácie, rádioaktivita sa neprenáša z človeka na človeka. Teda:

• poznáme zdroj a lokalitu ohrozenia
• rádioaktivita je neviditeľná, ale sa dá priebežne ihneď merať
• podľa meteorologickej predpovede sa dá relatívne presne namodelovať šírenie rádioaktivity
• človek je ožiarený vonkajším zdrojom (ktorý je možné zmerať) a žiarenie je medzi ľuďmi vzduchom neprenosné
• pri expozícii človeka je závislosť na veku nepodstatná
• dajú sa stanoviť pre konkrétnu oblasť opatrenia s prognózou doby trvania

Koronavírus COVID-19 sa správa inak. Na začiatku infikuje prvého človeka - zdroj 0. Od neho sa šíri nákaza vzduchom a dotykom geometricky. Neviditeľný vírus sa nedá ihneď detegovať a jeho šírenie je spontánne. Spôsobuje presne definovaný chorobný stav pacienta. Dôležitá je prevencia - respirátory, rúška, ochranný odev, obuv, rukavice, častá a cielená hygiena. Keď to zhrniem v porovnaní s rádioaktívnym zamorením:

• ťažšie sa pátra po zdroji a lokalizácia sa deje až po zistení nákazy
• vírus je neviditeľný a zväčša sa testuje po objavení sa príznakov, test trvá niekoľko hodín
• matematické modelovanie šírenia nákazy je postavené viacerých stupňoch voľností, a tak musí dochádzať v čase k jeho prehodnocovaniu
• vírus sa prenáša medzi ľuďmi vzduchom a dotykom
• pri nákaze je oveľa viac exponovaná skupina seniorov
• robia sa všeobecné opatrenia preventívneho charakteru, konkrétne opatrenia (karanténa) sa robí až po zistení choroby, presná prognóza vývoja nie je možná

Otázka: Čo by ste čitateľom odporučili na záver?

Dr. M. B.: Keď som pracoval s rádioaktivitou, mal som dokonalé ochranné prostriedky. Po skončení každej práce ochranné prostriedky šli dolu a mal som možnosť premerať moju kontamináciu, hlavne na rukách. To pri koronavíruse nejde. Niekedy som musel ruky umyť aj trikrát, aby som ich premeraním zistil, že už nie sú kontaminované. Odvtedy mám taký zvyk, že po každej činnosti, po príchode domov automaticky umývam ruky. A tak odporúčam umývať, umývať, umývať, nosiť rúško a zbytočne sa nevystavovať prípadnej kontaminácii (keď nemusím, nevychádzam vonku).