Ukončenie Nord Stream-2

07.04.2020

Severný prúd-2 plynovod budovaný medzi Ruskom a Nemeckom, kde väčšia časť jeho potrubia pôjde po dne Baltského mora je v záverečnej etape. Jeho úlohou bude zabezpečovať dodávky zemného plynu viacerým krajinám v Európe. EÚ privítala tento spoločný projekt a je aj jeho priamym účastníkom. Proti plynovodu vystupujú viaceré krajiny, a to USA, Pobaltské krajiny a Ukrajina.

Koncom minulého roku uvalili USA na spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú výstavby plynovodu sankcie. Cieľom týchto sankcií je zastavenie výstavby tohto projektu. Že sankcie budú mať vplyv na jeho dokončenie je zrejmé. Už dnes je jasné, že sa predĺži doba výstavby. Projekt mal byť ukončený už na konci r. 2019.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii z februára tohto roku minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo oznámil, že USA podporia krajiny strednej a východnej Európy vo výške 1 mld. USD, aby zabezpečili energetickú nezávislosť na Rusku. V Európe vznikla iniciatíva "Trojmorie", kde je zúčastnených 12 krajín. Cieľom tejto skupiny je zabezpečiť politickú podporu významným akciám v energetike, digitálnej komunikácii, doprave a ďalším cez hraničným projektom. Moskva tento projekt kritizuje a tvrdí, že USA presadzujú svoje vlastné ekonomické záujmy a snažia sa získať odbyt pre svoj drahší zkvapalnený zemný plyn (LNG).

V dôsledku týchto sankcií ukončila práce na pokladaní potrubia na morské dno švajčiarska spoločnosť ALLSEAS, čo narušilo časový harmonogram výstavby. Dve lode Pioneering Spirit a Solitaire opustili teritoriálne vody pri dánskom pobreží a odplávali do nemeckého prístavu Mukran.

Reakcia Európy na sankcie bola okamžitá. Vicekancelár Nemecka O. Scholz prehlásil, že sankcie zo strany USA sú zasahovaním do vnútorných záležitostí Európy. Všetky zúčastnené krajiny odsúdili USA a podporili dokončenie plynovodu.

Nedokončená časť predstavuje okolo 160 km. Celkovo je plynovod dlhý asi 2400 km. Ruská strana už našla spôsob, ako tento projekt dokončiť. Potrubie bude pokladať loď "Akademik Čerskij" , ktorá je podľa ministra energetiky Ruska A. Novaka schopná pokládku dokončiť. Asistovať jej bude holandská spoločnosť Flinstone, ktorá nasadí 4 lode a cyperská spoločnosť nasadí 1 loď. Úlohou týchto lodí bude zasypávanie plynovodu kamennou drťou.

Koronavírus ovplyvňuje všetko, tak sa nevyhol ani vplyvu na ceny ropy a plynu. Nižší dopyt po týchto komoditách má za následok nižšiu produkciu a taktiež boj o odbytové teritóriá. Spor medzi Saúdskou Arábiou a Ruskom už poškodzuje americký biznis s bridlicovou ropou. Rozpočty mnohých krajín závislých na predaji ropy ako sú napr. Nigéria, Angola, Lýbia, Írán, Venezuela môžu mať v krátkej dobe veľké problémy. Prepad cien barelu ropy je najväčší od r. 1991. Samotný problém vznikol potom, čo Rijád navrhol, aby sa obmedzila ťažba ropy a tým sa stabilizovali jej ceny. Rusko s týmto nesúhlasilo. Saúdi reagovali zvýšením ťažby a chcú ťažiť 12 miliónov barelov ropy denne. Majú nakontrahovaných 19 supertankerov a chcú zásobovať USA a zároveň vytlačiť Rusko z európskych trhov.

Podmienky na pokládku plynovodu v Baltskom mori nie sú v zime veľmi vhodné. Vlny môžu dosahovať výšky 4 - 14 m a preto nie je možné práce v týchto mesiacoch realizovať. Plánuje sa, že "Akadamik Čerskij" začne s pokládkou potrubia v máji a keď sa nič mimoriadne nestane, práce budú ukončené v septembri až októbri. Kapacita pokládky je 5 km denne. Vzhľadom na to, že v tomto prípade budú lodi "Akademik Čerskij" asistovať ďalšie lode, predpokladá sa spomalenie pokládky na 1,5 km. Testovacie a prípravné práce na uvedenie plynovodu do prevádzky sú plánované na cca 2 mesiace. Rutinná prevádzky by mala začať koncom tohto roku.

Rusi sľubovali USA "adekvátne" reakcie na sankcie a sľúbili projekt dokončiť. "Naše kroky budú vyvážené a adekvátne", odpovedal podpredseda Ruskej vlády D. Kozak koncom minulého roku pre stanicu Rossia 1.

Môžeme sa domnievať, že energetická vojna medzi Saúdskou Arábiou a Ruskom je tou čiastočnou "adekvátnou" reakciou zo strany Ruska.

Prezident Trump je pod tlakom amerických investorov do bridlicového plynu. Telefonát s prezidentom Putinom svedčí o tom, že v tejto vojne ide USA o veľa. S cieľom riešiť situáciu na ropnom trhu sa prezidenti dohovorili o uskutočnení dvojstranných konzultácií na úrovni ministrov energetiky. Viacerí experti poukázali na to, že americký bridlicový biznis v súvislosti s pádom svetových cien ropy bude mať za následok bankroty ťažobných spoločností. Cena barelu ropy okolo 25 USD je pre amerických investorov likvidačná.

Minulý týždeň The Wall Street Journal informoval, že USA už posudzujú zavedenie nových sankcií s cieľom ukončiť cenovú vojnu. Tlačový tajomník prezidenta Putina Dimitrij Peskov pomenoval tieto nové možné sankcie "jarných priostrením" vyprovokovaným koronavírusom.

Uvidíme, či sa tento jedenásť miliardový projekt podarí dokončiť včas a ako to prežijú americké spoločnosti podnikajúce v bridlicovom biznise.