Ukrajina 7 rokov po revolúcii – majú sa Ukrajinci konečne lepšie?

Čo sa udialo u nášho východného suseda od revolúcie? Revolúciu "cti proti korupcii a proruskému a násilnému vedeniu krajiny - "Euromajdan" je pojem pre udalosti, ktoré sa udiali na Ukrajine koncom roka 2013. Boli to protesty proti vláde prezidenta Janukoviča, ktorý chcel prerušiť proces európskej integrácie na Ukrajine. Revolúcia vyústila útekom prezidenta do Ruskej federácie a na Ukrajine bola vytvorená dočasná vláda. Následne bol obsadený Krym ruskými vojakmi a začali boje v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Čo bolo cieľom "Euromajdanu" a za čo umrelo viac ako 100 ľudí na hlavnom kijevskom Námestí nezávislosti? "Euromajdan" začal v podstate nevinne výzvou 32-ročného novinára Mustafu Najema, ktorý prostredníctvom sociálnych sietí začal v novembri zvolávať protesty na námestie. Postupne sa na námestí zhromaždilo cez 15 tisíc ľudí a zhromaždenia sa začali uskutočňovať aj v ďalších ukrajinských mestách. Začiatkom decembra bolo v uliciach Kijeva viac ako pol milióna ľudí. K davu sa postupne pripojili aj zástupcovia európskych diplomatických misií ako i americká velvyslankyňa Nolanová.

Protagonisti revolúcie chceli zmenu. Chceli prozápadnú orientáciu krajiny, hlavne ukotvenie Ukrajiny v NATO. Chceli znížiť závislosť na Ruskej federácii a vstúpiť na európsky trh. Chceli sa zbaviť oligarchov, ktorí vysávali krajinu a nastoliť právo a poriadok. Bohužiaľ - len málo sa im z toho podarilo.

Za hlavu štátu si zvolili Petra Porošenka - typického predstaviteľa ukrajinskej oligarchie. Porošenko - tiež nazývaný "čokoládový kráľ" je miliardár, majiteľ viac ako 100 spoločností v rôznych krajinách (Rusko, Čína, Ukrajina atď.) Je majiteľom televízneho "5 kanálu", ktorý má na Ukrajine na mediálnom trhu výrazný vplyv.

Porošenko sa pasoval do pozície bojovníka proti korupcii a oligarchom. Výsledky jeho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu počas 5-tich rokov sú podľa samotných Ukrajincov viac ako rozpačité. Vysvedčenie dostal v minuloročných voľbách, kde mu komik Zelenskyj uštedril drtivú porážku.

Ako je na tom Ukrajina v boji proti korupcii dnes? Podľa TI (Transparency International), ktorý meria korupciu prostredníctvom Corruption Perception Index je Ukrajina v r.2018 zo 180-tich krajín na 137-om mieste. Ukrajina získala 28 bodov zo 100. Slovensko je na 59-om mieste a získalo 50 bodov zo 100. Lídrami sú Nový Zéland a Dánsko, ktoré dosiahli 87 bodov zo 100.

Prezident Porošenko za výsledok revolúcie svojho času označil vytvorenie silnej armády, boj proti oligarchom, slobodu slova a rešpektovanie práv občanov. Medzi ďalšími výdobytkami uviedol vznik úradov na boj s korupciou, kontrolu nad štátnymi tendrami, majetkové priznania pracovníkov v štátnej správe a naštartovanie procesu decentralizácie.

Realita je však iná. Mladí ľudia, hlavne potomkovia elít odchádzajú študovať do zahraničia. Vzdelanejší a schopnejší obyvatelia si našli prácu za hranicami krajiny, odhaduje sa, že tento počet je cca 10 mil. osôb. Došlo k devalvácii meny, ekonomika krajiny padá dole. Podľa spravodajcu ČT Miroslava Karasa je v súčasnosti krajina rozpoltená, zničená vlastnou neschopnosťou vysporiadať sa s korupciou a ľudia sú vyčerpaní. V spoločnosti rastú nacionalistické tendencie, ktoré sú podporované aj politikmi. Ľudia verili, že Petro Porošenku prinesie zmenu, čo sa však zjavne nestalo.

V poslednom období vidíme stále intenzívnejšie oslavy Stepana Banderu - ukrajinského nacionalistu a kolaboranta. Na Ukrajine sa oslavovalo 70-te výročie úmrtie Romana Šucheviča, ktorého 5.3.1950 zastrelili počas likvidácie jeho teroristickej skupiny. Šuchevič velil bataliónu "Nachtigall", ktorý bol súčasťou nemeckej jednotky "Brandenburg" zformovaný ešte náčelníkom nemeckého Abwehru - Canarisom.

Medzinárodný menový fond (MMF) schválil Ukrajine nový úver v celkovej sume 3,9 mld. USD. Podmienkou bolo zvýšenie ceny zemného plynu pre obyvateľstvo. Centrálna banka Ukrajiny konštatovala, že úver pomôže udržať stabilizovať krajiny a pomôže uhradiť dlh voči zahraničným veriteľom vo výške 6 mld. USD.

Na ukrajinský HDP v posledných rokoch výrazne vplývajú aj zárobky "zahraničných" Ukrajincov, ktorí posielajú domov okolo 10 mld. ročne. Najviac Ukrajincov pracuje v Rusku, EÚ a USA. HDP v r.2018 bol 132 mld. USD, čo znamená, že podiel finančných zdrojov zaslaných občanmi tvorí cca 8 % z celkového HDP. V roku 2019 očakáva Národná banka Ukrajiny prílev od Ukrajincov pracujúcich v zahraničí cca 12 mld. USD.

Ako je na tom Ukrajina podľa parity kúpnej sily? Podľa agentúry UNIAN (údaj k 31.3.2019) je na 110-om mieste na svete s 8655 USD na obyvateľa. Pre porovnanie - napr. Rusko je na 50-om mieste s 27890 USD na obyvateľa. Susedné Bielorusko je na 69-om mieste s 18616 USD na obyvateľa a Slovensko s 32895 USD na obyvateľa je na 38-om mieste.

Veľkým problémom Ukrajiny je jej demografia. Podľa niekdajšieho ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina, odchádza z Ukrajiny ročne okolo 1 milióna občanov. Klimkin hovorí, že je to katastrofa, krajina sa pomaly vyľudňuje. Odísť do zahraničia je pripravených 45 % Ukrajincov. Ide prevažne o ekonomických migrantov, lebo uplatnenie na Ukrajine vzhľadom na padajúci priemysel je obtiažne. Sociológovia varujú, že ak sa podmienky nezlepšia, počet obyvateľov bude aj naďalej klesať. Odhaduje sa, že po rozdelení ZSSR v r.1991, kedy bolo cca 51 miliónov Ukrajincov, tak dnes ich počet klesol niekde okolo 37 miliónov. Dáta sú prebraté z agentúry UNIAN v r.2019. V štruktúre obyvateľstva to predstavuje 20 miliónov žien a 17 miliónov mužov. Zavedenie bezvízového režimu pre Ukrajincov v r. 02017 pomohlo firmám v Európe, vrátane Slovenska pri získavaní pracovnej sily od našich východných susedov. Paradoxne, za čo bojoval prezident Porošenko, t.j. bezvízový styk s EÚ poškodil Ukrajincov čo sa týka masívneho odlevu kvalifikovanej pracovnej sily.

"Majdan" nepomohol bežným ľuďom v ich každodennom živote. Po 5-tich rokoch sa minimálny dôchodok znížil. V r.2013 bola výška minimálneho dôchodku 118,8 USD, od 1.12.2018 nepresahuje dôchodok sumu 53,2 USD. Priemerná mzda v r.2018 činila 320 USD, do "Majdamu" 408 USD.

Ukrajinci kupujú plyn od Európy od 25 % drahšie, ako keby ho kupovali priamo od Ruskej federácie. Nie je sa čo diviť, že Ukrajinci migrujú po Európe za vyššími zárobkami. 600 eur plat je už veľkým lákadlom pre ukrajinského pracovníka.

Prezident Zelenskyj sľúbil svojim občanom nový program, ktorý bude vytvárať podmienky návratu ukrajinských občanov pracujúcich v zahraničí. Sľúbil ukončenie vojny na Donbase a decentralizáciu krajiny. Podnikateľom sľúbil vytvorenie dobrých podmienok tak, aby prilákali zahraničných investorov.

Podľa prezidenta je liekom na deficit finančných zdrojov predaj pôdy. Je známe, že Ukrajina je jedna z najbohatších poľnohospodárskych oblastí Európy čo sa týka kvality pôdy. O túto prejavili záujem zahraniční investori reprezentujúci nadnárodné korporácie. Ak sa skutočne podarí schváliť kontroverzný zákon o predaji pôdy, bude to mať dopad na stabilitu a suverenitu krajiny. Je zarážajúce, že Ukrajinci si neberú príklad od svojho vzoru USA, kde predaj pôdy je zahraničným investorom zakázaný.

A asi zabudli Ukrajinci, ako nemeckí fašisti počas II. SV vyvážali úrodnú ukrajinskú pôdu v nákladných vagónoch do Nemecka...