Ukrajina - 8 rokov po Majdane
V týchto dňoch si Ukrajinci pripomínajú výročie ukrajinského Majdanu (21.11.2013). Pred ôsmimi rokmi bola za pomoci Západu zorganizovaná zatiaľ posledná ukrajinská revolúcia, niekedy tiež nazývaná ako revolúcia dôstojnosti, slobody, alebo tiež Euromajdan. Ukrajinci slávia tento deň ako štátny sviatok.
Čo táto revolúcia obyvateľom priniesla a čo im vzala? Ukazuje sa, že veľa pozitívneho toho nebolo. Počet obyvateľov sa zmenšil o cca 10 - 15 miliónov. Toto číslo závisí od rôznych ukrajinských štatistík. 30 %-né zníženie stavu obyvateľstva možno označiť za demografickúkatastrofu. Takýto stav bol po 2. svetovej vojne . V roku 1941 bolo Ukrajincov 41 miliónov a po skončení vojny v roku 1945 ich bolo 31 miliónov. Súčasný exodus Ukrajincov je dôsledkom hlavne zlej ekonomickej situácie v krajine. Ľudia utekajú za lepším životom či už do Ruska, kde ich je okolo 3 miliónov, alebo do Európy, USA a Kanady. V roku 1993, krátko po rozpade Sovietskeho zväzu bolo Ukrajincov 52,7 miliónov.
Aj naši politici verejne prehlasujú, že majú záujem o Ukrajincov. Bratislave chýba 100 vodičov a kompetentní sa vyjadrili, že by ich bolo možné získať na Ukrajine. Podobná situácia je v rezorte zdravotníctva, kde sú ukrajinskí lekári a sestry vrelo prijímaní. Ukrajinčinu dnes môžeme počuť aj na rôznych stavbách. Posledný, kto vyjadril záujem o Ukrajincov je minister Vlčan, podľa ktorého vyriešiť nedostatok pracovníkov v poľnohospodárstve pomôže imigrácia z Ukrajiny a Bieloruska.
Z hľadiska ekonomických ukazovateľov sa hrubý domáci produkt krajiny znížil o 15 %, HDP na obyvateľa je 3725 USD, čo radí Ukrajinu na 91 miesto. Priemyselná výroba klesla o 25 %. Podľa štatistík OSN vyplýva, že 10 miliónov Ukrajincov nemá dostatok potravín a 2 milióny obyvateľov hladuje.
No objavili sa nové vojenské objekty budované Ukrajinou spolu s NATO. Do krajiny prichádza vojenská technika, zbrane, munícia a prehlbuje sa vojenská spolupráca s NATO. V týchto dňoch je napr. bývalý prezident Porošenkona návšteve Kanady, kde poprosil kanadskú vládu o dodanie systémov protivzdušnej obrany. Všetko toto úsilie je namierené proti jedinému nepriateľovi - Ruskej federácii.
Na Ukrajine je stále občianska vojna a životná úroveň v porovnaní s "pred majdanovským" obdobím sa zhoršuje. Oslavy výročia revolúcie boli poznamenané veľkými protestami hlavne v Kyjeve, kde protestujúci volali "hanba" na adresu súčasného prezidenta Zelenského. Bývalí aktívni účastníci Euromajdanu hrozia prezidentovi ďalšími protestami. Žiadajú ho o odvolanie z funkcie šéfa svojej administratívy Andreja Jarmaka. Prezident dostal 10 dňové ultimátum a v prípade nesplnenia vyjdú 1.decembra ľudia do ulíc.
Veľkým problémom Ukrajincov sú dodávky elektrickej energie. Uholné elektrárne nemajú dostatok uhlia a kupujú ho z Juhoafrickej republiky. Pritom neďaleko je Donbaský
región - jedno z najbohatších území na uhlie. Je paradoxom, že Ukrajinci majú uhlie "pod nosom" a kupujú ho z tisícky kilometrov vzdialenej krajiny za ceny násobne vyššie a s kvalitou nepomerne horšou.
Obdobná politika je aj pri nákupe plynu. Ukrajinci ho nekupujú priamo od Gaspromu, ale od európskych spoločností - viacnásobne predražený. Časť elektrickej energie kupujú od Lukašenka, svojho ďalšieho nepriateľa. Ak sa situácia rýchlo nevyrieši a Ukrajinci nebudú mať dlhodobejšie a stabilné kontrakty, môže pre nich byť táto zima veľmi krutá. Stačí niekoľko dňový výpadok elektriny alebo tepla a fabriky a budovy môžu zamrznúť. Následky môžu mať nedozernéškody, čo pre krajinu bude ťažké odstrániť.
Ďalšie nebezpečie môže prísť z prevádzky jadrových elektrární. Technický stav 15- tich blokov v súčasnej prevádzke je dnes ťažké posúdiť. Podľa expertov Ukrajinci neplnia plánované opravy a údržby týchto zariadení. Bloky idú na plnú kapacitu. Z titulu nedostatku financií sa umelo predlžujú doby opráv a tým pádom sa zvyšuje riziko.
Pre koho skončil Majdan lepšie, resp. čo dal Moskve a čo dal Kyjevu? Mnohí politológovia tvrdia, že Majdan Rusku pomohol. Putin získal Krym - podľa Rusov legálne cestou referenda, podľa Európy a USA inváziou. Pre Rusov je Krym geopoliticky a strategicky veľmi významným územím. De facto Putin získal aj Donbas s obrovským nerastným potenciálom a ľuďmi. Rusko bolo v súvislosti s Krymom potrestané sankciami, ktoré mu paradoxne z dnešného pohľadu pomohli. Rozvinul sa poľnohospodársko-potravinársky priemysel a Rusko je dnes najväčším pestovateľom pšenice na svete. Rusi začali opäť vyrábať dopravné lietadlá a pozdvihol sa priemysel ako taký. S iróniou možno povedať, že "vďaka za sankcie a prosíme vás - nerušte ich".
Pre Rusov môže byť strata Ukrajiny nebezpečenstvom. Západ toto územie plánuje využiť na umiestnenie svojich vojenských základní, čo je priama hrozba Putinovi. Prekročenie tejto tzv. červenej čiary však môže mať ďalekosiahle následky končiace aj vojnovým konfliktom.
Rusko Ukrajinu stratilo a Západ ju získal. Je otázkou, či to nie je "danajský dar" pre EÚ a USA. Živiť a udržiavať Ukrajinu je povinnosťou Západu, stratiť nad ňou vplyv je strata prestíže. Opustiť Ukrajinu tak ako nedávno opustili USA Afganistan si dnes Západ nemôže dovoliť.
Samotná Ukrajina sa stále viac a viac blíži k priepasti, do ktorej môže spadnúť a ťažko jej bude z nej vyjsť. Môže sa stať, že sa rozpadne na dve časti a v tejto , dnešnej podobe prestane existovať. Ukrajinská cesta na Západ sa ukazuje ako veľmi dlhá, kľukatá, s mnohými prekážkami. Ukrajinci veľa stratili, keď sa nad nimi "ruský dáždnik" zatvoril a zatiaľ málo získali, pretože "západný dáždnik" sa veľmi neotvoril.