Ukrajina a protiruská provokácia sú už samozrejmosťou
Hoci ME vo futbale 2020 začínajú 11. júna, Ukrajina ich hneď na začiatku zaťažila politikou, keď svoje vnútorné boľačky, frustrácie a vnútornú podporu fašistickým hnutiam preniesla aj do sveta vrcholového športu na EURO 20. Ani uznesením Európsky parlament nemôže zmeniť fakt, že 22. júna 1941 napadlo fašistické Nemecko Sovietsky zväz, ktorého súčasťou bola aj Ukrajina. Je preto nepochopiteľné, že ukrajinskí hráči na EURO 20 by mali vystupovať s heslami na dresoch, ktoré používali ukrajinské oddiely bojujúce po boku Tretej ríše.
Prezident Ukrajinského futbalového zväzu (UAF) Andrij Pavelko uviedol, že organizácia plánuje schváliť pozdravy členov OUN* a UPA* "Sláva Ukrajine! a Sláva hrdinom!" oficiálne symboly futbalu na Ukrajine. Hlasovanie o tejto otázke sa uskutoční 11. júna na zasadaní výkonného výboru UAF.
Pavelko objasnil, že sa bude hlasovať o dvoch otázkach:
• schválenie štatútu oficiálnych futbalových symbolov Ukrajiny - sloganov "Sláva Ukrajine" a "Sláva hrdinom",
Pripomenieme, že predtým sa ukrajinský národný tím dostal do škandálu po predstavení nového futbalového dresu pre Euro 2020. Na tričkách je mapa Ukrajiny z roku 2014 včítane vyobrazeného Krymu a Donbasu.
Žeby Ukrajina prostredníctvom UAF aj do športu oprášila a presadzovala prvky "spôsobiť rozruch a reklamu na medzinárodnom fóre"?
Na golieroch dresov sú vyšívané slogany "Sláva Ukrajine" a "Sláva hrdinom". UEFA rozhodla o odstránení druhej častinacionalistického pozdravu, pretože má jasne politický a militaristický význam.
V poslednej dobe má Ukrajina vnútorné problémy, ktorými zaťažuje USA, EÚ či NATO. Teraz preniesla nacionalistické a neofašistické nálady aj na pôdu UEFA, zrejme v duchu hesla "športom k mieru". Pripomeňme, že 1. mája sa konal v Kyjeve pochod na počesť divízie SS Halič.
Bolo by dobré, aby medzinárodné športové zväzy razantne zasahovali nielen proti rasizmu a Rusku, ale aj akýmkoľvek prejavom nacionalizmu a fašizmu!
Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) známa tiež pod zaužívaným názvom Banderovci, resp. Benderovci podľa vodcu Stepana Andrijovyča Banderu bola ozbrojená zložka Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
Podľa nemeckých údajov, potvrdených aj emigrantskými zdrojmi, počet bojovníkov UPA počas jej najväčšieho rozmachu na prelome rokov 1944 a 1945 dosahoval až 100 000 osôb. Bojovali proti Červenej armáde, Poľsku aj ČSR. Pôvodne mali preniknúť na územie ČSR a na základe pokynov svojho vedenia v Bavorsku vykonávať tu proukrajinskú nacionalistickú propagandu, a ako sa doslovne uvádza: "spôsobiť rozruch a reklamu na medzinárodnom fóre".
Poľská armáda a bezpečnosť začala rozsiahle akcie proti civilnej a vojenskej sieti ukrajinských nacionalistov, čím došlo k ich rozbitiu a úteku zvyšku skupín do Bavorska aj cez územie Slovenska. Uznesením vlády ČSR zo dňa 20. mája 1947 bola ministerstvu vnútra uložená povinnosť posilniť pohraničné útvary. V dobe presunu pohraničného pluku prenikla na Slovensko silná skupina banderovcov, ktorá napadla viacero obcí.
Po osamostatnení Ukrajiny v roku 1991 začal byť Bandera oslavovaný ako hrdina, ktorý bojoval za jej samostatnosť. Proti tomu protestovali niektoré krajiny východnej Európy, ktorých obyvatelia tento "boj Banderu za slobodu" zaplatili životom. 100 000 Poliakov, Židov, Čechov aj Slovákom má na svedomí OUN. Kým na západe Ukrajiny sú po Banderovi pomenované ulice, má svoje pamätníky už od roku 1990, na východe Ukrajiny je považovaný za zradcu a kolaboranta s nemeckými fašistami. V súčasnej dobe niektoré kruhy razia teórie, že boj proti diktatúre za slobodu národa môže byť vedený akýmikoľvek prostriedkami.