Veľké krízy a nástup fašizmu, kúpte si kalendár s Hitlerom!

21. storočie je poznamenané zvýšeným prejavom fašizmu nielen skupín obyvateľstva, ale aj vznikom extrémnych politických strán, či polovojenských zoskupení. Z histórie vieme, že hospodárske krízy boli príčinou oslabenia funkcie štátu a nespokojnosť ľudí podchytili radikálne strany. Po COVID-19 príde hospodárska kríza veľkého rozsahu.

Treba sa obávať nástupu fašizmu? Určite tomu nepomôžu politickí vodcovia (až na výnimky), ktorých program je často pravicovo-ľavicový s odklonom mierne od stredu doprava. Jednoducho robia to, aby prežili čo najdlhšie pri koryte. Štátnické vízie typu Ch. de Gaulle nie sú na programe dňa.

K problémom uctievania ikon fašizmu sa chceme vyjadriť v kontexte správy, že české nakladateľstvo Naše vojsko vydáva kalendár 2021 s fotografiami pohlavárov fašistického Nemecka. Stačí sa rozhodnúť, či chcem nad posteľou Hitlera, Goebelsa, Heydricha, vytrhnúť z kalendára krásny farebný kriedový portrét, za pár "kaček" kúpiť rám a zarámovať. Myšlienky fašizmu sa masírujú do mozgov postupne, nenápadne, často sa na to využíva salámová metóda.

Salámová metóda

Vychádzame pri nej z procesu krájania salámy. Ako príklad si môžeme zobrať Adolfa Hitlera. Po porážke Nemecka v 1. svetovej vojne odkrojil prvý plátok salámy, začal hovoriť, že vojnu neprehrala nemecká armáda, ale odnárodnení civilisti z radov sociálnych a demokratických strán. Ľudia prvý nacionalistický plátok strávili, a nevenovali mu pozornosť.

Druhý plátok salámy odkrojil, keď sa stal 55. členom Nemeckej robotníckej strany DAP, ktorá bola orientovaná socialisticko, nacionalisticko a xenofóbne-antisemitsky, aby sa v roku 1920 premenovala na NSDAP s neskoršou fašistickou orientáciou. Aj toto sústo salámy nikoho zvlášť nezaujalo.

Ďalší plátok už bol hrubší, po pokuse o puč v roku 1923 Hitler dostal 5 rokov. Že to nikoho nevzrušovalo, svedčí fakt, že o 9 mesiacov už mladý Adolf dýchal slobodný vzduch.

A potom krájal salámu takto:

  • po veľkej hospodárskej kríze v roku 1932 NSDAP zvíťazila vo voľbách a následne sa Hitler stáva kancelárom, zavedená fašistická diktatúra
  • priebežne likvidované demokratické sily, vznik koncentračných táborov
  • 1938 pogrom na židov, tzv. krištáľová noc
  • 1938 anšlus Rakúska, ktoré sa stalo súčasťou Nemecka
  • 1938 Mníchovská dohoda (údajne v tej dobe posledná územná požiadavka Hitlera) - rozbitie ČSR
  • 1939 začiatok 2. svetovej vojny napadnutím Poľska
  • 1940 Hitler zaútočil na Francúzsko a štáty Beneluxu
  • 1941 napadnutie ZSSR

Hitler postupne krájal salámu na plátky, ľudia tieto kúsky strávili a ešte mu aplaudovali. Posledný kúsok, napadnutie ZSSR, bol nad jeho sily a tým pádom nestráviteľný.

Salámová metóda (niekedy aj inkrementálna) dosahuje žiadanú zmenu stavu pomocou čiastočných na seba nadväzujúcich postupných zmien, pretože v danej chvíli jedným krokom by sa jej žiadanú zmenu nepodarilo dosiahnuť.

Rozmenené na drobné: Ak by A. Hitler v roku 1930 povedal, že chce v Nemecku nastoliť fašistickú diktatúru, asi by ho Nemci hnali galopom.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k nežným, či menej nežným revolúciám a vznikol rad nových štátov, ktoré sa snažili nájsť svoju historickú podstatu. Hlavne v bývalých krajinách ZSSR sa razí teória, že za hriechy minulosti môžu "Moskale" a oni nič. Búrajú sa symboly a hľadajú národní hrdinovia.

Medzi nimi "vynikajú" Ukrajinci, hoci ich predstaviteľ Nikita Chruščov, bol predsedom Rady ministrov ZSSR a prvým tajomníkom ÚV KSSZ v rokoch 1953 - 1964. V tridsiatych rokoch v dobe stalinských čistiek bol prvým tajomníkom ÚV KS Ukrajiny. 

Za národného hrdinu si zvolili protipól Chruščova - Stepana Banderu.

Podobné tendencie sa v poslednej dobe vyskytujú aj v Českej republike, kde je, podľa niektorých politikov, rozvrátená zahraničná politika krajiny, uctievajú sa niekoľkonásobní vrahovia bratia Mašínovci a v poslednej dobe aj fašisti, či ich prisluhovači. Všetko to začína krájaním salámy - búraním symbolov, či striekaním tankov na ružovo.

Ukrajina

Keď sa v roku 1991 rozdelil ZSSR, Ukrajina sa stala samostatnou republikou. Hneď na začiatku národné bohatstvo "rozdrancovali" oligarchovia, čo sa neskôr aj prejavilo na nízkej životnej úrovni obyvateľstva. Bolo potrebné odvrátiť pozornosť ľudí, a tak sa začali búrať sochy Lenina a Stalina, symboly ZSSR, v poslednej dobe bola poliata v Charkove busta Žukova. To aby ľudia zabudli. A potom sa oživil prvý bojovník, ktorému sa podarilo vyhlásiť samostatnosť Ukrajiny (aj keď len na pár dní) Stepan Bandera.

Stepan Andrijevyč Bandera, jeden z vodcov ukrajinského národného hnutia na západnej Ukrajine v rokoch 1941 - 1959, hlava Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a neskôr i Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá po druhej svetovej vojne bojovala za vytvorenie Ukrajinského štátu. Jeho metódami boja za nezávislosť boli aj teroristické akcie a atentáty na predstaviteľov Poľska, kde pred vojnou Banderovci operovali. V roku 1934 bol Bandera zatknutý a odsúdený na trest smrti za atentát na poľského ministra vnútra B. Pierackého. Trest mu zmenili na doživotie, a tak po napadnutí Poľska Nemeckom, ho Nemci prepustili.

Po napadnutí ZSSR Nemeckom, Bandera využil situáciu a 30. 6. 1941 v Ľvove vyhlásil nezávislosť Ukrajiny pod kuratelou Nemecka. Po 12 dňoch boli vyhlasovatelia nezávislosti zatknutí a bolo im vysvetlené, že Nemecko neprišlo Ukrajinu oslobodiť od ZSSR, ale okupovať. Keďže nesúhlasili s odvolaním deklarácie o samostatnosti, boli väznení v koncentračnom tábore. Ich jednotky naďalej spolupracovali s nacistickou armádou na genocíde Židov. Po prepustení z koncentračného tábora, Bandera spolupracoval s nemeckými okupačnými jednotkami v Krakove. V roku 1945 bol zvolený za veliteľa OUN, ktorej cieľom bola samostatnosť Ukrajiny. Jeho jednotky do 50-tych rokov minulého storočia podnikali partizánske a teroristické útoky na území ZSSR, Poľska a ČSR. Pred beštialitou Banderovcov bledli aj nemecké jednotky SS.

ZSSR žiadal na pôde OSN vydanie Banderu. Neúspešne, a tak v roku 1959 bol agentom NKVD v Mníchove zavraždený.

Po osamostatnení Ukrajiny v roku 1991 začal byť Bandera oslavovaný ako hrdina, ktorý bojoval za jej samostatnosť. Proti tomu protestovali niektoré krajiny východnej Európy, ktorých obyvatelia tento "boj Banderu za slobodu" zaplatili životom. 100 000 Poliakov, Židov, Čechov aj Slovákom má na svedomí OUN.

Kým na západe Ukrajiny sú po Banderovi pomenované ulice, má svoje pamätníky už od roku 1990, na východe Ukrajiny je považovaný za zradcu a kolaboranta s nemeckými fašistami. V súčasnej dobe niektoré kruhy razia teórie, že boj proti diktatúre za slobodu národa môže byť vedený akýmikoľvek prostriedkami.

Banderove velebenie sa zvýšilo po Majdane, ktorý bol zaplavený jeho portrétmi. Prezident Viktor Juščenko mu delil titul Hrdina Ukrajiny in memoriam. Ten neskôr ukrajinský súd Banderovi odobral. Bandera má v súčasnosti svojich následníkov. 

Je to polovojenský batalión Azov, ktorý sa skladá z priaznivcov krajnej pravice, nacionalistov a neofašistov. Jeho symbolom je žltá vlajka s čiernym symbolom Werwolfov. Prápor sa zúčastnil bojov v Donecku a vymkol sa veleniu armády, či vnútra. Od roku 2014 páchal na civilnom obyvateľstve zločiny, ktoré v mnohom prevýšili aj Banderovcov.

Česká republika

Po nežnej revolúcii v Československu sa začalo krájanie salámy len pozvoľna. Najprv to boli žiadosti o odstránenie tanku, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní Prahy na Smíchove, neskôr bol pomaľovaný na ružovo. Radikálnejšie sa symboly začali odstraňovať už v ére Českej republiky, aby vyvrcholili pri príležitosti 75. výročia konca 2. svetovej vojny odstránením sochy čestného občana Prahy maršala Koneva, či postavením pamätníka Vlasovovej Ruskej oslobodeneckej armáde.

V tomto smere sa angažovali komunálni politici Prahy (ODS, Piráti, TOP 09) a my sme na to upozornili v predchádzajúcich príspevkoch. Dokonca dochádzalo k prekrúcaniu dejín 2. svetovej vojny. To vytvára živnú pôdu pre tých, ktorí s výsledkami vojny neboli spokojní, hoci ich v Postupime verifikovali mocnosti ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko.

Aj v Prahe sa odohrával podobný príbeh ako na Ukrajine. Bol to príbeh bojovníkov proti totalite - bratov Mašínovcov. Najprv však bolo potrebné zadefinovať "Protikomunistický odboj v ČSR v rokoch 1948-1989" a zdôrazniť, že na rozdiel od odboja počas prvej a druhej svetovej vojny neboli vtedajší odbojári súčasťou organizovaného odboja, chráneného zahraničnou mocnosťou, ale išlo skôr o malé skupiny a jednotlivcov, ktorí boli viac-menej odkázaní sami na seba. Treba si však uvedomiť jeden rozdiel. Počas vojny bol vojnový stav spojený s okupáciou cudzou fašistickou mocnosťou, a teda odboj bol organizovaný za znova získanie suverenity ČSR. Protikomunistický odboj bol odboj proti a v rámci suverénneho štátu počas obdobia mieru.

Ozbrojená skupina bratov Ctirada a Josefa Mašínovcov operovala na území vtedajšieho ČSR v rokoch 1951 až 1953. Skupina potrebovala zbrane, a preto prepadla dve služobne Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) v Chlumci nad Cidlinou a Čelákoviciach, pri ktorých boli zákerne zavraždení dvaja príslušníci ZNB. Potom sa skupina ilegálne pokúsila neúspešne o prechod štátnych hraníc, za čo bol Ctirad Mašín odsúdený. Pomohla mu amnestia v roku 1953.

Ako hovorí jeden z členov miestnej organizácie Skautu bratov Mašínovcov: "Na boj za slobodu boli potrebné peniaze. V takomto prípade je tento cieľ nadradený aj ľudskému životu." Skupina Mašínovcov prepadla vozidlo s výplatami podniku Kovolis a pritom zavraždila v mene slobody obyčajného človeka - účtovníka. Mladému skautovi zabudli školitelia vysvetliť, ako využila skupina peniaze v boji za slobodu. Kúpili si motorky, niektorí aj nábytok, zmenili ich na doláre, aby mali na začiatok života za železnou oponou. Skupina sa na jeseň 1953 venovala aj podpaľačskej činnosti v poľnohospodárstve.

V októbri 1953 zabila skupina Mašínovcov 4 ľudí z bezpečnostných zložiek NDR, aby sa Ctirad s Josefom a M. Paumer prestrieľali na Západ. Ostatných dvoch chytili a odsúdili na trest smrti. Mašínovci ako niekoľkonásobní vrahovia neboli na žiadosť ČSR vydaní domov na trestné stíhanie. Bilancia je 7 mŕtvych, hlavným katom - vykonávateľom bol Ctirad Mašín.

Zdalo by sa, že tu príbeh bratov Mašínovcov končí. V roku 1990 však došlo k čiastočnej rehabilitácii členov odboja proti komunistickej totalite. Bratia sa vrátili do Československa, kde začali svoju odbojovú činnosť prezentovať na verejnosti. Názor verejnosti však bol rozporuplný. Najmä Občiansko-demokratická strana (ODS) začala zastávať názor, ktorý vyjadril bývalý predseda Senátu ČR Přemysl Sobotka: "Proti režimu, který popravil stovky nevinných, věznil statisíce svých odpůrců, vyháněl občany z jejich vlasti a devastoval stát, měl každý plné právo zvednout zbraň. Za takové situace měli svaté právo ti nejstatečnější pozdvihnout zbraň proti diktatuře".

Senát ČR pod jeho vedením navrhol bratov Mašínovcov na najvyššie štátne vyznamenanie. 

Ich činnosť však nepriamo odsúdil aj Václav Klaus a ako prezident zamietol návrh Senátu. Aby ODS aspoň trocha "ocenila" bratov Mašínovcov udelil im v roku 2008 Mirek Topolánek "Pamätnú medailu predsedu vlády ČR" a o dva roky Přemysl Sobotka "Pamätný list Senátu ČR".

Príbeh S. Banderu a bratov Mašínovcov je v mnohom podobný:

  • boj proti totalite
  • ľudské obete v boji proti totalite sa ospravedlňujú, možno použiť aj krajné prostriedky
  • odsúdenie a rehabilitácia
  • "hrdinovia odboja bez svedomia"
  • vyznamenania, aj zrušenie vyznamenaní
  • rozpoltenie spoločnosti

Títo "hrdinovia" traumatizujú spoločnosť. Stepana Bandera je oslavovaný na západnej Ukrajine, vo východnej časti je to zradca a fašistický kolaborant. V ČR je spoločnosť rozpoltená tiež a kladie si otázku: "Boli to hrdinovia protikomunistického odboja, alebo len zákerne zavraždili zopár ľudí, ktorých považovali za nepriateľov, aby mohli zdúchnuť?"

To be continued...

Po koronakríze príde veľká hospodárska kríza. Hnedé podhubie tu je. V niektorej krajine viac, inde menej. Treba sa teda obávať, že by túto situáciu využili neofašistické hnutia? Človek je optimista a dúfa, že nie. Ale rozum radí - pozor!

Keď skončili oslavy 75. výročia konca druhej svetovej vojny, súdny človek si pomyslel, že azda prestanú. Mám tým na mysli provokačné akcie proti Rusku, ako jednej z víťazných mocností tejto strašnej vojny. Velebenie teroristov a fašistických pohlavárov však neprestáva. Samotné mesto Praha chce napraviť dejiny 2. svetovej vojny a pre historikov vyčlenilo milión, aby primátor Prahy s kľudným svedomím vnukom mohol v budúcnosti rozprávať, ako "zlý ujo Stalin vyhnal v treskúcej zime vojakov uja Dolfíka od Stalingradu".

Vrchol fašistickej drzosti sa však objavil v týchto dňoch. Nakladateľstvo Naše vojsko ponúka na e-shope "Kalendář osobností třetí ríše 2021".Je to len logické vyústenie rokov predchádzajúcich. Veď keď môže politik ODS verejne vyhlásiť, že by vraždil oponentov, prečo nezarobiť na ujovi Dolfíkovi.

Krájanie salámy Vysočina pokračuje ďalej. Krásne kriedové papiere nástenného kalendára vám umožnia odtrhnúť každý mesiac portrét jedného vojnového zločinca (väčšinou odsúdeného medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny, ak nespáchal predtým samovraždu) za ľudovú cenu 499 Kč, resp. 20,79 eur.

Ku kalendáru nie je žiadna príručka, a tak by ste ho mohli využívať takto:

  • kúpte si rám príslušných rozmerov a fotorezačku
  • po uplynutí mesiaca opatrne odtrhnite portrét a orežte ho fotorezačkou
  • portrét zarámujte
  • kladivom zatlčte skobu, či klinec a portrét zaveste, najlepšie nad posteľ
  • po mesiaci portrét vymeňte hore uvedeným postupom

Ak nechcete portréty meniť, kúpte si 12 rámikov.

Ako môžete ešte portréty využiť? Organizujte kvízy, keď hostia budú napríklad:

  • hádať koľko ľudí (v tisícoch) má každý pán na svedomí
  • hodnotiť, ktorý pán je "mister árijský typ"
  • hádať koľko vytetovaných ľudských koží mal dotyčný pán v majetku
  • tipovať, ktorý pán nakradol najviac umeleckých diel

Odporúčanie: Deti tým nezaťažujte, je to to len pre silné žalúdky. Pre nich pripraví hlavné mesto Praha "Pravdivé dejiny 2. svetovej vojny".

Pozor! Kupce ľudze, bo ňebudze. Už dnes je čakacia doba na "Kalendář osobností třetí říše 2021" minimálne 14 dní. Ide na dračku ako teplé rožky. Keď kalendár rozoberú, upriamime vás na iný tovar, čo tak si dať ráno čaj s celou rodinou.

Na šálkach od spoločnosti Naše Vojsko môže mať hlava rodiny ministra propagandy Josepha Goebelsa, či priamo vodcu Hitlera, manželka šarmantného Göringa, syn kata českého národa Heydricha a dcéra MUDr. Mengeleho. Jediný problém, keď si pri pití čaju z takejto šálky predstavím, čo vyvádzal dotyčný pán a jeho podriadení, asi by som obsah vyvrátil.

Trocha optimizmu na záver:

T. Petříčkovi (minister - ČSSD) začali komunálni politici Prahy robiť zahraničnú politiku. V mnoho prípadoch ich "koniny" aj obhajoval na medzinárodnom fóre. Ale, čo vyviedlo Naše vojsko, to už ministra zahraničných vecí ČR nenechalo chladným.

Musel ho na to však upozorniť izraelský veľvyslanec v ČR D. Meron. Izrael si totiž výsledky 2. svetovej vojny a svoje obete ctí a váži. Zmohol sa na to, že podobný tovar na pulty nepatrí a na vydavateľa smeruje trestné oznámenie. Ministerstvo vnútra ČR vypovedalo nakladateľstvu Naše vojsko nájomnú zmluvu.