Významný pokles pohybovej výkonnosti žiakov

Na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ) vyšla 6. februára 2020 tlačová správa pod názvom "Prví rodičia našich žiakov už vedia, na aký šport má ich dieťa predpoklady". Išlo o testovanie 39 094 žiakov vo veku 6 až 7 rokov a jeho výsledky v oblasti ich pohybovej výkonnosti.

V predchádzajúcom našom príspevku sme sa konštatovali, že od nežnej revolúcie sme dosiahli skoro 30 %-nú literárnu, matematickú a prírodovedeckú negramotnosť. A čo kedysi najobľúbenejší predmet? Telesná výchova išla na okraj záujmu, športová infraštruktúra bola finančne podvyživená. Telocvične a ihriská pustli a až v posledných rokoch sa tomu venuje väčšia pozornosť. Zo širokého športového vyžitia je telocvik často redukovaný na "tu máte loptu a hrajte futbal". Mrzí aj prístup rodičov, ktorí v "záujme" dieťaťa mu vybavia "modrú knižku" na telocvik (v niektorých školách až 35 %). Počet "tučkov" v triedach rapídne stúpol, čo je negatívne hlavne zo zdravotného hľadiska.

Na uvedené problémy sme sa spýtali pána Eda, ktorý 35 rokov učil telocvik na základnej škole.

V tlačovej správe MŠ uvádza, že došlo k významnému poklesu pohybovej výkonnosti žiakov. Výnimkou bol len výsledok v teste ľah-sed u chlapcov. Čím si vysvetľujete tento výsledok?

◄ To netreba vysvetľovať, to je zrejmé. Skôr by som sa čudoval opaku. Televízor, mobil, počítač pripútali k sebe deti tak mocne, že nemajú čas na prirodzený pohyb a 2 hodiny telocviku týždenne nestačí. Nielen vplyv vedecko-technickej revolúcie, ale aj štátu, samospráv, školy a rodičov sa negatívne podpísal na tomto stave. Pokiaľ sa to nezmení, pribudnú (a niekde už aj pribudli) nové choroby v ranom veku, ako problémy s chrbticou, tŕpnutie končatín, syndróm karpálneho tunela, ako aj choroby vplyvom obezity, hoci správa hovorí, že za 50 rokov je nárast hmotnosti u prvákov len mierny (1,6 kg).

Je zrejmé, že telesnej výchove tiež neprospeli "reformy" školstva, ktoré prebiehali rýchlejšie ako výstavba diaľnic. V čom, okrem toho, podľa vás pochybil štát?

◄ V roku 1990 bolo zrušené centralizované vedenie telovýchovy vo forme Slovenského zväzu telesnej výchovy (SZTV). To umožnilo divokú privatizáciu v deväťdesiatych rokoch, keď sa športoviská dostali do "nepovolaných" rúk. Následne veľa ich spustlo, zbúrali sa. Nebolo na opravu telocviční, nákup športového náradia. Developeri zistili, že najlepšie sa stavia na rovných plochách a futbalové ihriská sú optimálne. Tak zaniklo v Bratislave vyše 20 športovísk, napríklad okolo Pasienkov, štadión Petržalky, v B. Bystrici schátrali Štiavničky, v Košiciach na mieste tréningového centra mládeže VSS stojí Optima, všešportový areál dostal od mesta developer (údajne tam mala byť IKEA), a tak časom sa futbalový štadión pre 32 000 ľudí zbúral, aby sa teraz postavil o 300 metrov vedľa štadión nový, šesťtisícový. Len v Košiciach zaniklo 16 trávnatých ihrísk a Lokomotíva bola "sprivatizovaná". Paradoxom je, že po zániku tejto futbalovej infraštruktúry dostal primátor Košíc pri storočnici futbalu v Košiciach v roku 2003 medailu za rozvoj futbalu. Keď takto vyzeral vrcholový a výkonnostný šport, čo sa potom dialo so športoviskami v malých mestách a obciach či v školách? Nebolo peňazí.

Ešte ste chceli niečo povedať?

◄ Povestným klinčekom do rakvičky potom bola zmena financovania športu a redukcia financií na šport po rozdelení ČSFR. Kým predtým určitá časť príjmu zo štátnych lotérií išla priamo do rozpočtovej kapitoly šport cez SZTV, tuším za ministrovania B. Schmögnerovej (pozn. v roku 2001) štát zrušil SZTV a presmeroval tieto financie do rozpočtu priamo s tým, že šport bude financovať cez kapitolu MŠ. Dobrý strýčko štát sa tak "postaral", že nebolo v športe peňazí na nič. Rozdiel je vidno na príklade Česka, kde ostal pôvodný model. Oproti 3 certifikovaným futbalovým štadiónom u nás je takýchto u susedov vyše 20 a boli postavené o desať až dvadsať rokov skôr. Ale zasa to malo nostalgický podtext, keď na donedávna národnom štadióne na Pasienkoch chlapi mohli ísť cez polčas uľaviť si k plotu ako za starých čias.

Čo by ste povedali na model telesnej výchovy za socializmu?

◄ Postavili sa nové telocvične, na niektorých školách boli aj bazény. Bolo veľa školských ihrísk, aj keď väčšinou na antuke a škvare. Vybavenie škôl športovými potrebami bolo solídne. Na základnej škole boli 3 hodiny telocviku. Na každú hodinu som mal prípravu, boli hospitácie aj inšpekcie. Pre každý ročník boli normy z telesnej výchovy, ktoré sme sa poctivo snažili plniť. Mal som pestrú skladbu od rozcvičky po gymnastiku, medzitým loptové hry a atletika. V triede boli 2 až 3 žiaci lekárom oslobodení od telesnej výchovy. Väčšina detí aj po skončení vyučovania prichádzala na ihriská alebo mali pri dome "plácky", na ktorých sa do zotmenia hral futbal, vybíjaná, volejbal... Chlapci často dali futbal medzi ulicami, boli školské turnaje. Táto spontánnosť sa vytratila. Cez moje ruky v začiatkoch prešlo niekoľko československých reprezentantiek a reprezentantov. Na základnej škole väčšinou vynikali v niekoľkých športoch. Napríklad majster Európy vo futbale Jano Pivarník by bol určite aj vynikajúcim šprintérom.

V správe MŠ sa konštatuje, že ekonomický status rodiny má veľký vplyv na športovanie detí. To sa prejavuje na porovnaní testovania medzi vyššími územnými celkami (medzi slabšie patrí Košický a Prešovský). Ako to vidíte vy?

◄ Majú pravdu, len žiadna politická garnitúra s tým nič neurobila. V chudobných okresoch je aj vybavenie športoviskami chudobnejšie. Aj keď v poslednom období sa otvorili ihriská s umelým trávnikom a zimné štadióny. Ale to len dobiehame dvadsať rokov silne podvyživené investície do športu. Základné vybavenie na telocvik, ako tenisky, modré alebo červené trenírky, tielko a tepláky je už dávno minulosťou. Deti poznajú športové značky vybavenia lepšie ako pravopis. V chudobných regiónoch si chudobné rodiny nemôžu dovoliť priplácať na športovanie detí. To je prvá prekážka, ktorá zo športu vyradí možno 50 až 60 % talentov. Nedostatok kvalifikovanej sily, športovísk a športového vybavenia paseku len dokoná. Veď si predstavte štvorčlennú rodinu s príjmom okolo 700 eur. Syn má talent na hokej a je ešte v štádiu rastu. Raz za rok potrebuje korčule (50 eur), chrániče na celé telo (150 eur), betóny (350 eur), hokejky (20 až 50 eur za kus). Týmto môžeme prísť o tisíce talentov. Systém podpory skôr neexistuje. Je iné, ak rodina má dobrý príjem a dieťa sa môže bezstarostne venovať hokeju. Pritom však nemusí mať talent.

Ale aj tak Slovensko má talenty, ako Martikán, Tóth, Vlhová, Cibulková atď.

◄ Má talenty, ale pozrime sa, že v skupinových športoch sme úplne na dne...

Ale veď hokejisti získali na majstrovstvách sveta zlaté a strieborné medaily...

◄ Už je to nejaký piatok. Treba si uvedomiť, že generácia majstrov, ako Hossa, Bondra, Demitra, Gáborík vyrastala v tréningových centrách v systéme za socializmu a boli v začiatkoch konfrontovaní s hráčmi česko-slovenskej ligy. A tá mala úroveň. Odvtedy nič. Počet slovenských hráčov v NHL sa v súčasnosti signifikantne blíži k nule. Áno, vyskočili obrovské talenty Vlhová, Hamšík, Škriniar, Kantárovci, Sagan a ďalší, či importovali sme Nasťu Kuzminovú. Ale len v individuálnych športoch. A nie vďaka štátu, nebodaj nejakému systému štátnej výchovy reprezentantov. Politici si ich všimnú, len keď sa potrebujú priživiť na ich sláve. Tieto talenty vznikli vďaka obrovskej obetavosti rodičov a drine samotných športovcov či príspevku sponzorov. Podobná cesta pre deti z chudobných regiónov neexistuje. Správa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu to konštatuje, ale dlhodobo nerieši. Kde je sláva futbalistov, hokejistov, hádzanárov a ďalších kolektívov, ktorí nosili v minulosti tituly z vrcholových podujatí? Náš systém výchovy talentov to neumožňuje.

Vráťme sa ale opäť ku konštatovaniu MŠ, že naše deti sú pohybovo oveľa menej zdatné ako v minulosti. Čím to je?

◄ Dnešným deťom organizujú voľný čas rodičia. Predstavte si, že by pred 40 rokmi prebiehal zápas vo futbale medzi Dunajskou ulicou a Palisádmi. Okolo by postávali mamičky a oteckovia, ktorí tam priviedli deti. Nedajbože faul, ktorý by medzi sebou riešili rodičia... alebo rozbitú hlavu súdnou cestou. Prvý faktor - spontánne športovanie neexistuje, deti si ho vedia málokedy zorganizovať. Bol aj znížený počet hodín telocviku na 2 týždenne (čistý čas 90 minút). To je druhý faktor. Vrtuľníkový efekt rodičov spôsobuje, že chránia deti pri každom kroku, a tak keď dieťa nechce, vedia vybaviť lekárske oslobodenie od telesnej výchovy. Hovoril mi mladý kolega z Trnavy, že v jednej triede je oslobodených 10 detí a ďalších čas od času oslobodia rodičia. To keď sa preberajú neobľúbené disciplíny (napr. výmyk na hrazde). Stáva sa, že cvičí len podpolovičná menšina triedy. A to má škola ešte cez sponzorov dobre vybavenú telocvičňu. Systém ulievania z telocviku je tak prepracovaný, že na oficiálnych stránkach si stiahnete tlačivo ospravedlnenky. Oproti tomu láka obrovská konkurencia a požierač času mobil, počítač, televízor, herné konzoly. Potom prídu na rad drogy? Bohužiaľ rodičia zľavujú pri vyžadovaní pracovitosti a zodpovednosti od dieťaťa, a tak uvedené aspekty vyhrávajú na úkor zdravia v blízkej budúcnosti.

Zámerom projektu testovanie pohybovej zručnosti žiakov prvého ročníka bolo okrem zistenia skutočnej výkonnosti aj podchytenie žiakov na pohybovú aktivitu v každodennom živote a odporučenie športovej aktivity, na ktorú má žiak najlepšie predispozície. Ako sa dívate na tieto aspekty?

◄ Je dobré, že takéto testovanie existuje. Je dobré, ak to privedie nejaké deti k športovaniu. Dieťa bude vedieť, na aký šport má vlohy. Ale čo, ak nebude mať talent, záujem, vytrvalosť, ekonomické podmienky. Nebude mať zázemie, nejaký športový klub, podporu rodičov. Bolo by zaujímavé urobiť prieskum, ako s tým zistením rodičia a deti v skutočnosti naložili. Budeme mať potenciálnych Volkov, Vlhové, Martikánov ale ako vždy, formálne. Mne sa vždy páčil skôr systém, že moji žiaci robili všetky športy a postupne sa profilovali a boli také paradoxy, že žiacky hádzanársky reprezentant skončil ako reprezentant ČSSR vo futbale dorastencov, ale vedel zabehnúť 100 m za 11,5 sekundy.

Čo by ste povedali na záver?

◄ Naši politici, ktorí teraz mútia predvolebné vody a prinášajú nulové až tisícbodové programy, by mohli odpovedať na otázky:

  • Odkiaľ by vedeli účelovo naliať peniaze na dobudovanie hál, športovísk, vylepšenie infraštruktúry a vybavenia základných škôl?
  • Vedeli by presadiť po vzore Francúzska a Maďarska 5 hodín telocviku týždenne?
  • Za socializmu bola československá spartakiáda, ktorá priviedla k pohybovej aktivite desaťtisíce mladých ľudí. Bola vládnou mocou ironizovaná a potom zrušená, podľa mojej mienky sme však mohli nechať cvičencov sa rozhodnúť, či chcú cvičiť alebo nie. Česi tak urobili a členovia Sokola, ktorý v tom má tradície z prvej republiky, tak v spartakiáde pokračujú, len to volajú všesokolský slet (v roku 2018 to už bol XVI. VS). Nechcete túto multipohybovú aktivitu oprášiť?