Zásadný objav politikov únie - vonkajšie hranice si treba strážiť !

Po dlhodobom bádaní úradníkov v Bruseli (ktorých sú mimochodom tisíce a majú nárok na niekoľkonásobne vyššiu penziu ako podnikateľ, ktorý tomuto štátu odvádza mesiac čo mesiac maximálne odvody do sociálnej poisťovne) bolo prostredníctvom hlavy Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej publikované jedno z "najzávažnejších zistení" v histórii EÚ: "Vonkajšie hranice EÚ je potrebné lepšie strážiť". Tomuto zisteniu nemôže konkurovať ani ľudová múdrosť, že "ak chceš mlieko, musíš podojiť kravu". Vyzerá to tak, že bola síce realizovaná skvelá myšlienka vo forme Schengenského priestoru, len pri jeho kreovaní sa pozabudlo, že má svoje vonkajšie hranice. Nemusíme mať doktorát z logiky, aby sme vydedukovali, že hranice štátov sú na to, aby sa strážili. Pamätáme sa na to, aké prísne kritériá muselo Slovensko splniť na hraniciach s Ukrajinou, keď sa stalo súčasťou tohto priestoru. Na iných úsekoch je to zrejme inak.

V septembri 2009 zaznel v OSN prejav šéfa Líbye a predsedu Africkej únie M. Kaddáfiho, ktorý upozornil na chudobu v post koloniálnych afrických krajinách. Neskôr vyhlásil, že prípadná jeho smrť by narobila Európe veľké problémy. Líbya by sa stala regiónom nestability a otvorila by sa voľná cesta migrantom zo subsaharského pekla na európsku pevninu. O dva roky v rámci nevyhlásenej vojny NATO, a v rámci neho 12 európskych krajín, zbombardovalo Líbyu, Kaddáfi bol zabitý. Jeho slová sa však naplnili a Líbyou začali prúdiť ľudia za vidinou lepšieho života.

Arabská jar (tiež arabské povstania alebo arabské revolúcie) je názov pre vlnu rozsiahlych protestov, civilných nepokojov, povstaní až občianskych vojen, ktorá prebehla vo väčšine arabských štátov od decembra 2010 s primárnou aktivitou do roku 2012, pričom niektoré ozbrojené konflikty z Arabskej jari vyplývajúce ako sýrska a druhá líbyjská občianska vojna pretrvávajú až do súčasnosti. Niektoré zdroje tvrdia, že tieto revolúcie boli organizované zvonka, aby sa "uvoľnili migračné cesty" zo subsaharskej Afriky, Sýrie, Iraku, Afganistanu a iných za účelom oslabenia Európy. Tým bola narušená rovnováha na juhu Schengenského priestoru.

Ďalším zdrojom pre potenciálnu migráciu sa stali štáty, ktorým USA a NATO poskytli v rámci boja za demokraciu pomoc, a to Afganistan a Irak.

Tým boli pripravené vonkajšie podmienky pre migráciu. Tu treba zdôrazniť, že humanitárna pomoc tým, ktorých postihla vojna je veľmi, veľmi potrebná. Ale popri nich sa zviezla veľká masa ekonomických migrantov za účelom života v sociálne zaistenom systéme a určite aj členovia rôznych teroristických a náboženských zoskupení. Na to upozorňovala aj nemecká bezpečnostná služba. Úradníci v Bruseli na to reagovali tak, ako vždy v kríze, nereagovali. Státisícové davy začali zaplavovať Európu.

Ako publikoval The Guardian v septembri 2015, ďalším významným faktorom krízy bol postoj Nemecka. V Sýrii si Nemecko od začiatku občianskej vojny získalo veľmi sympatickú povesť, pretože ponúklo utečencom v krajine lepšie azylové podmienky ako iné štáty EÚ, okrem Švédska. V dvanásťmesačnom období do júna 2015 krajina prijala 296 710 žiadostí o azyl. Nedávny prudký nárast pro-Merkelovských výlevov bol vyvolaný rozhodnutím Nemecka využiť "doložku o zvrchovanosti" dublinského dohovoru, ktorá umožňuje sýrskym utečencom požiadať o azyl v Nemecku namiesto toho, aby boli deportovaní späť do krajiny EÚ, kde prvýkrát prekročili hranice Schengenu. Monzer, Sýrčan, ktorý pricestoval do Nemecka po odobraní odtlačkov prstov inde v Európe, pre The Guardian povedal: "Merkelová je úctyhodná žena s humánnymi hodnotami a veľmi ohľaduplná. Pre Sýrčanov je matkou."

Svet obletelo selfíčko mladého utečenca s "Mutti Merkel", ktorá zároveň "otvorila náruč" a pozvala vojnou ohrozených ľudí do Nemecka. S nimi sa zviezli ekonomickí migranti a určite aj potenciálni teroristi.

Európska komisia v tejto situácii varovala, že Atény nezvládajú ochranu vonkajších hraníc Grécka, a tým aj Shcengenu. Aby sa obmedzil vstup migrantov, v Bruseli hovorili o izolácii a zavedení dlhodobých hraničných kontrol do Grécka. Nestalo sa tak. V tejto migračnej kríze zachovalo triezvu hlavu jedine Maďarsko a neskôr aj štáty V4 žiadali posilnenie vonkajších hraníc Schengenského priestoru. Ponúkli na to materiálnu aj personálnu pomoc. Maďarský premiér Viktor Orbán šiel ďalej. Na hraniciach Maďarska s balkánskymi štátmi začal budovať v roku 2016 ploty. Za to bol EÚ ostro kritizovaný. Argumentoval tým, že pokiaľ nevieme zabezpečiť vonkajšie hranice EÚ, jeho povinnosťou je podľa Ústavy MR zabezpečiť ochranu národných hraníc. Neskôr jeho príklad nasledovalo Rakúsko a D. Trump na hraniciach USA a Mexika. Bez pokarhania EÚ.

Píše sa rok 2020. Mnoho európskych vodcov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza žiada boj proti islamistickému teroru a požaduje sprísnenie vonkajších hraníc EÚ, informovali nemecké noviny Die Welt.

Počas nedávnej návštevy rakúskeho kancelára v Paríži sa hovorilo o potrebe demonštrovať jednotu Európy v boji proti terorizmu, ako aj o "organizovaní odvetných opatrení", ako uviedol Macron. V posledných týždňoch zasiahli Francúzsko a Rakúsko teroristické útoky radikálnych islamistov, pripomínajú noviny. Kurz hovoril o "šokujúcej skúsenosti pre Viedeň a celé Rakúsko", zatiaľ čo Macron pripomenul, že o pár dní bude piate výročie parížskych teroristických útokov.

Na spoločnej tlačovej konferencii v Elyzejskom paláci požadovali Macron a Kurz dôkladnejšiu kontrolu nad vonkajšími hranicami Európskej únie a tiež sprísnenie práva udeľovať azyl. Kurz upozornil na skutočnosť, že v EÚ je veľa stúpencov Islamského štátu, ktorí sa vrátili do krajín EÚ zo zahraničia. Mnohí, ktorí sú stále vo väzení, ale čoskoro sa opäť ocitnú na slobode, nazval "časovaými bombami". "Ak nechceme stratiť slobodu, musíme slobodu týchto ľudí obmedziť," povedal.

Na záver stretnutia usporiadali vodcovia Francúzska a Rakúska videokonferenciu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, predsedom Rady EÚ Charlesom Michelom a holandským premiérom Markom Ruttem. Išlo predovšetkým o vypracovanie spoločného postupu, ktorý by sa mal stať základom diskusií na samite EÚ začiatkom decembra v Bruseli.

Ursula von der Leyenová ubezpečila účastníkov konferencie, že Európska komisia prispeje k tomuto procesu a 9. decembra predstaví nový plán a harmonogram boja proti terorizmu. Koncom mesiaca sa na prvom "Schengenskom fóre" bude diskutovať o silných a slabých stránkach Schengenu. "Z ponaučenia, ktoré z toho vyvodíme, Európska komisia vypracuje a navrhne novú schengenskú stratégiu," uviedla Leyenová. "Európa bez vnútorných hraníc môže existovať iba so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc."

Neskoro, ale predsa. Tím bruselských úradníkov bude mať opäť do čoho "pichnúť". Len je tu jeden problém - potenciálni teroristi už zrejme sú v Schengenskom priestore. Glotované rukávy by mali zaradiť aspoň prvý rýchlostný stupeň. Alebo nešpiritizovať a posilniť vonkajšie hranice hneď.