Že vraj “samit” - v skutočnosti neľútostná bitka o vakcíny

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie počas dnešnej videokonferencie hľadajú spôsob, ako zabezpečiť viac vakcín proti covidu-19 a urýchliť zatiaľ neuspokojivé tempo očkovania.

Únijné štáty pritom stále nie sú jednotné v pohľade na možný zákaz vývozu očkovacích látok či na to, či a ako prerozdeliť spoločne nakúpené vakcíny. Tých majú niektoré štáty vrátane Česka vzhľadom na počet obyvateľov menej a požadujú kompenzácie, podporu však zatiaľ nezískali.

Lídri sa k summitu, ktorý sa kvôli zhoršeniu pandemickej situácie v Európe na poslednú chvíľu presunul do virtuálneho prostredia, schádzajú v čase sporov o dodávky vakcín, ktorých má únia menej, než očakávala. Kým zhoda na spoločnom vyhlásení, že únia musí "zásadne a naliehavo" urýchliť výrobu a distribúciu vakcín bude zrejme jednomyseľná, komplikovanejšie debata sa podľa diplomatov čaká o tom, ako tento cieľ dosiahnuť.

Krajiny nie sú jednotné v otázke, ako veľmi obmedzovať vývoz vakcín v snahe prinútiť najmä firmu AstraZeneca, aby plnila sľúbené množstvo dodávok. Tých v prvom štvrťroku spoločnosť dodá európskemu bloku necelú tretinu z pôvodne plánovaných takmer 100 miliónov. Nedôveru navyše deň pred summitom vzbudila správa o 29 miliónoch dávok tejto vakcíny skladovaných v Taliansku.

Európska komisia v stredu navrhla, aby sa kontroly a možné zákazy vývozu nevzťahovali len na firmy neplniace dodávky, ale aj na krajiny, ktoré sú napred v očkovaní a vakcíny nevyvážajú. Častejšie využívanie zákazu sa však zase nepáči štátom ako Holandsko, Belgicko či škandinávskym krajinám.

"Panujú obavy, aby sa to neobrátilo proti EÚ," povedal novinárom jeden z diplomatov s tým, že pri príliš častom zakazovaní vývozu by mohli niektoré krajiny prestať do Európy posielať komponenty na výrobu vakcín.

Zámer únia kritizovala najmä Británia, ktorú by obmedzenie vývozu mohlo postihnúť najviac. Londýn a Brusel sa v stredu večer v spoločnom vyhlásení zhodli, že chcú hľadať riešenia výhodné pre obe strany. Tým by podľa diplomatov mohlo byť napríklad zdieľanie časti produkcie AstraZeneky zo závodov v EÚ. Na rázny prístup k obmedzovaniu vývozu apeloval šéf Európskeho parlamentu David Sassoli, ktorý s lídrami prehovoril na úvod videokonferencie.

Ani krátko pred summitom sa zástupcovia členských krajín nedokázali zhodnúť na dorovnaní nerovnomernej distribúcie vakcín, ktoré požaduje Rakúsko podporované Českom a ďalšími štyrmi štátmi.

Tieto krajiny chcú prehodnotiť súčasný distribučný kľúč a ako kompenzáciu získať väčší podiel z urýchlenej dodávky desiatich miliónov dávok vakcíny od firiem Pfizer / BioNTech. S tým však nesúhlasia ďalšie štáty na čele s Nemeckom, ktoré podľa diplomatov kritizujú okrem iného ostré slová rakúskeho kancelára Sebastiana Kurze na adresu spoločných nákupov vakcín.

"Ak sa nepodarí nájsť riešenie, môže to Európsku úniu poškodiť dlho nevídaným spôsobom," povedal pred rokovaním novinárom Kurz. 

Kým ďalšie krajiny zvažujú podľa diplomatov aj iné možnosti kompenzácie ako zvýšený prídel od Pfizeru, Rakúsko ešte krátko pred summitom trvalo na svojom.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová či francúzsky prezident Emmanuel Macrona pred summitom však dali najavo, že napriek doterajším nedostatky stále podporujú súčasný systém.

Po rokovaní venovanom pandémii by lídri podvečer mali prejsť k diskusii o vzťahoch s Ruskom a Tureckom. V čase 20:45 sa s nimi potom údajne spojí americký prezident Joe Biden, s ktorým chcú hovoriť hlavne o posilnení spolupráce na globálnych témach. Reč ale bude zrejme aj o vakcínach, ktorých má v súčasnosti USA výrazne viac než únie.

No a ako dopadol vysledok pre Sebastiana Kurza a spol.?
 » Niektorí lídri na čele s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom chceli prehodnotiť súčasný distribučný kľúč a ako kompenzáciu získať väčší podiel z urýchlenej dodávky desiatich miliónov dávok vakcíny Pfizer/BioNTech. S tým však nesúhlasili ďalší štátnici, najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová.