Zelenský jasá - Nulandová je námestníčkou!

Kandidatúra Victorie Nulandovej na post zástupcu ministra zahraničných vecí USA je pre Moskvu "jasným signálom", že zblíženie s Washingtonom za vlády Joe Bidena je nepravdepodobné, píše The National Interest. V Kyjeve však bude správa o Nulandovej nominácii nepochybne považovaná za dôvod na radosť. Navonok vyzerá ako posol mieru - holubica. No svojou činnosťou, v administratíve USA, v NATO a farebných revolúciách ju musíme priradiť k jastrabom.

Novozvolený americký prezident Joe Biden nominoval Victoriu Nulandovú za štátnu tajomníčku pre politické záležitosti, ktorá predtým pod vedením bývalého amerického vodcu Baracka Obamu dozerala na euroázijské smerovanie. Podľa časopisu The National Interest je Bidenovo rozhodnutie jasným signálom o pravdepodobnej politickej stratégii zvoleného prezidenta vo vzťahu k Rusku a Ukrajine.

Ako noviny pripomínajú, od roku 2005 do roku 2008, počas vlády prezidenta Georga W. Busha, pôsobila Nulandová ako veľvyslanec USA pri NATO. V roku 2011 sa politička stala tlačovou tajomníčkou ministerstva zahraničia Spojených štátov. V roku 2013 bola vymenovaná za štátnu tajomníčku pre európske a euroázijské záležitosti. Počas Obamovho prezidentovania nebola Nulandová iba členkou administratívy, ale hrala ústrednú úlohu pri uskutočňovaní politiky voči Ukrajine počas Majdanu 2014 a po ňom.

"Zachovanie európskej budúcnosti Ukrajiny je stále možné a boli by sme radi, keby ju prezident viedol týmto smerom. Bude si to vyžadovať okamžité bezpečnostné opatrenia a návrat k dialógu s Európou a Medzinárodným menovým fondom, ako aj zabezpečenie spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti pre obyvateľov Ukrajiny," uviedla Nukandová v decembri 2013 po stretnutí s bývalým prezidentom Viktorom Janukovyčom.

Stretnutie Nulandovej s demonštrantmi v Kyjeve bolo všeobecne známe. Počas neho rozdávala jedlo a čaj "ako symbolické gesto solidarity s protivládnym hnutím". To podľa denníka The National Interest nahnevalo Kremeľ, kde boli kroky političky vnímané ako zásah Spojených štátov do vnútorných záležitostí Ukrajiny.

Začiatkom roku 2014 vyšlo najavo, že Nulandová sa spolu s bývalým veľvyslancom USA na Ukrajine Jeffreym Pyattom priamo podieľala na vytvorení nového ukrajinského parlamentu. Po udalostiach v zime 2014 Nulandová naďalej zohrával aktívnu úlohu pri formovaní politiky USA voči Ukrajine. Politička absolvovala niekoľko stretnutí s bývalým prezidentom Petrom Porošenkom, aby prediskutovala implementáciu Minských protokolov a vnútorné reformy v krajine.

Nulandová navyše podporovala Obamovu politiku konfrontácie a izolácie Ruska. Politička bola predovšetkým zástancom rozšírenia Magnitského zákona po atentáte na vodcu ruskej opozície Borisa Nemcova. V roku 2016 Kongres prijal návrh zákona, ktorým sa rozširuje jeho účinnosť na všetky krajiny, nielen na Rusko.

Joe Biden, vtedajší viceprezident USA, sa tiež aktívne podieľal na podpore protestov na Ukrajine. Neskôr dal Biden,podľa zverejnených telefonických rozhovorov z roku 2016,Porošenkovi konkrétne politické pokyny.

Podľa časopisu The National Interest je Nulandová"kompetentným a odhodlaným zástancom obama-bidenského prístupu k Rusku a Ukrajine". V článku zverejnenom v lete 2020 v časopise American Foreign Affairs, politička navrhla, aby budúci prezident USA sprísnil prístup k Rusku, obmedzil "vojenskú agresiu" krajiny, aktívne budoval americký vplyv v krajine, "priamo sa obrátil na ruský ľud" a dotlačil "ruský ľudk slobode". Mnohé z týchto návrhov majú širokú podporu od Bidena a od tých, ktorých vymenoval zvolený prezident do svojej administratívy.

Nulandovej nominácia je nepochybne dôvodom na radosťkyjevskej vlády, pre Moskvu je však rozhodnutie " jasným signálom " - zblíženie medzi USA a Ruskom pod správou Bidena vyzerá veľmi nepravdepodobne.

Treba poznamenať, že po zvrhnutí riadne zvoleného ukrajinského prezidenta V. Janukoviča si na svoje prišli aj Bindenovci. Syn prezidenta Hunter Binden je právnikom a investičným poradcom. Po Majdane sa stal členom správnej rady spoločnosti Burisma Holdings s koreňmi na Cypre (2014-2019), ktorá je významným producentom zemného plynu na Ukrajine. Jeho činnosť prešetrovala generálna prokuratúra a v snahe ochrániť ho, jeho otec Joe Binden v roku 2016 sa snažil o odvolanie generálneho prokurátora Ukrajiny. V roku 2020 Huntera Bindena začalo vyšetrovať aj ministerstvo spravodlivosti USA. Podobné aktivity mal aj v Číne. V roku 2019 sa týchto aktivít vzdal, aby nekomplikoval otcovu volebnú kampaň.

Aký je vzťah Victorie Nulandovej k Ukrajine?

Nulandová bola vedúcim americkým predstaviteľom ukrajinskej krízy , poskytovala záruky na pôžičky pre Ukrajinu vrátane záruky na pôžičku v hodnote 1 miliardy dolárov v roku 2014 a poskytovala vojenskú pomoc ukrajinskej armáde. Spolu s ministrom zahraničia Johnom Kerrym a ministrom obrany Ashom Carterom je považovaná za poprednú podporovateľku dodávok obranných zbraní na Ukrajinu.

V roku 2016 Nulandová vyzvala Ukrajinu, aby začala stíhať skorumpovaných úradníkov: "Je čas začať zatvárať ľudí, ktorí príliš dlho ukrajovali z krajca ukrajinského obyvateľstva, a je čas vykoreniť rakovinu korupcie". Nulandová pôsobila ako vedúci diplomat ministerstva zahraničia v súvislosti s ukrajinskou krízou a tlačila na európskych spojencov, aby zaujali tvrdší postoj k ruskej  rozpínavosti.

Nulandová informovala Pyatta, že po preskúmaní troch opozičných kandidátov na post predsedu vlády Ukrajiny si americké ministerstvo zahraničia vybralo Arsenija Jaceňuka. Povedala: "Myslím si, že Yats je človek, ktorý má ekonomické a vládne skúsenosti." Jaceňuk sa stal predsedom vlády Ukrajiny 27. februára 2014.

Po diskusii o postavách ukrajinskej opozície Nulandová tvrdí, že namiesto Európskej únie uprednostňuje sprostredkovateľa Organizáciu Spojených národov: "Fuck the EU," a Pyatt odpovedá: "Ach, presne ...."

Podľa Washington Post Nulandová odmietavo hovorila o pomaly sa vyvíjajúcom európskom úsilí zameranom na riešenie politickej paralýzy a hroziacej fiškálnej kríze na Ukrajine. Výnimočnosťou sa však zdala byť tupá povaha jej poznámok, a nie diplomatické výpočty USA. Nulandová tiež neobvyklým spôsobom hodnotila politické schopnosti ukrajinských opozičných predstaviteľov a spolu s veľvyslancom USA na Ukrajine G. Pyattom diskutovali o stratégii ich riešenia, pričom odhalili hlbokú mieru zapojenia USA do záležitostí, ktoré Washington oficiálne tvrdí, že je potrebné vyriešiť na Ukrajine.

Nasledujúci deň Christiane Wirtz, hovorkyňa vlády SRN uviedla, že nemecká kancelárka Angela Merkelová označila Nulandovej poznámku za "absolútne neprijateľnú". Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy odsúdil poznámku ako "neprijateľnú".