Zopakuje sa tulipánová revolúcia v Kirgizsku?
"Kirgizsko je príkladom toho, čo sa stane, ak sa republika premení v podnik," povedal pre ruskú Pravdu Jurij Solozobov, riaditeľ pre medzinárodné projekty Inštitútu národnej stratégie. Biškek (hlavné mesto) sa stal mestom troch revolúcií. Toto je opakovanie udalostí z roku 2005, takzvanej "tulipánovej revolúcie", a je to akýsi druh zrkadlovej verzie. K tomu treba pripočítať aj nespokojnosť so zmanipulovanými voľbami. Úprimne povedané, cynicky zmanipulované voľby v prospech súčasnej vlády. Navyše bola porušená rovnováha medzi severom a juhom, dôležitý faktor pre Kirgizsko.
Priatelia v podvodoch a priatelia pri moci sa zrazu pohádali a jeden dal druhého do väzenia. Začali trestné stíhanie a zničilo to rovnováhu síl. "Voľby" sa konali dosť cynicky. Jeden hlas tam stál 2 tisíc somov (to je asi 20 eur). Treba si uvedomiť, že dva milióny voličov je 2 mil. hlasov a to je 40 miliónov eur. Každý oligarcha si mohol kúpiť hlasy. O nakupovaní hlasov existujú dôkazy, v podstate to bolo verejným tajomstvom.
Kirgizsko sa vydalo cestou zvanou "somalizácia". Najlepší ľudia odchádzajú za prácou do Ruska, populácia klesá a v krajine zostáva "sociálna troska". Dnešní politici predstavujú akúsi zmes regionálnych poľných veliteľov, krstných otcov s primeraným postavením. Väčšinou populistickí politici sa nestarajú o ľudí, ale každý pracuje výlučne pre svoje osobné obohatenie. Príkladom je súčasné konzorcium strán, ktoré "zvíťazilo" v parlamentných voľbách a malo zostaviť parlament:
- Prvou stranou je okruh ľudí okolo prezidentovho brata. Táto strana, ktorá vznikla z ničoho nič, zrazu vyhrala voľby.
- Druhým členom je prezidentov blízky spolupracovník.
- Tretiu stranu vedie alkoholový magnát, ktorý má svoju vlastnú stabilnú voličskú základňu. Kupuje si hlas za pol kartónu vodky.
Táto tretia strana sa veľmi dlho usilovala dostať do parlamentu a jej vodca je svojimi koreňmi spojený s Tureckom. Je zaujímavé, že Turecko dodávalo na žiadosť kirgizskej vlády automatické volebné urny. Existuje na ne veľa sťažností. Stali sa jedným zo spúšťacích mechanizmov na začiatok protestov, hoci "voľby" boli z pohľadu víťazov "úžasné". Niekde hlasovalo 100 % za vládnucu stranu, inde - ešte viac. A všetci tušili, že s volebnými urnami niečo nie je kóšer. Vzniká otázka, či týmto spôsobom Turecko neovplyvnilo voľby.
Sociológovia a neskôr protesty ľudí potvrdili, že sa to dalo očakávať. Iba lenivý alebo akýsi šéf, ktorý bol odrezaný od života, nemohol nevidieť túto kritickú situáciu. Presne to tak bolo. A potom Sooronbai Jeenbekov zablahoželal CSTO k presvedčivému, čestnému a transparentnému víťazstvu vo voľbách a poďakoval pozorovateľskej misii, OBSE a USA. Na upozornenie, že mohlo dôjsť ku kupovaniu hlasov, odpovedal: "Neuplácame, poskytujeme finančnú pomoc, takže keď zbohatneme, prestaneme kupovať hlasy."
A doslova o päť hodín neskôr bol prepustený väzeň Atambajev, ktorý podľa všetkého teraz bude vodcom protestu. Je tu veľmi búrlivý boj, diskutuje sa o tom, ktoré klany, aké bude nové vnútorné vyrovnanie. Je zrejmé, že budú predčasné voľby, to je už nevyhnutné.
A toto je pre súčasnú vládu v post sovietskom priestore veľmi vážne poučenie. Kirgizsko je malá krajina, procesy tam prebiehajú rýchlo. Dve krajiny ukazujú, ako sa to nemá robiť. Ide o Kirgizsko a Moldavsko.
- Moldavsko sa stalo majetkom jednej osoby, jedného oligarchu - Vladimira Plahotniuca.
- Kirgizsko je majetkom niekoľkých regionálnych klanov. Je tu veľmi vážny problém - "somalizácia" Kirgizska spojená s degradáciou jednotlivcov, s ochudobnením populácie, so všeobecným vyhorením populácie na sociálne dno. Táto transformácia na krajinu tretieho sveta, na taký africký alebo latinskoamerický model správania spoločnosti, sa zdá byť veľmi alarmujúcim a dôležitým signálom. Stojí za to si to ozrejmiť.
Nesmie sa stať, aby sa zo štátnej moci stal rodinný, večný podnik. To sa nemôže diať, bez ohľadu na to, koľko by človek chcel presadiť svoje právomoci. Musíme chápať, že ľudia sú zdrojom moci, ľudia môžu protestovať, môžu sa búriť, môžu prezentovať svoje neodňateľné sociálne práva na život, na riadny život a nedostávať "milodary" len v čase volieb každých päť rokov.
"Pokiaľ ide o paralelu medzi Bieloruskom a Kirgizskom, myslím si , že toto je dobrý príklad politickej aritmetiky," vysvetľuje J. Solozbov: "Vidíme, že päťtisíc Kirgizov s kameňmi je silnejších ako 250 tisíc Bielorusov so stuhami. Pokojný protest je v určitom okamihu len akýmsi fašiangovým sprievodom. Pre súčasnú vládu je to ako biely šum alebo dážď za oknom. Na druhej strane drastická kardinálna akcia otočí prevládajúci politický obraz. Myslím si, že poučenie z Kirgizska stojí za vážne zamyslenie."
Je zaujímavé, že v poslednej dobe sa v blízkosti Ruskej federácie rozbiehajú nežné revolúcie (Ukrajina, Bielorusko, Kirgizsko), či oveľa menej nežné boje (Náhorný Karabach). Okrem toho neuplynie týždeň, aby Rusko nedostalo od niekoho sankcie.