Návrat z Kanady počas pandémie

O spontánnej nekontrolovanej imunizácii obyvateľstva voči koronavírusu v USA z dielne neomylného Donalda Trumpha sme už písali. Výsledkom je že USA sú zase podľa jeho zásady America first naozaj prvé - v počte chorých na COVID-19 a aj mŕtvych... Čítajte TU!

Susedom USA na severe je obrovská rozlohou Kanada. S čerstvými skúsenosťami, ako tam zápasia s coronavírusom, sa s nami podelila Mgr. Katarína M., PhD., samostatná vedecká pracovníčka Českej akadémie vied a Karlovej univerzity, ktorá od 1. februára 2020 bola na stáži v Kanade a len pred pár dňami ju opustila.

Kanada je severoamerickým štátom a pozostáva z 10 provincií. Má 37,6 milióna obyvateľov a relatívne veľmi nízky počet obyvateľov na 1 km². 

Predsedom vlády je Justin Trudeau. Manželka predsedu vlády bola 12. marca 2020 pozitívne testovaná na koronavírus. 29. 3. 2020 úrad vlády oznámil, že Sophie Tredeauová bola úspešne vyliečená. Snáď aj pod vplyvom tohto faktu Kanada prijala oveľa prísnejšie epidemiologické opatrenia ako jej južný sused.

Podľa štatistík WHO k 21. 4. 2020 (18.00) bolo v Kanade nahlásených 38 205 prípadov, pričom denný prírastok bol 1 376, zatiaľ zomrelo 1 831, pričom posledný deň bolo 141 úmrtí. Vyliečených je 12 586. Hlavná hygienička Kanady má obavy zo šírenia choroby v rámci spoločenstiev.

K situácii v Kanade sme položili niekoľko otázok pani Kataríne M.

Otázka: Aký bol účel vášho pobytu v Kanade?

Keďže sa vo svojej práci orientujem na biologické vedy bola mi umožnená štvormesačná stáž na špičkovom pracovisku (oddelenie infekčných chorôb na katedre medicíny, Lekárskej a stomatologickej fakulty Univerzity Alberta). Pracovala som na téme: "Analýza mašinérie umožňujúcej presun proteínov v rámci bunky v skupine jednobunkových organizmov, ktorá je jedna z najpočetnejších vo svetových oceánoch". Mala som tu pôsobiť do 30. 5. 2020.

Otázka: Aké boli vaše prvé dojmy z pracoviska a vybavenia laboratórií?

Veľmi pozitívne, kancelária bola vybavená iMac-mi, ktorých počet bol vyšší ako počet ľudí v kancelárii. Laboratórium som nenavštívila, keďže si to moja práca nevyžadovala. Viem však, že ihneď po vzniku pandémie boli niektoré laboratóriá dané k dispozícii pre verejné zdravotníctvo.

Otázka: Kde ste boli ubytovaná a aký bol prístup a mimopracovný vzťah kanadských kolegýň a kolegov?

Ubytovaná som bola v samostatnej pivničnej izbe s vlastnou kúpeľňou a spoločnou kuchyňou, ktorá bola zdieľaná s ostatnými dvoma spolubývajúcimi. S ubytovaním mi pomohol šéf (kamarát), do ktorého tímu som išla. Inak je to ale na každom, aby si našiel ubytovanie samostatne.

Kolegyne boli veľmi príjemné a milé, keď sme boli v práci. Po nej mali ale každá vlastný život a netrávili sme čas spoločne. To sa zmenilo po tom, ako sme začali pracovať na home-office, s niektorými z nich sme sa stretávali dva až trikrát do týždňa.

Otázka: Ako ste trávili voľný čas?

Prácou, prechádzkami, pozeraním Netflixu, alebo prvý víkend tu bol na hokejovej stáži bratranec, a tak som sa zoznámila aj so slovenským reprezentantom Tomášom Jurčom, ktorý hrá v NHL za Edmonton Oilers.

Otázka: Môžete uviesť cenové relácie pre jedlá a nápoje?

Myslím, že všetko tak o polovicu drahšie ako na Slovensku. Takže dalo sa vydržať.

Otázka: Čo sa zmenilo po oznámení premiéra Kanady ohľadom epidémie koronavírusu a ako sa zmenili podmienky vašej stáže? Pracovali ste naďalej v laboratóriách na vašej problematike?

Zavreli sa univerzity, obchody (okrem potravín, drogérií, lekární a obchodmi s alkoholom), postupne aj reštaurácie. Pracovali sme na home-office, ale moje podmienky sa v podstate nezmenili, lebo k práci potrebujem len počítač a prístup na internet.

Otázka: Akým spôsobom sa Kanada bráni koronavírusu? Zvolila spôsob kolektívnej imunity ako USA alebo dôslednú epidemiologickú ochranu osôb ako Slovensko?

Skôr spôsob ako na Slovensku, určite nie kolektívna imunita.

Otázka: Boli využité prvky ochrany, ako domáca karanténa, samoizolácia, respirátory, rúška? Boli niektoré povinné? Ako ste boli vybavená týmito pomôckami?

Hlavným prostriedkom na ochranu ľudí je dodržiavanie vzdialenosti medzi ľuďmi, tzv. social distancing. Ľudia vzdialenosť poctivo dodržiavajú, či už v radoch v obchodoch, alebo aj pri obchádzaní sa na chodníku, častokrát z neho zídu na cestu, len aby vzdialenosť dodržali. Hneď po prílete do Frankfurtu som si všimla, že v Európe to tak nie je.

Samoizolácia ani rúška, ani respirátory nie sú v Kanade povinné, takže ničím som vybavená nebola. Jednorazové rúška aj N95 masky sa dali zohnať po celý čas minimálne v jednom kórejskom obchode. Chvíľu bol problém s dezinfekciou rúk, ale po cca troch týždňoch sa dala tiež kúpiť v jednom obchode. Rukavice na ruky dostupné neboli.

Otázka: Môžete popísať situáciu v Edmontone? Boli zatvorené niektoré prevádzky, nosili sa povinne rúška?

Myslím, že to bolo podobné ako na Slovensku. Bola zavretá univerzita a postupne sa zatvárali aj bary a reštaurácie. Donáška ale stále fungovala. Rúška povinné neboli, ľudia ale dodržiavali social distancing.

Otázka: Prečo ste ukončili stáž predčasne?

Pretože som nepracovala v laboratóriách, ale len na počítači, čo môžem rovnako dobre robiť aj z Bratislavy, a nemusím byť pri tom izolovaná od rodiny sama v pivničnej izbe, rozhodla som sa pracovať na diaľku.

Otázka: Kontaktovali ste pre svoj návrat ambasádu? Ako vás vybavili?

Áno, kontaktovala som ich. Najskôr som ich kontaktovala, keď Kanada začala zatvárať hranice. Chcela som vedieť, čo odporúčajú slovenským občanom. Odpovedali mi, že odporúčajú všetkým sa vrátiť, aj keď rozhodnutie je na mne, ale že v Európe zostanú postupne otvorené len dve letiská a že letenky sú už asi aj tak vypredané. Takže vtedy som letenky ani nepozerala. Tiež ma informovali, že repatriáciu z Kanady neplánujú.

Na konci marca mi došla výzva z ambasády, že žiadosti o repatriáciu budú prijímať len do 2. 4. 2020 a že stále sú dostupné lety. Pozrela som teda letenky a lety boli naozaj stále dostupné, takže som si letenku kúpila. Tú som poslala na ambasádu a oni mi vystavili povolenie na tranzit. Vtedy ešte nebola povinná štátna karanténa, takže ma informovali, že odporúčajú zabezpečenú individuálnu dopravu z hraníc a o možnostiach, ako sa dostať zo Schwechatu (Letisko Viedeň) na slovenské hranice. Keď sa ale podmienky karantény zmenili, to už ma nikto neinformoval. Ani o formulári ohľadne návratu na webe ministerstva mi nikto kompetentný nedal vedieť, dozvedala som sa o tom od našich a kamarátov.

Otázka: Domov ste leteli cez ambasádu alebo komerčnou linkou?

Komerčnou linkou, našla som viacero spoločností, ktoré stále ponúkajú lety (KLM, Lufthansa).

Otázka: Ako by ste stručne popísali let, aké boli bezpečnostné opatrenia, neboli nejaké administratívne problémy?

Môj let bol na trase Edmonton - Toronto - Frankfurt - Viedeň. Na všetkých linkách nás vyzývali, aby sme mali počas celého letu prekryté ústa a nos. Snažila som sa usadiť čo najďalej od ostatných. Lety až do Frankfurtu boli zabezpečované spoločnosťou Air Canada, ktorá zaviedla poskytovanie len balenej vody ako jediného nápoja. Počas štvorhodinového letu do Toronta nepodávali ani jedlo. Počas letu do Frankfurtu, ktorý trval 8 hodín, jedlo podávali, ale len "suché" balíčky, teda nič varené. Počas deväťdesiat minútového letu do Viedne (Lufthansa) podávali tiež len nejaký sendvič a vodu.

Check-ing som nemohla urobiť o deň skôr prostredníctvom aplikácie, pretože nie som občanom Rakúska. Pri osobnom checkine, ale žiadny problém nebol, len mi položili zopár otázok ohľadom môjho zdravotného stavu.

Pri boardingu v Toronte chceli odo mňa vidieť nejaký lístok alebo doklad, ako sa dostanem z Viedne na slovenské hranice, pretože nie som občanom Rakúska. Ten som nemala, ale keď som im ukázala povolenie na tranzit od ambasády, tak ma bez ďalších otázok pustili. Inak žiadne ďalšie administratívne problémy neboli.

Otázka: Po pristátí vo Viedni ste sa dostali na hranice. Išli ste do karantény, kedy očakávate, že sa dostanete domov k rodine?

Po pristátí vo Viedni ma známy z Rakúska odviezol na hranice. Tam so mnou policajt vypísal formulár, ktorý bol veľmi podobný tomu, čo som vypisovala na webe ministerstva, to ale nikoho nezaujímalo. Po 4,5 hodinách čakania mi policajt oznámil, že pôjdem do karantény v Trenčianskych Tepliciach. Po ďalšej hodine prišlo pre nás auto, ktoré mňa a ďalšie 4 osoby odviezlo. Na piaty deň by ma mali testovať a v prípade negatívneho výsledku, budem prepustená domov na dokončenie 14-dňovej karantény.

Otázka: Vaše pocity a ďalšie skúsenosti?

Po sprche a dospaní sa už cítim OK. Celá moja cesta späť na Slovensko prebiehala v podstate bez problémov. Najhoršiu skúsenosť mám z čakania na hraniciach. Komunikoval s nami len jeden policajt, ktorý sa s nami rozprával, akoby sme spravili niečo zlé, boli kriminálnici, aj keď chápem, že môže byť pracovne vyčerpaný. Všetkých čakajúcich umiestňujú do jednej miestnosti, čo nie je ideálne, ale vždy som mala okolo seba dostatok miesta, masku som si ale neskladala. Niektorí ľudia čakali na chodbe alebo vonku. Bola tam samostatná miestnosť pre ľudí s nejakými príznakmi. Nebola nám poskytnutá žiadna voda alebo jedlo. Chápem, že to nie je problém, za ktorý zodpovedajú daní policajti, ale tí, čo o štátnej karanténe rozhodli.

Mám pocit, že ubytovanie som celkom "vyhrala". Pani aj pán na recepcii boli veľmi chápaví a po mojej prosbe ma umiestnili samú na dvojlôžkovú izbu. Jedlo je naozaj chutné. Navyše si môžeme z recepcie objednať, čo potrebujeme z priloženej ponuky. Pán, čo nás prijímal, hovoril, že si môžeme pokojne objednať aj veci, ktoré v ponuke nie sú a budú sa snažiť nám to zohnať. Pravdaže, v iných ubytovaniach to nemusí takto fungovať.

Dlážku v izbe by sa zišlo trochu pozametať a umyť, zvlášť z hľadiska dezinfekcie, ale inak je tu čisto. Periny aj poskytnuté uteráky voňajú, kúpeľňa je čistá. Na izbe je televízor a dostupných niekoľko wifi sietí, na ktoré sa dá prihlásiť. Najviac sa ale teším, keď budem môcť povedať: "Konečne doma vo vlastnej posteli."