Sankcie sa plazivo stávajú akoby normálnou súčasťou obchodných vyjednávaní?

Každý polrok už pomaly bez akéhokoľvek komentovania prebehne médiami tá istá pesnička: "EÚ predlžuje sankcie voči Ruskej federácii o ďalší polrok". Je otázka, kto z verejnosti tomu ešte venuje vôbec nejakú pozornosť. Podľa počtu komentárov pod týmito "správami", zdá sa, že veru už nikto. Málokto už pomaly aj vie, prečo sú tieto reštrikcie na RF uvalené.

Po anexii Krymu na jar r. 2014 Európska únia postupne zavádza reštrikcie voči Ruskej federácii. Anexia Krymu je Európou chápaná ako protiprávny krok, ktorý má mimo iné destabilizovať Ukrajinu. Spektrum reštrikcií je široké - od diplomatických opatrení, cez hospodárske sankcie, obmedzenia hospodárskej spolupráce až po zmrazovanie aktív a to ako podnikov, tak i občanov.

Píše sa rok 2020 a je možné čiastočne vyhodnotiť účinok týchto sankcií. V prvom rade treba povedať, že sankcie sú navonok vždy viazané na plnenie dohôd z Minska. Minsk I - tzv. Minský protokol je dohoda o prímerí, dojednaná medzi Ruskom, Ukrajinou a samozvanými separatistickými republikami na Donbase pod dohľadom OBSE. Tzv. Minský formát vtedy pozostával z ruského prezidenta Vladimíra Putina a vtedajšieho prezidenta Ukrajiny Petrom Porošenkom a vodcov oboch separatistických častí - Doneckej a Luhanskej republiky. Dohody o prímerí sa však rozplynuli za pár týždňov či mesiacov...

Druhá Minská mierová dohoda bola vyjednaná medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Participovali na nej aj predstavitelia doneckej a luhanskej oblasti. Práve neplnením tejto dohody EÚ odvtedy zdôvodňuje svoje sankcie.

Avšak zdá sa, že presvedčenie o ich užitočnosti je čoraz viac nahlodávané v Európe ale i v zámorí.

Veľvyslanec USA John Huntsman po návrate zo svojej diplomatickej misie z Ruska minulý rok prehlásil, že je potrebné sa správať inak, spochybnil účinok sankcií a vyzval krajiny na dialóg. Pán veľvyslanec tvrdí, že mnohokrát majú sankcie kontraproduktívny účinok a na jednej strane oslabujú a znevýhodňujú podnikateľské zámery amerického biznisu na trhu Ruskej federácie, na druhej strane vedú k posilneniu Ruskej ekonomiky.

Veľvyslanec EÚ v Moskve Marcus Ederer taktiež v diplomatickom duchu vyslovuje názor, že sankcie sú prekážkou. Vydal memorandum, ktorého obsahom je výzva na obnovu spolupráce s Ruskou federáciou. Ako hlavný dôvod uvádza obmedzenie vplyvu Číny. Vzťahy medzi Čínou a Ruskom sa za poslednú dekádu výrazne posilnili. Kde Európa uvoľnila miesto, tam je okamžitá substitúcia ázijskými krajinami.

Prečo sankcie nefungujú tak ako ich  autori zamýšľali? Moskva totiž na ne taktiež reaguje a embargo na dovoz potravín z krajín EÚ pomohlo v Rusku napríklad vybudovať silný potravinársko-hospodársky sektor, ktorý sa stáva dokonca, čo v Rusku nikdy nebolo, aj sebestačným. Kým Rusko v 90-tych rokoch muselo dovážať obilie z USA, tak v posledných rokoch sa stalo hrozbou pre amerických farmárov. Ruský vývoz obilia v roku 2018 predstavoval vyše 40 miliónov ton, čo sa stalo svetovým rekordom.

Sankcie majú rozhodne aj negatívne dopady na ruskú ekonomiku. Prepadli sa ceny akcií ruských firiem, ako napr. Rusalu, čo je hliníkárenský gigant miliardára Deripasku. Na moskovskej burze sa prepadli akcie ruských bánk, napr. VTB a ďalších veľkých firiem. Reštrikcie obmedzujú prístup Ruska k niektorým citlivým technológiam a službám, ktoré sa napr. využívajú pre ťažbu a prieskum ropy.

Aký je dopad sankcii na skutočný obchod medzi Ruskom a Slovenskou republikou? Saldo zahraničného obchodu je pasívne a k novembru 2019 predstavuje 2,7 mld. eur. To znamená, že Slovensko viac tovaru dovezie ako vyvezie. Celkové zníženie vývozu do Ruska je nižšie o 5,5 %. Podľa Rakúskeho inštitútu ekonomického prieskumu je strata Slovenska len v r. 2014-2016 vo výške 600 miliónov eúr.

Sankcie majú na Slovensku aj svoje priame obete. Napríklad v prakovskej firme na výrobu odliatkov pre podvozky na ruské vagóny stratou zákaziek prišla spoločnosť o 300 pracovných miest a finančná strata predstavuje cca 25 miliónov eur.

Inštitút prepočítal, že v dôsledku sankcií sa aj zahraničný obchod EÚ s Ruskom od r. 2014 neustále znižoval. Import do EÚ sa znížil z 182,4 mld. eur v r. 2014 na 118,8 mld. eúr v r. 2016. Čo sa týka vývozu - ten sa znížil z 103,2 mld. eur na 72,4 mld. eur. V celkovom portfóliu sa najviac znížil export potravín a ostatných poľnohospodárskych výrobkov. Európa stratila tisíce pracovných miest.

Nemecko, ako motor EÚ, na sankcie dopláca najviac. Kancelárka Merkelová je pod tlakom silnej podnikateľskej lobby, ale aj pod tlakom vlastného politického tábora. Nemeckí politici, ako napr. saský premiér Michal Kretschmer pre denník Bild povedal, že reštrikcie treba zrušiť. Dnes už nemeckí politici verejne deklarujú, že sankcie škodia nemeckým firmám.

Podľa makrostratéga Saxo Bank Christophera Dembika by americké sankcie mali Rusko postihnúť len v obmedzenom rozsahu. Taktiež audítorská firma BDO konštatuje, že sankcie mali minimálny efekt. Rusko dokonca vykázalo mierne zlepšenie viacerých rozhodujúcich ekonomických parametrov. V rebríčku 174-och krajín si Ruská federácia zlepšila svoje postavenie a je na 55-tej pozícii (údaj k r.2018) oproti 74.-tému miestu v r.2014. Väčšina svetových expertov sa zhoduje na názore, že sankcie ruskou ekonomikou neotriasli.

Položme si teda kardinálnu otázku - k čomu sú sankcie? Kto fabuluje, kto naozaj prehráva a kto vyhráva? Krásnym príkladom je výstavba plynovodu "Nordstreem II", čo je 1224 km dlhé potrubie z Ruska do Nemecka. Ročná kapacita plynovodu je 55 mld. metrov kubických zemného plynu. Cez Nemecko bude spolu s plynovodom "Nordstreem I." distribuovaných 110 mld. metrov kubických plynu, čo predstavuje cca 80 % celkového plynu do Európy. Garantom projektu je Nemecko. Čítajte VIAC TU!

Tento projekt poškodzuje našu krajinu, Poľsko a najviac Ukrajinu. Netreba si nahovárať - v tejto hre sme na šachovnici v úlohe pešiakov. A existujú tu aj ďalšie obavy z enormných strát na Slovenskej strane. Slovensko dlhodobo kritizuje rozšírenie plynovodu "Nordstreem II", ktorý obchádza Ukrajinu. Dôvodom je obava zo zníženia objemu prepravovaného plynu cez naše územie. Ale Nemecko sa viac obáva tohto, že Rusko-Ukrajinské problémy ohrozia dodávku plynu do Nemecka, takže na naše výhrady prihliada pri rokovaniach s Ruskom zdá sa len na oko...

Veľkým kritikom tohto projektu je aj prezident USA D. Trump a francúzsky prezident Emanuel Macron. U Trumpa je to túžba nájsť odbyt pre americký plyn z bridlíc. Macrona zatiaľ netlačí päta s plynom, ešte stále stojí francúzska energetika na atóme a plyn majú aj zo Škótska či Nórska. Ale tamojšie zásoby vraj dochádzajú rýchlejšie ako sa očakávalo...

Keď ide o záujmy veľmocí, konkrétne USA, tak sa uvalia sankcie aj voči dlhodobým partnerom. Americký senát schválil koncom r. 2019 sankcie voči firmám, ktoré sa podieľajú na výstavbe daného plynovodu. A je jedno, že či sú nemecké alebo švajčiarske... Donald Trump dôvodí, že dôvodom je obava USA, že vraj Európa bude závislá na Rusku. V skutočnosti, že nekúpi drahý bridlicový plyn...

Aj Angela Merkelová sa koncom r. 2019 vyslovila proti sankciám, ktoré schválil Americký senát. Nemecko vidí za sankciami snahu USA obsadiť časť trhu americkým zemným plynom. Podľa Merkelovej sú takéto sankcie porušením medzinárodného práva. V konečnom dôsledku by na túto politiku doplatil európsky spotrebiteľ, lebo americký plyn je drahší. Uvidíme. Donald zatiaľ s EÚ a kancelárkou všetky obchodné vojny vyhral... darmo, treba čítať jeho knihu "The Art of Deal".

Je tak paradoxom, keď Nemecko ako hlavný aktér EÚ a "spoluuvaľovateľ" sankcií na Rusko je samo atakované sankciami zo strany USA.

Moskva na revanš postupne ustupuje od nákupu amerických vládnych poukážok a posledných 5 rokov skupuje zlato. Automobilka vyrábajúca Mercedesy vybudovala továreň v Moskve. Francúzsky TOTAL sa angažuje v ARTIC LNG 2, ktorý ťaží skvapalnený plyn na Sibíri. Ruský ROSNEFŤ predal cca 20 % akcií BRITISH PETROLEUM. Americký letecký gigant BOEING otvoril firmu v Rusku, kde vyrába titánové komponenty pre letecký priemysel. Nemecké firmy majú účasť vo viac ako 5000 ruských podnikov, kde súčasný obrat činí 50 mld. eúr. Čo sa týka investícií, tak nemecké v Ruskej federácii sú vo výške 20 mld. USD a Rusi investoval v Nemecku 10 mld. eur. Po Číne je Nemecko najväčším partnerom Ruska. Podľa ruských colných úradov Veľká Británia nakúpila v r.2019 od Ruska zlato za 5,7 mld. dolárov, čo je 93 % ruského exportu zlata.

Autor článku chcel poukázať na rozporuplnosť politík vyššie uvedených aktérov, čo sa týka využívania "sankcií". Tie môžu vyvolávať emócie obyvateľstva voči tomu kto ich zavádza, na druhej strane ich zjednocujú voči "agresorovi".

Plošné sankcie zavedené kvôli "diktátorovi" spôsobujú viac utrpenia bežnému občanovi ako vládcovi. Uvalenie sankcií umožňuje postihnutým vládam ospravedlniť zhoršujúcu sa ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine. Vlády sa majú na koho vyhovoriť.

Sankcie sú obľúbeným prostriedkom, ktorým vlády vykazujú akože "činnosť" pri trestaní neposlušných. Spravidla pôsobia obojstranne a víťaz nie je vždy jasný.

Sú lepšie ako vojenská konfrontácia, ale z histórie poznáme aj prípady, kedy boli ich príčinou. Spomeňme útok na Pearl Harbor v r. 1941, čomu predchádzali ropné embargá voči Japonsku pre útok Japoncov na Čínu.

Ale zrejme nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že sankcie majú na svedomí viac porazených ako víťazov.