Temný svet korupcie v slovenskej justícii

Prečo je obchodovanie s právom, manipulácia, svojvôľa permanentnou súčasťou tak totalitných spoločností ako i ich demokratických náprotivkov? Z čoho pramení táto reálne desivá spoločenská situácia? Na tieto a ďalšie otázky sme sa spýtali bývalého vysokopostaveného pracovníka slovenskej prokuratúry. Vzhľadom na situáciu v tejto inštitúcii nás požiadal o anonymitu, čo musíme rešpektovať.

Prečo teda existuje pán doktor taká masívna korupcia v justičnom systéme?

Lebo v súčasných politických pomeroch je to proste vyhľadávaný a spoločensky a dokonca amorálne akceptovaný prostriedok na masívne obohacovanie sa na úkor iných, za súčasného pokrivenia právnych a spoločenských hodnôt.

Nedôvera v justíciu u občanov v minulom roku kulminovala na 75%, prečo je to tak, a zároveň ako by to číslo na politikov, okrem tárania a mlátenia prázdnej slamy nemalo žiaden vplyv?

Dovolím si tvrdiť, že s nadsádzkou deväťdesiatosem percent opýtaných Vám na otázku dôvery v justíciu bude reagovať dvoma spôsobmi:

  • Buď kývnu rukou na príznak..."to neriešim, aj tak je všetko skorumpované" a nič v Slovenskej republike, a tak i v súdnictve ako i prokuratúre nefunguje,
  • Alebo Vám rozhorčene odpovie, že by bolo potrebné kompetentných konajúcich za orgány minimálne defenestrovať za to, že to tu takto funguje.

No, ťažko povedať, ktorý z týchto názorov je frekventovanejší, ale oba v sebe skrývajú obraz našej ťažko skúšanej spoločnosti, ktorá je poprerastaná klientelizmom, podvodmi na rôznych úrovniach úradov, rodinkárstvom - rôznymi formami korupcie.

V podstate v našej spoločnosti, podľa názoru redakcie a množstva korupčných rozsudkov, existujú už dokonca ako keby nepísané vnútorné pravidlá korupcie na úradoch, sudoch, prokuratúre a podobne.

Bohužiaľ, zo svojej praxe dozorujúceho prokurátora pri vyšetrovaní korupčných prípadov, Vám musím potvrdiť, že máte úplnú pravdu. Aké to sú tie neformálne pravidlá? Záleží na okolnostiach a osobe, ktorá hodlá niečo "vybaviť" s úradníkom. Ak sa osoba "vybavujúceho" nachádza v úradníckom rebríčku, alebo politickom rebríčku nad úrovňou toho, ktorý jej má poslúžiť v určitom konaní, alebo rozhodnutí v spore proti nič netušiacej obeti - účastníkovi konania za druhú stranu - tak sa za "službičku" neplatí. To preto, lebo sa protislužba vyberie neskôr.

Ak sa však jedná o osobu "vybavujúceho", ktorá nemá politické a ani úradnícke postavenie, tak je potrebné zaplatiť - a to jednoznačne naturálne.

Na pripomenutie dávame do pozornosti už publikovaný článok našej redakcie ...link. Ale prečo je to tak, že aj keď na korupciu všeobecne nadávame, no ako keby sme sa "báli" sa jej naozaj zbaviť?

Áno, kľúčovým prvkom je tu už zjavne celospoločenský návyk na to, že nič sa nedá vybaviť bez finančnej korupcie alebo aspoň známosti na úrade. Takúto korupciu aj najčastejšie dokáže prokuratúra dostať až na súd. Je to smutné ale až 50% prípadov, ktoré boli nakoniec prokuratúrov obžalované pred súdom, bola iba korupcia drobná - do 200 €. Ak však nemáte odvahu niečo také skúsiť sám alebo ide o ako sa hovorí o väčší balík, tak "mocný slobodný trh ponuky a dopytu" už vytvoril aj osobitnú profesionálnu kastu ľudí, ktorí sa toho radi nie však nezištne - ujmú za Vás. Reč je o sprostredkovateľoch korupcie, takzvaných lobbistoch stojacich pri úradoch, súdoch a prokuratúre. Tí, ktorí si vytvárajú dlhodobo fungujúce korupčné chodníčky, ktoré udržujú častými obedmi, kávami, darmi, milenkami, dovolenkami a podobne. Udržujú si okruh svojich úradníkov stále v bojovej pohotovosti, aby keď treba, tak je kde zavolať... Veď pripomeniem iba tie posledné kauzy - vždy sa polícia zameriavala na mobilné telefóny týchto, či už sprostredkovateľov alebo tých, sudcov, prokurátorov, znalcov, ktorí boli a sú ich konečným cieľom činnosti.

Domnievate sa, že ani prokuratúra nie je imúnna proti ich vplyvu?

Lobbisti v tomto korupčnom a nefunkčnom systéme vedia slušne chodiť. Bohužiaľ aj na prokuratúre, ako ukázali kauzy okresných prokurátorov B.P., alebo bývalého generálneho prokurátora D.T. a či nedoriešená kauza iného vysoko postaveného prokurátora na GP SR - smutne známeho bývalého prvého námestníka Mgr.P.Š. Ukazuje sa, že veru aj tu majú početní lobbisti už vytvorené chodníčky, ktorými infiltrujú justičný systém. Po nadviazaní neformálneho kontaktu začnú manipulovať skrz korupčné schémy úradníkmi vo svoj vlastný prospech, resp. v prospech svojich klientov. Tieto ich "sprostredkovateľské" služby sú spoplatnené kráľovsky, pričom vraj približne až polovicu si nechávajú sprostredkovatelia a zbytok sa odovzdá skorumpovanému úradníkovi, resp. inému človeku, často krát aj vo volenej alebo menovanej štátnej funkcii.

Čo im dovoľuje podľa Vás takto dlhodobo nahlodávať justičný systém?

Čo im dovolí beztrestne a bez akéhokoľvek strachu vykonávať takéto služby? Práve hore zmienený systém dôveryhodných a dlhoročných "sprostredkovateľov", ktorí si žijú ako králi, spolu s "(vy)pasenými" štátnymi funkcionármi.

Tento matrix systém - pre bežného občana neviditeľný, za oponou - má prísnu štruktúru, a je hierarchicky udržovaný a systematizovaný. Samozrejme, v škole sa právnik tento systém nenaučí, až v smutnej a desivej praxi. Proste je to stále o tom, že ak máš peniaze a vzťahy, tak vyhráš. Nemáš ? Ani sa nesúď, nemá to zmysel.

Aké sú Vaše pocity z toho všetkého, čo ste nám práve objasnil?

Poviem to úprimne. Pracoval som na prokuratúre dlhé roky a to v dosť zodpovednej funkcii. Keď sa prevalili tieto veci a obávam sa, že to bola zatiaľ len špička ľadovca, začal som sa pomaly hanbiť pred ľuďmi za to, že som bol prokurátor a to aj pred svojimi dlhoročnými kamarátmi. Oni poznajú moje postoje k práci prokurátora. Nikdy som nebol zvoľný akceptovať akúkoľvek formu intervencie v prípadoch, ktoré som riešil. Celý svoj život som tomuto princípu veril. A vyberal som si kamarátov iba takých, ktorí toto u mňa akceptovali. Čo si však práve oni teraz môžu o tom všetkom myslieť? Preto som vyslovene uvítal stanovisko Etickej komisie prokuratúry z 24.10.2019, kde sa uvádza explicitne, že "zotrvávanie Dobroslava Trnku a ďalších podobných prokurátorov vo funkciách prokurátora výrazne narúša dôveru verejnosti v celý prokurátorský stav."