Transparentnosť nie je silná stránka Jaríka a jeho úradu - § 363 v utajení

Verejná kontrola generálnej prokuratúry nefunguje! Generálny prokurátor môže používať svoju moc bez verejnej kontroly občanmi! A teda ju môže zneužívať. No skúsenosť hovorí - čo sa zneužiť môže, to sa spravidla aj zneužije.

V našom staršom článku sme spomínali, že generálny prokurátor disponuje veľmi podstatným právnym prostriedkom zvrchovanej moci, ktorý spočíva v možnosti zmeny právoplatných rozhodnutí nižších prokurátorov. Toto oprávnenie Trestného poriadku sa nachádza pod magickým paragrafom 363 a nasledovné; pričom rozhodnutia vydávané generálnym prokurátorom podľa tohto oprávnenia utajuje generálna prokuratúra ako svoju trinástu komnatu... čítajte TU!

13. komnatu veľmi pravdepodobne plnú kostlivcov už z čias Dobroslava Trnku, Jaromíra Čižnára ale najmä jeho chlapca pre všetko - Petra Šufliarskeho však nevynímajúc.

Práve tieto rozhodnutia a najmä ich obsah by však verejnosti vedeli povedať mnohé o účelovom bačovaní na generálnej prokuratúre a o rôznych "obchodoch so spravodlivosťou", ktoré mohli byť založené na korupcii a následnom zneužití právomoci verejného činiteľa, ešte z čias "panovania" Dobroša Trnku.

Ako? No samozrejme je to možnosti jednoduchého porovnania, ako sa v rovnakých, resp. podobných prípadoch, na jedného používa iný "právny" meter ako na druhého zo strany generálneho prokurátora. A prečo? Ako vravia bratia Poliaci vo svojom prísloví :"Ak niečom nerozumieš, tak určite sú za tým peniaze". Takéto konanie zo strany akéhokoľvek štátneho orgánu je pritom prejavom neprípustnej svojvôle štátneho orgánu, a preto od podstaty ústavy príkro nezákonné.

Netreba zabúdať, že verejnej kontrole musí byť podrobený každý generálny prokurátor, nehovoriac o tom, že občania a i odborná právnická obec majú právo vedieť akú ustálenú rozhodovaciu prax má generálny prokurátor (ak je však vôbec ustálená a nie byzantského typu - "Jak se car vyspal"), aby sa o ňu vedeli oprieť vo vlastných veciach. 

Takéto transparentné konanie generálnej prokuratúry by bolo prejavom právnej kultúry, a najmä tiež prehĺbením právnej istoty občanov. Prispievalo by aj ku predvídateľnosti právneho systému, čo je v demokratickom právnom zriadení nevyhnutný atribút občianskej spoločnosti.

Opačný prístup generálnej prokuratúry pritom svedčí jasne o podozrení o svojvoľnom výkone právomoci verejného činiteľa, ak v rovnakých prípadoch inak rozhoduje, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou aj prípadom generálneho prokurátora, keď tak vytrvalo odmieta zverejniť vlastné rozhodnutia. 

Snáď táto hrá na slepú babu s občanmi nebude už dlho trvať a nový parlament odstráni tmu spod lampy alias z budovy generálnej prokuratúry. Právom každého občana je poznať všetky rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 trestného poriadku i z dôvodu toho, že každý sa môže obrátiť s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak má pochybnosť o ústavnosti rozhodnutia generálneho prokurátora v jeho konkrétnom prípade. Napríklad, pri podozrení o nerovnakom zaobchádzaní zo strany GP SR pri rôznych občanoch ale vo vzťahu ku rovnakej, resp. podobnej situácii, ako sme to často videli v rovnakom, či podobnom prípade tzv. "našich ľudí". Pri zistení takéhoto nerovnakému postupu generálneho prokurátora, by ústavný súd po podanej sťažnosti, nevyhnutne zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora.

Generálna prokuratúra preto postupom ututlávania obsahu týchto rozhodnutí všeobecne bráni spravodlivosti. A to okrem iného najmä v možnosti úspešne sa obrátiť občanom na ústavný súd so svojou právnou vecou, z dôvodu nerovnakého prístupu v ich právnej veci zo strany generálneho prokurátora. Neobstojí ani "výhovorka" GP SR, že utajovaním týchto rozhodnutí vraj ochraňuje GDPR - tieto rozhodnutia môžu byť predsa prístupné po ich riadnom anonymizovaní, tak ako je to pri súdoch.

Už len samotná neobhájiteľnosť dôvodu utajovania týchto rozhodnutí zo strany generálneho prokurátora, sama osebe vzbudzuje dôvodné podozrenie nielen z uberania práv občanom pri postupe generálnej prokuratúry ale jasne naznačuje aj nesprávnosť postupu, ktorým generálna prokuratúra bráni zverejneniu obsahu anonymizovaných rozhodnutí podľa § 363. 

Generálny prokurátor akoby nemal záujem, aby nižší prokuratori mali možnosť zjednocovať svoje procesné postupy podľa jeho rozhodnutí, akoby ich priam chcel v nich nechať tápať, čo je pri monokratickom usporiadaní našej prokuratúry skutočne nepochopiteľné. Veď takýto postup GP SR by bolo mimoriadne významný prispevok ku zvýšeniu predvídateľnosti konania prokurátorov a mohol by tak zvýšiť v podstatnej miere dôveru občanov v nás právny systém... Alebo práve to, aby neistota u občanov pretrvávala je skutočným cieľom nezverejňovania týchto rozhodnutí? Pretože potom by už nebolo možné účelovo v rovnakých prípadoch ale pri rôznych osobách rôzne rozhodovať podľa toho kto je milý a kto nemilým?

No tak pán generálny prokurátor, pred rokom ešte burácajuci transparentný rétor sľubujúci rozpútať peklo, dnes utiahnutý v komnatách nefunkčnej inštitúcie, za ktorej konanie by sa nehanbil ani Machiaveli, skúste tam ešte rýchlo vytvoriť raj predvídateľného rozhodovania prokuratúry! Alebo sa to "nedá"? Máte sa nebodaj čoho báť ? Spadol by veľký figový list, kryjúci brutálne zneužívanie právomoci z vašej strany a strany vašich námestníkov, s obrovským rachotom? A preto radšej budete tíško čakať a odpočítavať dni do 13.7.2020? No a potom je odpoveď viac než zrejmá...

S otázkou, či by nebolo vhodné legislatívne prikázať generálnej prokuratúre zverejňovať tieto rozhodnutia sme sa obrátili aj na našich zástupcov ľudu. Odpovede tých, ktoré sa vôbec budú týmto akútnym problémom tisícov našich spoluobčanov vôbec zaoberať vám samozrejme zverejníme.