Čo nám dali a čo nám vzali bývalí vojenskí prokurátori

Nie je to ešte tak strašne dávno, aby sme si nepamätali, s akou nádejou sa vo verejnosti a to aj odbornej prijímalo, keď zo zrušenej vojenskej prokuratúry boli v roku 2003-4 presunutí na generálnu prokuratúru viacerí vysoko postavení prokurátori. Verilo sa, že je to tá prepotrebná nová krv, ktorá môže znamenať konečne žiadúcu zmenu v štýle práce prokuratúry a v konečnom dôsledku v efektívnosti práce prokuratúry, ako strážcu zákonnosti.

Tak prišiel do čela samotnej prokuratúry Dobroslav Trnka. Mal byť tou povestnou novou metlou, ktorá vraj dobre metie. No dnes už vieme, že nádej vkladaná do tohto človeka bola veľmi ale veľmi neopodstatnená. Jeho "sprivatizovanie" generálnej prokuratúry spolu s kumpánom Mariánom K. okrem toho, že je nepríjemnou pre nás európskou raritou je aj predmetom viacerých našich článkov TU 1, TU 2, TU 3.

Druhým takým vojenským obrodným talentom mal byť aj dnešný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten sa nám však už tiež časom riadne vyvŕbil. Okrem povestného skóre 63:0 v počte nepodaných žalob zväčša vraj na "našich ľudí" sa zaskvel aj svojou organizačnou prácou. Keďže sa mu nedarilo dostať na jeho úrad (aj vďaka politikom poriadne sprofanovaným večnými hádkami o dôvodnosti jeho existencie) skutočne poriadnych odborníkov a to ani napriek lukratívnym platom (radový prokurátor špeciálnej prokuratúry - nie teda pán Kováčik - má mesačne príplatok 1900 € ku platu obyčajného prokurátora), a tak znižoval latku, takže sú tam dnes údajne odborne povedané všelijakí prokurátori, zväčša s mizivou praxou z trestného úseku - obrazne povedané pozbierali sa vraj "Cvachovia" z celej republiky - nájdeme tam viacerých z medzinárodného odboru GP SR - jazykovo možno zdatných, no skutočnou praxou a výsledkami tiež nijako nevynikajúcich. Rovnako aj pôvodom z netrestného úseku a pod.

Zodpovedajú tomu aj dosahované výsledky - to na čo táto prokuratúra mala byť pôvodne orientovaná - najzávažnejšia kriminalita z oblasti organizovaného zločinu - sa tam síce vyskytuje a dá sa povedať, že výsledky dokonca ani nie sú zlé - no tá druhá zložka boja proti korupcii na najvyšších miestach štátnej správy má žalostné výsledky - veď 50% podaných obžalôb z UŠP na súd bolo pre korupciu do 200€! Nikto nemôže predsa veriť, že toto je tá korupcia, ktorú majú ľudia v pozornosti, keď hovoria, že ich trápi! Ta je o niekoľko rádov a poschodí vyššie. Na tu sa však ÚŠP akosi pod vedením Dušana Kováčika neodváži.

No odpovedzme si najprv na otázku, čo nám najmä vojenskí prokurátori dali. Bohužiaľ je to, o čo sme ani veľmi nestáli. Zaviedli nám to, čoho sa od nich odborná právnická verejnosť najviac obávala. Boli obavy, že sú to právnici znalí podľa zlých jazykov, maximálne tak troch štyroch paragrafov - o zrade a velezrade... A z toho mala prameniť obava z až absurdného formalizmu práce týchto právnikov. A obava, že sa to prenesie do civilných trestných konaní na generálnej prokuratúre. Bohužiaľ stalo sa...

Advokát Jaroslav Š. špecializujúci sa dlhoročne na trestné právo nám to jasne popísal:

"Štandardne sa v trestných konaniach používajú inštrumenty ako je sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa. Či už pri odmietnutí trestného oznámenia, resp. pri uznesení o obvinení. Do príchodu tej, ako vy to nazývate "novej krvi", sa prokuratúra týmito podaniami seriózne zaoberala a málokedy sa stalo, žeby sa aspoň nepokúsil prokurátor odôvodniť svoj záver - pre ktorý sťažnosť zamietol alebo jej naopak vyhovel."

"Nová krv" z vojenskej prokuratúry si však bohvie prečo myslela, že ľudia sú asi len tupé hovädá, ktorým nič netreba vysvetľovať. Zrazu sa začali objavovať "vybavenia" sťažnosti so zaklínadlom "sťažnosť nie je dôvodná"... darmo ste však hľadali odpoveď na to, prečo si to pán prokurátor myslí," pokračoval.

"Ak ste uviedli v sťažnosti právne argumenty a skutkové tvrdenia podložené návrhmi dôkazov, napríklad v rozsahu 4 strán, došla Vám odpoveď na 5 tich stranách, s tým ich podivuhodným “zaklínadlom”, pričom však 4 strany odpovede prokurátora bol doslovný opis vášho podania formou ctrl+c a ctrl+v. Prvá strana bolo záhlavie - zdôvodnenie záveru - "zaklínadla" - ste však hľadali márne - nebolo žiadne," dokončil.

Akoby sa na rozhodnutia prokuratúry nevzťahovali bazálne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, že súd, ale to platí aj pre každý štátny orgán, pred ktorým občan predostrel svoju vec na rozhodnutie, a teda platí to aj pre prokuratúru, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na každý argument občana, ktorý ak by sa preukázal ako pravdivý, by viedol ku opačnému meritórnemu rozhodnutiu daného orgánu.

Dnes sa tento nechcený "darček" vojenských prokurátorov ako sú Trnka ale najmä Kováčik, stal absolútnym štandardom prokurátorskej práce! Rozrástol sa ako nebezpečná rakovina do všetkých stupňov prokurátorskej práce. Len veľmi výnimočne sa tam niekedy uplatní aj taká drobná inovácia - vy napíšete ľudovo povedané argumenty "o voze" a pán prokurátor Vám blahosklonne odpovie a to bohvie prečo "o koze"- a záver už poznáte zaklínadlo - "vaše podanie nie je dôvodné".

Prokurátori totiž zistili, že ich rozhodnutia v prípravnom konaní prakticky nepodliehajú kontrole. Ak náhodou predsa len "musel" jeho nadriadený nejakú kontrolu vykonať - zasadne to riešil spôsobom ruka - ruku myje a jeho zistenie bolo - ako ináč - že vaša sťažnosť na rozhodnutie nižšieho prokurátora je samozrejme "nie dôvodná"!

Výsledkom takéhoto postupu prokurátorov v priamom rozpore s § 210 a § 230 trestného poriadku a v rozpore s ústavou SR, či judikatúrou ESĽP je aj to, že potom prokuratúra obžaluje aj také prípady, ktoré potom zákonite prehrá, pretože odflinkala dozor v prípravnom konaní.

A tam je aj vysvetlenie, prečo teraz prokuratúru čaká zaplatiť obrovský a každoročne rastúci balík dnes už cez 86 miliónov eúr škôd spôsobených občanom, ktorí v dôsledku takéhoto prístupu prokuratúry museli prejsť dokonca celou súdnou tortúrou, kým ich nakoniec až súdy neočistili spod nezákonných obvinení zo strany vyšetrovateľov, posvätených takýmto odflinkaným "dozorom" zo strany garantov zákonnosti!

No dúfajme, že začína svitať na lepšie časy. Keďže proti rozhodnutiu prokurátora o sťažnosti nie je možné podať sťažnosť a ani iný opravný prostriedok (vyjmúc prípady, keď môžete podať návrh GP na konanie podľa §363 - ale toto právo generálny prokurátor svojimi svojvoľnými postupmi značne okliešťuje - budeme sa tomu venovať nabudúce osobitne) , tak je možné proti takémuto rozhodnutiu prokurátora podať ústavnú sťažnosť.

Rozhodnutie prokurátora, ktorým vašu sťažnosť zamieta so záverečným "zaklínadlom" - "lebo nie dôvodná" - a on pritom nedokáže sám toto rozhodnutie zdôvodniť, totiž podľa judikatúry ESĽP porušuje vaše právo na spravodlivý proces, pretože jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a tým pádom aj svojvoľné - arbitrárne.

Ale práve dnes 11.2. sa na ústavnom súde zrodila prvá lastovička. Veríme, že toto predznačuje aj jar skorého zbavenia sa "darčeka" vojenských prokurátorov - formalistického arbitrárneho prístupu v trestnom konaní.

V prípade HERNADI vs GP SR I. Senát US rozhodol nasledovne:

"Ústavný súd dospel k záveru, že generálna prokuratúra pri vybavení tretieho podania sťažovateľa neuplatnila svoju právomoc v rozsahu, ktorý jej vyplýval z právnej úpravy, teda konala arbitrárne. Ústavný súd preto nálezom rozhodol, že generálna prokuratúra oznámením z 27. novembra 2018 porušila základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46, odsek 2 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie," uviedol sudca spravodajca Miroslav Duriš

Pevne veríme, že sa podarí za pomoci vynoveného ústavného súdu SR, z činnosti prokuratúry eradikovať a poslať do čerta tento "darček" z vojenskej prokuratúry. A najlepšie by bolo poslať ho tam konečne aj s osobami, ktoré nám ho priniesli.

A úplne záverom ešte zostáva odpoveď aj na druhú otázku - čo nám vzali títo vojenskí prokurátori. Vážení občania - vzali nám to najdôležitejšie - dôveru v právny štát!